Sviatosť a uzmierenie

Starší James J. Hamula

Sedemdesiatnik

Obrázok

Je potrebné, aby sa obrad sviatosti pre každého z nás stal svätejším a posvätným.

V predvečer udalostí v Getsemane a na Kalvárii Ježiš naposledy zhromaždil Svojich apoštolov na bohoslužbu. Bolo to v hornej miestnosti domu jedného učeníka v Jeruzaleme na sviatok Veľkej noci.¹

Pred sebou mali tradičné veľkonočné jedlo, ktoré sa skladalo z obetného baránka, vína a nekvaseného chleba, symbolov záchrany Izraela od otroctva a smrti v minulosti² a vykúpenia, ku ktorému sa iba schyľovalo v budúcnosti.³ Keď sa večera chýlila ku koncu, vzal Ježiš chlieb, požehnal ho a lámal⁴ a podal ho Svojim apoštolom, hovoriac: „Vezmite, jedzte!“⁵ „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás; to čiňte na moju pamiatku.“⁶ Podobným spôsobom vzal pohár vína, požehnal ho a podal ho tým, ktorí sa zhromaždili okolo neho, hovoriac: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi,“⁷ „ktorá sa vylieva … na odpustenie hriechov“⁸. „To čiňte na moju pamiatku.“⁹

Týmto jednoduchým, ale významným spôsobom Ježiš ustanovil pre ľud Božej zmluvy nový obrad. Už nemala byť naďalej prelievaná krv zvierat ani sa nemalo jesť ich mäso v očakávaní vykupujúcej obete Krista, ktorý mal ešte len prísť.¹⁰ Namiesto toho mali ľudia prijímať a jesť symboly zraneného tela a preliatej krvi Krista, ktorý už prišiel, na pamiatku Jeho vykupujúcej obete.¹¹ Účasť na tomto novom obrade bude pre všetkých znamenať, že slávnostne prijímajú Ježiša ako zasľúbeného Krista a že sú z celého srdca ochotní Ho nasledovať a dodržiavať Jeho prikázania. Pokiaľ sa jedná o tých, ktorí toto prijmú a budú sa tým v živote riadiť, duchovná smrť „prejde okolo nich“ a budú mať zaistený večný život.

V nasledujúcich hodinách Ježiš vstúpil do Getsemanskej záhrady, bol odvedený na Kalváriu a triumfálne opustil hrob Jozefa Arimatejského. Ježišovi verní učeníci z Jeruzalema a okolitých miest sa po Jeho odchode schádzali prvý deň v týždni na „lámanie chleba“¹², a v tom „zotrvávali“¹³. Určite to nerobili iba preto, aby pamätali na svojho Pána, ktorý ich opustil, ale tiež preto, aby vyjadrili vďačnosť za Jeho úžasné vykúpenie a vieru v Neho.

Je významné, že keď Ježiš navštívil Svojich učeníkov v Amerike, tiež medzi nimi zaviedol sviatosť.¹⁴ Povedal pri tom: „A toto budete vždy určite činiť“¹⁵ a „bude to svedectvom Otcovi, že na mňa vždy pamätáte“¹⁶.Na začiatku znovuzriadenia Pán znova zaviedol obrad sviatosti, ku ktorému dal inštrukcie podobné tým, ktoré dal aj Svojim skorším učeníkom.¹⁷

Obrad sviatosti je nazývaný jedným z „najsvätejších a najposvätnejších obradov v Cirkvi“¹⁸. Je potrebné, aby sa pre každého z nás stal svätejším a posvätným. Tento obrad ustanovil Sám Ježiš Kristus, aby nám pripomínal, čo urobil pre to, aby nás vykúpil a aby nás učil to ako môžeme Jeho vykúpenie využiť a vďaka tomu opäť žiť s Bohom.

Chlebom nalámaným na kúsky dávame najavo, že pamätáme na fyzické telo Ježiša Krista – telo, ktoré bolo zasiahnuté bolesťami, strasťami a pokušeniami všetkého druhu,¹⁹ telo, ktoré nieslo také bremeno utrpenia, že krvácalo z každého póru,²⁰ telo, ktoré pri ukrižovaní utrpelo veľa rán a malo zlomené srdce.²¹ Dávame najavo svoju vieru, že aj keď bolo toto telo uložené na odpočinok v smrti, povstalo k životu z hrobu, aby už nikdy nepoznalo chorobu, rozklad ani smrť.²² A keď tento chlieb prijímame, vyznávame, že rovnako ako to bolo s Kristovým telom, aj naše telo bude uvoľnené z pút smrti, víťazne povstane z hrobu a bude znovuzriadené s naším večným duchom.²³

Malým pohárikom vody dávame najavo, že pamätáme na krv, ktorú Ježiš prelial a na duchovné utrpenie, ktoré za celé ľudstvo vytrpel. Pamätáme na muky, ktoré spôsobili, že z Neho v Getsemane tiekli veľké kropaje krvi.²⁴ Pamätáme na bitie a bičovanie, ktoré vytrpel z rúk Svojich žalárnikov.²⁵ Pamätáme na krv, ktorú na Kalvárii prelial z rán na Svojich rukách, nohách a boku.²⁶ A pamätáme na to, čo o svojom utrpení povedal On sám: Ako ťažké, nevieš, ako prenikavé, nevieš, áno, ako ťažko znesiteľné, nevieš.²⁷ Keď prijímame vodu, priznávame, že Jeho krv a utrpenie uzmierili naše hriechy a že On nám naše hriechy odpustí, pokiaľ prijmeme zásady a obrady Jeho evanjelia za svoje.

Takto nám teda chlieb a voda pripomínajú, že sme Kristom vykúpení zo smrti a hriechu. Zásada, že najskôr prijímame chlieb, a potom vodu má svoj význam. Keď prijímame chlieb, pripomíname si svoje vlastné nevyhnutné osobné vzkriesenie, ktoré spočíva v niečom viac než iba v znovuzriadení tela a ducha. Mocou vzkriesenia sa každý z nás vráti späť do Božej prítomnosti.²⁸ Táto skutočnosť nastoľuje základnú otázku nášho života. Táto základná otázka, ktorá sa týka každého z nás neznie, či budeme žiť, ale s kým budeme žiť potom, čo zomrieme. Aj keď sa všetci vrátime do Božej prítomnosti, nie všetci s Ním zostaneme.

V smrteľnosti sa každý z nás poškvrní hriechmi a priestupkami.²⁹ Niektoré naše myšlienky, slová a skutky nebudú veľmi cnostné.³⁰ Skrátka, budeme nečistí. A Ježiš celkom jasne vysvetlil dôsledky našej nečistoty vo vzťahu k Božej prítomnosti: Žiadna nečistá vec … nemôže … prebývať v prítomnosti jeho.³¹ Túto skutočnosť osobne poznal Alma mladší, keď ho potom, čo sa stretol so svätým anjelom, vedomie vlastnej nečistoty trápilo, sužovalo a trýznilo natoľko, že túžil „zaniknúť, ako dušou, tak aj telom, aby … nemusel byť privedený, aby … stál v prítomnosti Boha“³².

Keď počas sviatosti prijímame vodu, učíme sa, ako sa môžeme očistiť od hriechu a priestupku a tak stáť v Božej prítomnosti. Tým, že Ježiš Kristus prelial Svoju nevinnú krv, uspokojil požiadavky spravodlivosti pre každý hriech a priestupok. Potom nám ponúka, že nás očistí, ak budeme mať v Neho dostatok viery k tomu, aby sme činili pokánie; prijali všetky obrady a zmluvy nutné k spáse, počnúc krstom; a obdržali Ducha Svätého. Potom, čo prijmeme Ducha Svätého, sme očistení. Ježiš podal túto náuku veľmi jasne:

„Žiadna nečistá vec nemôže vojsť do kráľovstva [Božieho]; … nikto nevojde do odpočinutia jeho, iba ak to budú tí, ktorí si omyli odev svoj v krvi mojej. …

Teraz, toto je oné prikázanie: Čiňte pokánie, všetky končiny zeme, a poďte ku mne a buďte pokrstení v mene mojom, aby ste mohli byť posvätení prijatím Ducha Svätého, aby ste mohli posledného dňa stáť predo mnou bez poškvrny.“³³

Toto je náuka Kristova.³⁴ Keď prijmeme túto náuku a budeme podľa nej žiť, budeme v skutočnosti omytí v krvi Kristovej a očistení.³⁵

Modlitbami sviatosti vyjadrujeme, že túto Kristovu náuku prijímame a že sa zaväzujeme podľa nej žiť. V modlitbe k Bohu, nášmu Večnému Otcovi, prehlasujeme, že budeme „vždy pamätať“ na Jeho drahocenného Syna. Najskôr dosvedčujeme našu „ochotu“ pamätať si. Potom dosvedčujeme, že na Neho budeme „skutočne“ pamätať. Týmto spôsobom sa slávnostne zaväzujeme, že budeme používať vieru v Ježiša Krista a v to, že nás vykúpil zo smrti a z hriechu.

Ďalej prehlasujeme, že budeme „zachovávať jeho prikázania“. Týmto sa slávnostne zaväzujeme k pokániu. Pokiaľ v minulých dňoch neboli naše myšlienky, slová alebo činy také, aké by mali byť, znova sa zaväzujeme, že v nasledujúcich dňoch bude náš život v lepšom súlade s tým Jeho.

Ďalej prehlasujeme, že sme ochotní vziať na seba meno Syna.³⁶ Týmto sa slávnostne zaväzujeme, že sa podriadime Jeho právomoci a budeme konať Jeho dielo, čo zahŕňa osobné prijatie všetkých spásnych obradov a zmlúv.³⁷

Keď sa zaväzujeme dodržiavať tieto zásady, je nám v modlitbách sviatosti sľúbené, že budeme mať jeho Ducha, aby bol s nami.³⁸ Opätovné získanie Ducha predstavuje zvrchované požehnanie, lebo práve Duch je onou silou, ktorá nás očisťuje od hriechu a priestupku.³⁹

Bratia a sestry, tou najdôležitejšou udalosťou v čase aj na večnosti je uzmierenie Ježiša Krista. Ten, ktorý uskutočnil uzmierenie nám dáva obrad sviatosti, aby nám pomohol nielen pamätať na všetky požehnania tohto vrcholného skutku milosti, ale tiež ich aj žiadať. Pravidelná a úprimná účasť na tomto posvätnom obrade nám pomáha aj po krste prijímať Kristovu náuku a žiť podľa nej, a tým sa snažiť o posvätenie a dosiahnuť ho. Obrad sviatosti nám skutočne pomáha vytrvať verne do konca a prijímať od Otca plnosť rovnakým spôsobom, ako to činil Ježiš, od milosti k milosti.⁴⁰

Vydávam svedectvo o moci Ježiša Krista vykúpiť nás všetkých zo smrti a z hriechu a o moci obradov Jeho kňazstva, vrátane sviatosti, ktoré nás pripravujú, aby sme mohli vidieť tvár Božiu, dokonca Otcovu, a žiť⁴¹. Kiež budúci týždeň – a každý ďalší týždeň – prijímame sviatosť s hlbšou túžbou a s úprimnejším zámerom, za to sa modlím v mene Pána Ježiša Krista, amen.