2010 – 2019
Zachraňujte v jednote
Október 2014


Zachraňujte v jednote

Aby sme pomáhali Spasiteľovi, musíme pracovať spoločne v jednote a v harmónii. Všetci, každá pozícia a každé povolanie, je dôležité.

Často počujeme, že prezident Thomas S. Monson hovorí: „Priblížte sa k druhým, aby ste zachránili.“1 Napadá mi záznam z Nového zákona. Je to skvelá ilustrácia toho, ako môžu členovia a misionári pracovať spolu v jednote skrze rady zboru, aby sa priblížili k druhým a zachránili. Ten príbeh sa nachádza v Markovi 2:1 – 5. Zisťujem, že skúsenosti, pomocou ktorých nás Ježiš učil isté náuky alebo zásady sú vždy najpoučnejšie a jednoduché na porozumenie.

Jedna z postáv v tomto zázname je ochrnutý muž, niekto, kto nebol schopný pohybovať sa bez pomoci. Tento muž mohol len ostať doma a čakať na záchranu.

V našej dobe by sa to mohlo stať takto. Štyria ľudia napĺňali úlohu od svojho biskupa, aby navštívili ochrnutého muža v jeho dome. Dokážem si predstaviť jednu z nich zo Združenia pomoci, jedného z kvóra starších, jedného z Áronovho kňazstva a posledného, ale nie najmenšieho, ktorý je misionárom na plný úväzok. Na poslednej rade zboru, potom, ako sa spoločne poradili ohľadom potrieb v zbore, biskup rozdal „záchranné“ úlohy. Týmto štyrom bolo pridelené pomôcť tomuto mužovi, ktorý je ochrnutý. Nemohli na neho čakať, kým príde sám na zhromaždenie. Museli ísť k nemu domov a navštíviť ho. Museli ho vyhľadať, a tak išli. Tento muž bol privedený k Ježišovi.

„Vtedy prišli k nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria“ (Marek 2:3).

Avšak, miestnosť bola príliš zaľudnená. Nemohli sa dostať dovnútra cez dvere. Som si istý, že skúsili všetko, čo im napadlo, ale nemohli sa jednoducho cez ne dostať. Veci sa neudiali tak hladko ako boli naplánované. Na ich ceste „záchrany“ boli prekážky. Ale nevzdali sa. Nenechali toho ochrnutého muža pri dverách. Radili sa spolu, čo urobia ďalej – ako by mohli priviesť toho muža k Ježišovi Kristovi, aby ho uzdravil. Práca pomáhať Ježišovi Kristovi v zachraňovaní duší nebola nikdy príliš náročná, aspoň nie pre nich. Vymysleli plán – nie jednoduchý, ale konali podľa neho.

„A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, ktorom ochrnutý ležal“ (Marek 2:4).

Vyniesli ho na strechu. Keď predpokladáme, že tam neboli žiadne vonkajšie schody, po ktorých by mohli vyjsť, trvalo by im to dosť dlhý čas, aby dostali každého na strechu. Myslím si, že sa to mohlo stať takto: ako prvý by na strechu vyliezol mladý muž z jeho zboru. Keďže bol mladý a plný energie, nebolo by to pre neho príliš ťažké. Jeho spoločník domáceho učenia z kvóra starších a vysoký a silný misionár na plný úväzok by veľmi silno tlačili zdola. Sestra zo Združenia pomoci by im pripomenula, aby boli opatrní a poskytla by im povzbudzujúce slová. Tí muži by potom odokryli strechu, zatiaľ čo by tá sestra pokračovala v upokojovaní muža, ktorý čakal na uzdravenie – aby bol schopný pohybovať sa sám a bol slobodný.

Táto záchranná úloha by si vyžadovala, aby všetci pracovali spoločne. V rozhodujúcej chvíli by si vyžadovalo dôkladnú koordináciu, aby spustili ochrnutého muža zo strechy. Tí štyria ľudia by museli pracovať v jednote a v harmónii. Medzi týmito štyrmi by nemohol byť žiadny konflikt. Museli by spustiť ochrnutého muža rovnakou rýchlosťou. Ak by niekto uvoľnil lano rýchlejšie ako ostatní traja, ten muž by vypadol zo svojho lôžka. Nemohol by sa udržať sám kvôli svojmu oslabenému stavu.

Aby sme pomáhali Spasiteľovi, musíme pracovať spoločne v jednote a v harmónii. Všetci, každá pozícia a každé povolanie, je dôležité. Musíme byť zjednotení v našom Pánovi Ježišovi Kristovi.

Nakoniec bol ten chorý, ochrnutý muž položený pred Ježiša. „Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy!“ (Marek 2:5). Ježiš mu preukázal milosť a uzdravil ho – nielen fyzicky, ale tiež duchovne: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy!“ Nie je to úžasné? Neboli by sme radi, keby sa to tiež stalo nám všetkým? Ja by som určite bol.

Poznáme niekoho vo svojom živote, kto je sužovaný duchovným ochrnutím, niekoho, kto sa jednoducho nemôže vrátiť do Cirkvi sám alebo sama? On alebo ona by mohli byť jedno z našich detí, jeden z našich rodičov, partner alebo priateľ.

Keď máme teraz o toľko viac dostupných misionárov na plný úväzok v každej jednotke Cirkvi, bude pre biskupov a prezidentov pobočiek múdre, aby lepšie využili svoje rady zboru a pobočky. Biskup môže vyzvať každého člena rady zboru, aby vytvoril zoznam mien tých, ktorí môžu potrebovať pomoc. Členovia rady zboru sa budú spoločne pozorne radiť, ako môžu najlepšie pomôcť. Biskupi budú pozorne počúvať nápady a zadeľovať úlohy.

Misionári na plný úväzok sú skvelým zdrojom pre zbory v tejto snahe zachraňovať. Sú mladí a plní energie. Sú radi, keď majú zoznam konkrétnych mien ľudí, s ktorými majú pracovať. Radi pracujú spoločne s členmi zboru. Vedia, že sú to pre nich skvelé príležitosti, ako nájsť nových záujemcov. Sú oddaní v tom, aby nastolili Pánovo kráľovstvo. Majú silné svedectvo, že sa stanú podobnejšími Kristovi, keď sa zúčastnia tejto snahy zachraňovať.

Smiem sa s vami na záver podeliť ešte o jeden skrytý poklad, ktorý sa nachádza v tomto zázname písiem. Je vo verši 5: „Keď Ježiš videl ich vieru“ (zvýraznenie pridané). Predtým som si to nevšimol – ich vieru. Naša spoločná viera tiež ovplyvní blaho druhých.

Kto boli tí ľudia, ktorých Ježiš spomenul? Dosť dobre mohli zahŕňať tých štyroch, ktorí niesli ochrnutého muža, toho muža samotného, ľudí, ktorí sa za neho modlili a všetkých tých, ktorí tam boli a počúvali Ježišovo kázanie a potichu sa radovali vo svojich srdciach kvôli zázraku, ktorý sa mal čoskoro stať. Tiež mohli zahŕňať partnera, rodiča, syna alebo dcéru, misionára, prezidenta kvóra, prezidentku Združenia pomoci, biskupa a vzdialeného priateľa. Všetci si môžeme pomáhať. Všetci by sme mali byť vždy horlivo zamestnaní tým, že budeme zachraňovať tých v núdzi.

Svedčím, že Ježiš Kristus je Boh zázrakov. Ježiš Kristus nás všetkých miluje a má moc zachrániť a uzdraviť, fyzicky aj duchovne. Keď Mu pomáhame v Jeho poslaní zachraňovať duše, aj my budeme počas toho zachránení. O tomto svedčím v Jeho svätom mene, dokonca Ježiša Krista, amen.

Poznámka

  1. Pozri, napríklad, Thomas S. Monson, „Our Responsibility to Rescue“, Ensign, alebo Liahona, október 2013, 5.