Mosiáš 7
predchádzajúce ďalej

Kapitola 7

Ammón nachádza krajinu Lechí-Nefi, kde je kráľom Limhi – Limhiho ľud je v porobe Lámánitov – Limhi opisuje ich príbeh – Prorok (Abinadi) svedčí, že Kristus je Boh a Otec všetkých vecí – Tí, ktorí sejú špinavosť, žnú víchor, a tí, ktorí vkladajú svoju dôveru v Pána, budú vyslobodení. Okolo roku 121 pred Kr.

1 A teraz, stalo sa, že potom, čo mal kráľ Mosiáš neustály mier po dobu troch rokov, prial si dozvedieť sa o ľuďoch, ktorí avyšli hore, aby prebývali v krajine Lechí-Nefi, čiže v meste Lechí-Nefi; lebo ľud jeho o nich nič nepočul od tej doby, kedy opustili krajinu bZarahemla; takže, unavovali ho dožadovaním svojím.

2 A stalo sa, že kráľ Mosiáš povolil, aby šestnásť ich silných mužov vyšlo hore do krajiny Lechí-Nefi, aby pátrali po bratoch svojich.

3 A stalo sa, že napozajtre sa vydali na cestu, majúc so sebou istého Ammóna, ktorý bol silný a mocný muž, a potomok Zarahemlov; a tiež bol ich vodcom.

4 A teraz, nepoznali smer, ktorým mali v pustatine putovať, aby došli do krajiny Lechí-Nefi; takže blúdili pustatinou po mnoho dní, dokonca štyridsať dní blúdili.

5 A keď blúdili štyridsať dní, prišli k pahorku, ktorý je na sever od krajiny aŠilom, a tam vztýčili stany svoje.

6 A Ammón vzal troch bratov svojich, a volali sa Amaleki, Helem a Hem, a išli dole do krajiny aNefi.

7 A hľa, stretli kráľa ľudu, ktorý bol v krajine Nefi a v krajine Šilom; a boli obkľúčení kráľovou strážou, a boli zajatí, a boli zviazaní, a boli uvrhnutí do väzenia.

8 A stalo sa, že keď boli vo väzení dva dni, boli znova privedení pred kráľa a boli im uvoľnené putá; a stáli pred kráľom, a bolo im povolené, alebo skôr prikázané, aby odpovedali na otázky, ktoré im bude klásť.

9 A on im povedal: Hľa, ja som aLimhi, syn Nóacha, ktorý bol synom Zeniffovým, ktorý prišiel hore z krajiny Zarahemla, aby zdedil krajinu túto, ktorá bola krajinou ich otcov, a ktorý bol hlasom ľudu učinený kráľom.

10 A teraz, želám si poznať príčinu, pre ktorú ste boli tak smelí, že ste sa priblížili k hradbám mesta, keď som ja sám bol so strážami svojimi pred bránou?

11 A teraz, z tejto príčiny som strpel, aby ste boli zachovaní, aby som sa vás mohol opýtať, lebo inak by som vás dal usmrtiť strážami svojimi. Je vám dovolené hovoriť.

12 A teraz, keď Ammón videl, že je mu dovolené hovoriť, predstúpil a poklonil sa pred kráľom; a vystrúc sa znova, hovoril: Ó kráľu, som veľmi vďačný Bohu v tento deň, že som ešte živý a že mi je dovolené hovoriť; a pokúsim sa hovoriť smelo;

13 Lebo som si istý, že keby si ma poznal, nebol by si strpel, aby som nosil putá tieto. Lebo ja som Ammón a som potomok aZarahemlov, a prišiel som hore z krajiny Zarahemla pátrať po bratoch svojich, ktorých Zeniff z onej krajiny vyviedol.

14 A teraz, stalo sa, že potom, čo Limhi počul slová Ammónove, bol nesmierne potešený a povedal: Teraz s istotou viem, že bratia moji, ktorí boli v krajine Zarahemla, sú ešte živí. A teraz, budem sa radovať; a napozajtre dám, aby sa ľud môj tiež radoval.

15 Lebo hľa, sme v porobe Lámánitov a sme azaťažení daňou, ktorú je ťažké niesť. A teraz hľa, bratia naši nás vyslobodia z poroby našej alebo z rúk Lámánitov, a my budeme ich otrokmi; lebo je lepšie byť otrokmi Nefitov, než platiť dávku kráľovi Lámánitov.

16 A teraz, kráľ Limhi prikázal strážam svojim, aby už Ammóna nespútavali, ani bratov jeho, ale dal, aby išli k pahorku, ktorý bol na sever od Šilomu, a priviedli do mesta ich bratov, aby sa tak mohli najesť a napiť, a odpočinúť si od námahy cesty svojej; lebo vytrpeli mnohé veci; trpeli hladom, smädom a únavou.

17 A teraz, stalo sa napozajtre, že kráľ Limhi poslal prehlásenie medzi všetok ľud svoj, aby sa spolu zhromaždili pri achráme, aby si vypočuli slová, ktoré k nim prehovorí.

18 A stalo sa, že keď sa spolu zhromaždili, že k nim prehovoril týmto spôsobom, hovoriac: Ó vy, ľud môj, pozdvihnite hlavy svoje a buďte utešení; lebo hľa, čas je na dosah alebo nie je ďaleko, kedy už viac nebudeme v poddanstve nepriateľov svojich, napriek mnohým bojom svojim, ktoré boli márne; a predsa mám dôveru, že zostáva vykonať jeden úspešný boj.

19 Takže pozdvihnite hlavy svoje a radujte sa, a vložte dôveru svoju v aBoha, v toho Boha, ktorý bol Bohom Abrahámovým a Izákovým, a Jákobovým; a tiež toho Boha, ktorý bvyviedol deti Izraela z krajiny egyptskej a dal, aby prešli Červeným morom po suchej zemi, a živil ich cmannou, aby snáď v pustatine nezahynuli; a veľa ďalších vecí pre nich urobil.

20 A znova, ten istý Boh avyviedol otcov našich z krajiny Jeruzalem a udržiaval, a zachovával ľud svoj až doteraz; a hľa, pre neprávosti a ohavnosti naše nás uviedol do poroby.

21 A vy všetci ste dnes svedkami, že Zeniff, ktorý bol ustanovený kráľom nad ľudom týmto, súc apreveľmi dychtivý zdediť krajinu otcov svojich, takže bol oklamaný prefíkanosťou a úlisnosťou kráľa Lámána, ktorý sa dohodol s kráľom Zeniffom, a vydal mu do rúk vlastníctvo časti krajiny, ba dokonca mesto Lechí-Nefi a mesto Šilom; a priľahlé krajiny –

22 A toto všetko urobil s jediným zámerom, aby apriviedol ľud tento do poddanstva či do poroby. A hľa, my v tejto dobe platíme dávku kráľovi Lámánitov, až polovicu kukurice našej a jačmeňa nášho, a dokonca všetkého obilia nášho každého druhu, a polovicu prírastkov stád našich, a čried našich; a dokonca polovicu všetkého, čo máme či vlastníme, kráľ Lámánitov od nás žiada, alebo životy naše.

23 A teraz, nie je toto ťažké niesť? A nie je táto strasť naša veľká? Teraz hľa, aký veľký máme dôvod k žialeniu.

24 Áno, hovorím vám, veľké sú dôvody, ktoré máme k žialeniu; lebo hľa, koľko bratov našich bolo zabitých a ich krv bola preliata nadarmo, a všetko pre neprávosť.

25 Lebo keby ľud tento nebol upadol do priestupku, Pán by nikdy nestrpel, aby na nich prišlo toto veľké zlo. Ale hľa, oni nepočúvali slová jeho; ale povstali sváry medzi nimi, dokonca také veľké, že prelievali krv medzi sebou.

26 aproroka Pánovho zabili; áno, vyvoleného muža Božieho, ktorý im hovoril o ich zlovoľnosti a ohavnostiach, a prorokoval o mnohých veciach, ktoré prídu, áno, dokonca o príchode Krista.

27 A pretože im hovoril, že Kristus je aBoh, Otec všetkých vecí, a hovoril, že na seba vezme obraz človeka, a bude to bobraz, podľa ktorého bol človek na počiatku stvorený; alebo inými slovami hovoril, že človek bol stvorený podľa obrazu cBožieho a že Boh zostúpi medzi deti ľudské, a vezme na seba telo a krv, a bude chodiť po tvári zeme –

28 A teraz, pretože toto hovoril, oni ho usmrtili; a mnohé ďalšie veci učinili, ktoré na nich privodili hnev Boží. Takže, kto by sa divil, že sú v porobe a že sú sužovaní ťažkými strasťami?

29 Lebo hľa, Pán hovoril: aNepomôžem ľudu svojmu v deň ich priestupku; ale zahradím ich cesty, aby sa im nedarilo; a ich skutky budú pred nimi ako kameň úrazu.

30 A znova on hovorí: Ak bude ľud môj siať ašpinavosť, budú bzbierať jej plevy vo víchre; a výsledkom toho je jed.

31 A znova on hovorí: Ak bude ľud môj siať špinavosť, bude zbierať avýchodný vietor, ktorý prináša okamžité zničenie.

32 A teraz hľa, sľub Pánov sa naplnil, a vy ste bití a sužovaní.

33 Ale ak sa aobrátite k Pánovi s celým úmyslom srdca a vložíte do neho dôveru svoju, a budete mu slúžiť s celou usilovnosťou mysle, ak budete toto činiť, on vás podľa svojej vlastnej vôle a potešenia vyslobodí z poroby.