1 Teraz, v Šemlone bolo miesto, kde sa dcéry Lámánitov spolu schádzali, aby spievali a tancovali, a veselili sa.

2 A stalo sa, že jedného dňa sa ich malý počet spolu zhromaždil, aby spievali a tancovali.

3 A teraz, kňazi kráľa Nóacha, pretože sa hanbili vrátiť do mesta Nefi, áno, a tiež sa báli, že ich ľud pobije, takže sa neopovažovali navrátiť k manželkám svojim a k deťom svojim.

4 A pretože sa zdržiavali v pustatine, a pretože objavili dcéry Lámánitov, zaľahli a pozorovali ich;

5 A keď sa ich zišlo k tancu len málo, vyšli z úkrytov svojich a zajali ich, a uniesli ich do pustatiny; áno, dvadsať a štyri dcéry Lámánitov uniesli do pustatiny.

6 A stalo sa, keď Lámániti zistili, že ich dcéry zmizli, že sa rozhnevali na ľud Limhiho, lebo si mysleli, že to bol ľud Limhiho.

7 Takže vyslali vojská svoje; áno, dokonca sám kráľ išiel pred ľudom svojím; a išli do krajiny Nefi, aby zničili ľud Limhiho.

8 A teraz, Limhi ich uvidel z veže, dokonca videl všetky ich prípravy na vojnu; takže zhromaždil ľud svoj a čakali na nich v zálohe na poliach a v lesoch.

9 A stalo sa, že keď Lámániti prišli, ľud Limhiho ich začal napádať zo svojich záloh a začal ich zabíjať.

10 A stalo sa, že bitka bola nesmierne ťažká, lebo bojovali ako levy o korisť svoju.

11 A stalo sa, že ľud Limhiho začal hnať Lámánitov pred sebou; aj keď neboli ani z polovice tak početní ako Lámániti. Ale ^abojovali za život svoj a za manželky svoje, a za deti svoje; takže vynaložili všetky sily svoje a bili sa ako draci.

12 A stalo sa, že medzi počtom ich mŕtvych našli kráľa Lámánitov; avšak nebol mŕtvy, bol len zranený a zanechaný na zemi, tak rýchly bol útek ľudu jeho.

13 A oni ho vzali, a obviazali mu rany, a predviedli ho pred Limhiho, a povedali: Hľa, tu je kráľ Lámánitov; súc zranený padol medzi ich mŕtvych, a oni ho opustili; a hľa, predviedli sme ho pred teba; a teraz nám dovoľ zabiť ho.

14 Ale Limhi im povedal: Nezabíjajte ho, ale priveďte ho sem, aby som ho mohol vidieť. A oni ho priviedli. A Limhi mu povedal: Čo spôsobilo, že ste vyšli do vojny proti ľudu môjmu? Hľa, ľud môj neporušil ^aprísahu, ktorú som vám dal; takže prečo by ste mali porušovať prísahu, ktorú ste dali ľudu môjmu?

15 A teraz, kráľ povedal: Porušil som prísahu, pretože ľud tvoj uniesol dcéry ľudu môjho; takže v hneve svojom som spôsobil, aby ľud môj prišiel bojovať proti ľudu tvojmu.

16 A teraz, Limhi o tejto záležitosti nič nepočul; takže povedal: Budem pátrať medzi ľudom svojím a ten, kto to urobil, zahynie. Takže dal pátrať medzi ľudom svojím.

17 Teraz, keď ^aGideon počul veci tieto, súc veliteľ kráľov, predstúpil a povedal kráľovi: Prosím, zadrž a nepátraj medzi ľudom týmto a vec túto im nepričítaj.

18 Lebo nepamätáš sa už na kňazov otca tvojho, ktorí sa snažili ľud tento zničiť? A nie sú snáď v pustatine? A nie sú to snáď oni, ktorí ukradli dcéry Lámánitov?

19 A teraz hľa, a povedz kráľovi o veciach týchto, aby mohol povedať ľudu svojmu, že môžu byť voči nám pokojní; lebo hľa, oni sa už pripravujú, že proti nám vyjdú; a hľa, tiež nás nie je veľa.

20 A hľa, oni prichádzajú s početnými zástupmi svojimi; a ak ich kráľ voči nám neupokojí, musíme zahynúť.

21 Lebo ^anenaplnili sa snáď slová Abinadiho, ktorými proti nám prorokoval – a to všetko preto, že sme neposlúchali slová Pánove a neodvrátili sme sa od neprávostí svojich?

22 A teraz, mali by sme upokojiť kráľa a splniť prísahu, ktorú sme mu dali; lebo je lepšie, aby sme boli v porobe, než aby sme prišli o život; takže zastavme tak veľké krviprelievanie.

23 A teraz, Limhi rozpovedal kráľovi všetky veci o otcovi svojom a o ^akňazoch, ktorí utiekli do pustatiny, a prisúdil im únos ich dcér.

24 A stalo sa, že kráľ bol voči ľudu jeho upokojený; a povedal im: Vyjdime v ústrety ľudu môjmu, bez zbraní; a zaväzujem sa vám prísahou, že ľud môj nebude zabíjať ľud váš.

25 A stalo sa, že nasledovali kráľa a vyšli bez zbraní v ústrety Lámánitom. A stalo sa, že sa s Lámánitmi stretli; a kráľ Lámánitov sa pred nimi sklonil a prosil za ľud Limhiho.

26 A keď Lámániti videli ľud Limhiho, že sú bez zbraní, mali s nimi ^asúcit a boli voči nim upokojení, a vrátili sa s kráľom svojím v mieri do vlastnej krajiny svojej.