Nezahrávajte sa s posvätnými vecami
Starší Larry S. Kacher
Sedemdesiatnik
Posudzujte svoje rozhodnutia tým, že si budete klásť otázku: „Sú moje rozhodnutia pevne zakorenené v úrodnej pôde evanjelia Ježiša Krista?“
Bratia a sestry, rozhodnutia, ktoré činíme v tomto živote, značne ovplyvňujú smer nášho večného života. To som osobne spoznal pred pár rokmi spôsobom, za ktorý som takmer draho zaplatil.
S rodinou a priateľmi sme cestovali po južnom Ománe. Rozhodli sme sa odpočinúť si na pláži na pobreží Indického oceánu. Krátko po tom, čo sme prišli sa ma naša 16-ročná dcéra opýtala, či môže doplávať k tomu, čo považovala za piesočný ostrovček. Všimol som si zvlnenú vodu, a tak som jej povedal, že tam doplávam najskôr ja, pretože som sa bál nebezpečných prúdov.
Po chvíli som zakričal na manželku či už som blízko ostrovčeka. Odpovedala mi: „Už si dávno za ním.“ Nevedomky som sa dostal do pasce spätného prúdu1, ktorý ma rýchlo unášal na more.
Nevedel som, čo robiť. Napadlo mi len obrátiť sa a plávať naspäť k brehu. A presne to bolo zlé rozhodnutie. Cítil som sa bezmocný. Sily, na ktoré som nemal najmenší vplyv ma unášali ďalej do mora. A čo bolo najhoršie, manželka, ktorá dôverovala môjmu rozhodnutiu, plávala za mnou.
Bratia a sestry, myslel som si, že veľmi pravdepodobne neprežijem a že svojím rozhodnutím zapríčiním aj smrť manželky. Po veľkej námahe a vďaka tomu, čo považujem za božský zásah, sme sa zrazu dotkli piesočnatého dna a mohli sme dôjsť do bezpečia k svojim priateľom a dcére.
V tomto pozemskom živote je veľa prúdov – niektoré sú bezpečné, a iné nie. Prezident Spencer W. Kimball učil, že v našom živote sú mocné sily podobné neviditeľným prúdom v oceáne.2 Tieto sily sú skutočné. Nikdy ich nemáme ignorovať.
Dovoľte mi povedať vám o inom prúde, božskom prúde, ktorý bol pre mňa veľkým požehnaním. Som obráteným do Cirkvi. Pred mojím obrátením bolo mojím životným snom lyžovanie, a tak som sa po strednej škole presťahoval do Európy, aby som túto túžbu naplnil. Po niekoľkých mesiacoch zdanlivo ideálneho života som mal pocit, že mám odísť. V tom čase som nerozumel zdroju tohto pocitu, ale rozhodol som sa ho nasledovať. Skončil som v Prove v Utahu s niekoľkými dobrými priateľmi, ktorí boli, ako ja, členmi iného vierovyznania.
V Prove som sa ale stretol s ľuďmi, ktorí žili úplne inak ako ja. Priťahovalo ma to k nim, aj keď som nevedel prečo. Najskôr som tomu odolával, ale čoskoro som cítil pokoj a útechu, ktoré som predtým nepoznal. Začal som tento iný prúd prijímať – prúd, ktorý mi priniesol poznanie o milujúcom Nebeskom Otcovi a Jeho Synovi, Ježišovi Kristovi.
Bol som so svojimi priateľmi pokrstený v roku 1972. Tento nový prúd, ktorý som sa rozhodol nasledovať, evanjelium Ježiša Krista, dal môjmu životu smer a zmysel. Avšak nezaobišlo sa to bez prekážok. Všetko pre mňa bolo nové. Občas som sa cítil stratený a zmätený. Priatelia a rodina mi kládli otázky a spôsobovali ťažkosti.
Musel som sa rozhodnúť. Niektoré ich otázky vyvolávali pochybnosti a neistotu. Bolo to dôležité rozhodnutie. Kde som mal nájsť odpovede? Mnohí sa ma snažili presvedčiť o tom, že robím chybu – „spätné prúdy“ sa ma snažili unášať od oného pokojného prúdu, ktorý sa pre mňa mal stať úžasným zdrojom šťastia. Veľmi jasne som pochopil zásadu, že existuje „protivenstvo vo všetkých veciach“ a že je dôležité jednať sám za seba a neprenechávať svoju slobodnú vôľu druhým.3
Pýtal som sa sám seba: „Prečo by som sa mal odvracať od niečoho, čo mi prináša taký veľký pokoj?“ Ako Pán pripomenul Oliverovi Cowderymu: Nevniesol som pokoj do mysle tvojej ohľadom tejto záležitosti?4 Ja som prežil niečo podobné. Preto som sa s ešte väčším odhodlaním obrátil na milujúceho Nebeského Otca, na písma a na blízkych priateľov.
Napriek tomu som na veľa otázok nemal odpovede. Ako som mal vyriešiť onú neistotu, ktorú vo mne tieto otázky vyvolali? Namiesto toho, aby som im umožnil zničiť pokoj a šťastie, ktoré mi vstúpili do života, rozhodol som sa na čas ich odložiť a dôverovať tomu, že Pán mi vo Svojom vlastnom čase všetko zjaví. Našiel som útechu v Jeho slovách určených prorokovi Josephovi: Hľa, vy ste malé deti a nemôžete zniesť všetky veci teraz; musíte rásť v milosti a v poznaní pravdy.5 Rozhodol som sa neopustiť to, o čom som vedel, že je pravdivé, tým, že by som sa vybral do neznámeho a pochybného – potenciálne „spätného prúdu“. Ako učil prezident N. Eldon Tanner, poznal som, že „je omnoho múdrejšie a lepšie, keď človek prijme prosté pravdy evanjelia … a s vierou prijme to, čomu … nemôže rozumieť“6.
Znamená to, že neexistuje priestor pre úprimné otázky? Opýtajte sa oného mladého chlapca, ktorý hľadal útočisko v posvätnom hájiku, aby sa dozvedel, do ktorej cirkvi má vstúpiť. Vezmite do rúk Náuku a zmluvy a vedzte, že väčšina toho, čo bolo zjavené v tomto inšpirovanom zázname je výsledkom pokorného hľadania pravdy. Joseph zistil: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva … a dostane sa mu jej.“7 Úprimnými otázkami a hľadaním božských odpovedí sa učíme riadok za riadkom, predpis za predpisom8, a tým rastieme v poznaní múdrosti.
Otázkou nie je: „Existuje priestor pre čestné a úprimné otázky?“, ale skôr: „Kde budem hľadať pravdu, keď sa objavia otázky?“ „Budem natoľko múdry, že sa budem pevne držať toho, o čom viem, že je pravdivé, napriek niekoľkým otázkam, ktoré môžem mať?“ Svedčím o tom, že existuje božský zdroj – Ten, ktorý pozná všetky veci, koniec od počiatku. Všetky veci sú pred Ním prítomné.9 Písma svedčia o tom, že On nekráča po krivolakých chodníkoch, … ani sa neodchyľuje od toho, čo povedal.10
Na tejto ceste smrteľnosťou si nikdy nesmieme myslieť, že naše rozhodnutia ovplyvňujú iba nás. Nedávno ma navštívil doma jeden mladý muž. Vyžarovalo z neho čosi dobré, ale pocítil som, že nie je v Cirkvi úplne aktívny. Rozprával mi, že vyrastal v rodine zameranej na evanjelium, ale potom bol jeho otec mame neverný, čo viedlo k rozvodu, a to spôsobilo, že všetci jeho súrodenci začali o Cirkvi pochybovať a odpadli. Bolo mi ťažko na srdci, keď som hovoril s týmto mladým otcom, ktorý teraz, kvôli rozhodnutiam svojho otca, vychovával tieto drahocenné duše mimo dosah požehnaní vyplývajúcich z evanjelia Ježiša Krista.
Iný muž, ktorého poznám, kedysi verný člen Cirkvi, mal otázky ohľadom určitej náuky. Namiesto toho, aby požiadal o odpovede Nebeského Otca, rozhodol sa spoliehať iba na svetské zdroje. Jeho srdce sa vydalo nesprávnym smerom a on usiloval o pocty druhých. Jeho pýcha bola možno uspokojená, aspoň dočasne, ale bol odrezaný od mocí nebies.11 Namiesto toho, aby našiel pravdu, stratil svedectvo a vzal so sebou veľa členov svojej rodiny.
Títo dvaja muži boli chytení do pasce neviditeľnými spätnými prúdmi a strhli so sebou veľa ďalších.
Na druhej strane myslím na LaRuea a Louise Millerovcov, rodičov mojej manželky, ktorí aj napriek tomu, že nemali svetský majetok sa rozhodli učiť svoje deti čistú náuku znovuzriadeného evanjelia a každý deň podľa nej žiť. Vďaka tomu požehnali svoje potomstvo plodmi evanjelia a nádejou na večný život.
Vo svojej rodine zaviedli určitý štýl života, kde rešpektovali kňazstvo, kde láska a súlad prebývali v hojnosti a kde sa ich život riadil zásadami evanjelia. Louise and LaRue, bok po boku, dávali najavo, čo to znamená žiť podľa vzoru Ježiša Krista. Ich deti jasne videli, ktorý životný prúd prináša pokoj a šťastie. A podľa toho sa tiež rozhodovali. Prezident Kimball učil: „Ak dokážeme vytvoriť … silný a stabilný prúd, ktorý plynie smerom k nášmu cieľu spravodlivého života, my a naše deti ním môžeme byť unášaní napriek protivetrom ťažkostí, sklamania [a] pokušenia.“12
Záleží na našich rozhodnutiach? Ovplyvňujú iba nás? Sme pevne zakotvení vo večnom prúde znovuzriadeného evanjelia?
Občas ma prenasleduje jedna predstava. Čo keby som v ten septembrový deň, kedy sme odpočívali na brehu indického oceánu, povedal svojej dcére Nellie: „Áno, choď si zaplávať. Doplávaj až k piesočnému ostrovčeku.“ Alebo čo keby sa aj ona riadila mojím príkladom a nedokázala doplávať späť? Čo keby som musel žiť s tým, že kvôli môjmu príkladu by ju spätný prúd zaniesol na more a ona by sa už nevrátila?
Sú prúdy, ktoré sa rozhodneme nasledovať dôležité? Záleží na našom príklade?
Nebeský Otec nám požehnal nadpozemským darom Ducha Svätého, aby nás viedol pri našich rozhodnutiach. Sľubuje nám inšpiráciu a zjavenie, pokiaľ sme hodní ich prijať. Vyzývam vás, aby ste tento božský dar využívali a aby ste posudzovali svoje rozhodnutia tým, že si budete klásť otázku: „Sú moje rozhodnutia pevne zakorenené v úrodnej pôde evanjelia Ježiša Krista?“ Vyzývam vás, aby ste učinili akékoľvek potrebné zmeny, či už malé alebo veľké, aby ste si zaistili večné požehnania vyplývajúce z plánu Nebeského Otca pre seba a aj pre tých, ktorých milujete.
Svedčím, že Ježiš Kristus je náš Spasiteľ a Vykupiteľ. Svedčím o tom, že zmluvy, ktoré s Ním uzatvárame, sú posvätné a sväté. S posvätnými vecami sa nikdy nemôžeme zahrávať.13 Kiež zostaneme vždy verní, za to sa modlím v mene Ježiša Krista, amen.