Hosana Bohu Najvyššiemu
Víťazoslávny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema a udalosti nasledovného týždňa sú príkladom náuky, ktorú môžeme uplatňovať aj v našom súčasnom živote.
Ako už bolo povedané, v túto Kvetnú nedeľu sa pripájame ku kresťanom po celom svete, aby sme si uctili Ježiša Krista. Pred takmer dvetisíc rokmi sa Kvetnou nedeľou začal posledný týždeň pozemského pôsobenia Ježiša Krista. Bol to ten najdôležitejší týždeň v dejinách ľudstva.
To, čo sa pri Ježišovom víťazoslávnom vstupe do Jeruzalema začalo tým, že na Neho zástupy volali ako na prisľúbeného Mesiáša, sa skončilo Jeho ukrižovaním a vzkriesením.1 Jeho zmierna obeť – podľa božského zámeru – ukončila Jeho pozemskú službu a umožnila nám žiť s naším Nebeským Otcom naveky.
Písma nám hovoria, že ten týždeň sa začal zástupmi ľudí, ktorí stáli pri bránach mesta, aby videli „prorok[a] Ježiš[a] z galilejského Nazareta“.2 Zástupy „nabral[i] palmové ratolesti a vyš[li] Mu naproti volajúc: Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ izraelský“.3
Tento dávny biblický príbeh mi pripomína, ako som bol v rámci svojho cirkevného poverenia v meste Takoradi v Ghane. Je pozoruhodné, že som tam bol presne na Kvetnú nedeľu.
Bol som tam za účelom rozdeliť ghanský kôl Takoradi a vytvoriť nový kôl Mpintsin. V súčasnosti je v Ghane viac než stotisíc členov Cirkvi.4 (Vítame Ga Mantse, jeho výsosť kráľa Accry v Ghane menom Nii Tackie Teiko Tsuru II., ktorý je tu dnes medzi nami.) Ako som spoznával týchto Svätých, cítil som ich hlbokú lásku a oddanosť Pánovi. Vyjadril som im, že ich mám veľmi rád a že ich má rád i prezident Cirkvi. Odvolal som sa na Spasiteľove slová, ktoré zaznamenal Ján: „Ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali.“5 Našu konferenciu pomenovali „konferencia lásky“.6
Ako som sa tak v kaplnke pozeral okolo seba sprava doľava na týchto bratov a sestry s rodinami, v ich tvárach som badal žiaru svedectva a viery v Ježiša Krista. Cítil som, že túžili byť považovaní za súčasť Jeho ďalekosiahlej Cirkvi. A spev speváckeho zboru znel ako spev anjelov.
Podobne ako v tú dávnu Kvetnú nedeľu, i tu sa zhromaždili učeníci Ježiša Krista, aby Mu vzdali hold, tak ako tí, ktorí pri bránach Jeruzalema s palmovými ratolesťami v rukách volali: „Hosana … ! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“7
Kvetnú nedeľu si dokonca uctievali i farníci v neďalekom kostole. Keď som sa členom prihováral od rečníckeho pultu, cez okno som zbadal, ako farníci radostne kráčajú po ulici a mávajú palmovými ratolesťami, podobne ako ľudia na tejto fotografii. Bol to pohľad, na ktorý nikdy nezabudnem – v ten deň sme všetci uctievali Kráľa kráľov.
Prezident Russell M. Nelson nám pripomenul, aby sme Kvetnú nedeľu „skutočne svätili tým, že si budeme pripomínať nielen palmové ratolesti, ktorými sa mávalo na počesť Ježišovho vstupu do Jeruzalema, ale tým, že si budeme pripomínať dlane Jeho rúk“. Potom prezident Nelson citoval Izaiáša, ktorý hovoril o Ježišovi, ktorý sľúbil: „Nikdy na teba nezabudnem“ použitím týchto slov: „Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl.“8
Pán z osobnej skúsenosti vie, že život v smrteľnosti je ťažký. Jeho rany nám pripomínajú, že „zostúpil pod … všetko“9, aby nám pomáhal pri našom utrpení a bol pre nás príkladom „drž[ania] sa cesty“,10 Jeho cesty, aby „Boh [bol s nami] na veky vekov“.11
Kvetná nedeľa nebola len obyčajnou udalosťou, ďalšou stránkou dejín označenou dátumom, časom a miestom. Víťazoslávny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema a udalosti nasledovného týždňa sú príkladom náuky, ktorú môžeme uplatňovať aj v našom súčasnom živote.
Pozrime sa na tú časť večnej náuky, ktorá sa prelína Jeho službou a končí v Jeruzaleme.
Po prvé, proroctvo. Napríklad starozákonný prorok Zachariáš predpovedal víťazoslávny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema a dokonca opísal, že príde na oslovi.12 Keď sa Ježiš pripravoval na vstup do mesta, predpovedal Svoje vzkriesenie. Povedal:
„Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, odsúdia ho na smrť,
vydajú pohanom, aby sa Mu posmievali, zbičovali Ho a ukrižovali: ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“13
Po druhé, spoločenstvo Ducha Svätého. Joseph Smith učil: „Žiaden človek nemôže vedieť, že Ježiš je Pán iba ak skrze Ducha Svätého.“14 Spasiteľ na Poslednej večeri15 sľúbil Svojim učeníkom16 v hornej miestnosti17: „Neopustím vás ako siroty.“18 Sľúbil im, že na šírenie právd evanjelia neostanú sami, ale že budú mať výnimočný dar Ducha Svätého, ktorý ich povedie. „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam.“19 S darom Ducha Svätého máme tú istú istotu, že budeme „[môcť] vždy mať jeho Ducha, aby bol s [nami]“20 a „mocou Ducha Svätého môže[me] poznať pravdu ohľadom všetkých vecí“. 21
Po tretie, učeníctvo. Pravé učeníctvo je neochvejná oddanosť, poslušnosť večným zákonom a predovšetkým láska k Bohu. Bez akéhokoľvek váhania. Zástup, ktorý Mu vzdával hold palmovými ratolesťami, Ho oslavoval ako Mesiáša. Tým presne aj bol. Boli uchvátení Ním, ako aj Jeho zázrakmi a Jeho učením. Obdiv mnohých z nich však netrval dlho. Niektorí, ktorí najskôr volali: „Hosana“22, sa od Neho odvrátili a kričali: „Ukrižuj Ho!“23
Po štvrté, uzmierenie Ježiša Krista.24 On počas Svojich posledných dní po Kvetnej nedeli vykonal Svoje pozoruhodné uzmierenie – od agónie v Getsemanskej záhrade cez výsmech na súde, umučenie na kríži až po pochovanie vo vypožičanom hrobe. Neskončilo to však len pri tom. S majestátom Svojho povolania ako Vykupiteľ všetkých detí Nebeského Otca o tri dni neskôr vystúpil z hrobu, vzkriesený25, tak ako to prorokoval.
Sme neustále vďační za jedinečné uzmierenie Ježiša Krista? Cítime práve teraz jeho očisťujúcu silu? Ježiš Kristus, Autor a Dokonávateľ spásy, odišiel do Jeruzalema práve preto, aby nás všetkých spasil. Hovoria vám niečo tieto slová z knihy Almovej? „A teraz hľa, hovorím vám, bratia moji, ak ste zakúsili zmenu srdca a ak sa vám chcelo spievať pieseň vykupiteľskej lásky, chcel by som sa opýtať, cítite sa tak teraz?“26 Môžem vám s istotou povedať, že ten zbor v Takoradi v tú Kvetnú nedeľu spieval „pieseň vykupiteľskej lásky“.
Ježiš Kristus v posledný osudový týždeň Svojej pozemskej služby rozpovedal podobenstvo o desiatich pannách.27 Učil o Svojom návrate k tým, ktorí budú pripravení prijať Ho nie s palmovými ratolesťami v rukách, ale so svetlom evanjelia v sebe. Na opísanie ochoty žiť podľa Jeho príkladu, prijať Jeho pravdy a ochoty zdieľať Jeho svetlo použil príklad zapálených a horiacich lámp s olejom navyše, určeným na podnietenie plameňa.
Ten príbeh poznáte. Desať panien predstavuje členov Cirkvi a ženích predstavuje Ježiša Krista.
Desať panien si „[vzalo] lampy a [vyšlo] naproti ženíchovi“.28 Päť z nich bolo rozumných, pripravených s olejom v lampách a ďalším olejom navyše, a päť z nich bolo pochabých, s lampami tmavými, bez oleja navyše. Keď nastal krik, „ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti!“,29 päť panien, ktoré boli rozumné a „prijali pravdu, a vzali si Svätého Ducha za sprievodcu svojho“30, bolo pripravených na svojho „kráľ[a] a [svojho] zákonodarc[u]“31, aby „sláva jeho [bola] na nich“.32 Zvyšných päť sa zúfalo snažilo nájsť olej. Bolo však už príliš neskoro. Sprievod pokračoval ďalej bez nich. Keď klopali a prosili o to, aby mohli vstúpiť, Pán im odvetil: „Nepoznám vás.“33
Ako by sme sa cítili, keby nám Pán povedal „nepoznám vás“?
Tak ako tých desať panien, aj my máme lampy. Máme však olej? Obávam sa, že sú aj ľudia, ktorí prežívajú len s maličkou kvapkou oleja a na to, aby sa riadne pripravili, sú príliš zaneprázdnení tlakom prichádzajúcim zo sveta. Olej pochádza z viery v proroctvá a slová žijúcich prorokov a z konania podľa nich, najmä z viery v slová prezidenta Nelsona, jeho radcov a Dvanástich apoštolov. Olej napĺňa našu dušu, keď počúvame a cítime Ducha Svätého a konáme podľa tohto božského vedenia. Olej sa vlieva do našich sŕdc vtedy, keď naše rozhodnutia preukazujú, že milujeme Pána a milujeme to, čo miluje On. Olej pochádza z pokánia a vyhľadávania uzdravovania, ktoré prichádza vďaka uzmiereniu Ježiša Krista.
Ak si niektorí z vás chcú odškrtnúť políčka zo svojho zoznamu želaní, urobte to takto: Odškrtávajte si ich pomocou oleja v podobe živej vody Ježiša Krista34, ktorá je obrazom Jeho života a učenia. Ak si na rozdiel od toho zo zoznamu odškrtnete ďaleké miesto alebo veľkolepú udalosť, vo svojej duši nikdy nebudete mať pocit naplnenia a spokojnosti. Skrze život podľa učenia Ježiša Krista ho mať budete. Príklady som už spomenul: prijatie proroctva a prorockého učenia, konanie podľa vnuknutí Ducha Svätého, stávanie sa pravým učeníkom a vyhľadávanie uzdravujúcej moci uzmierenia nášho Pána. Tento zoznam želaní vás zoberie na miesto, na ktoré chcete ísť – späť k vášmu Otcovi v nebi.
Oná Kvetná nedeľa v Takoradi bola pre mňa veľmi výnimočným zážitkom, lebo som ju mohol stráviť s kongregáciou verných bratov a sestier. Takým zážitkom je i na kontinentoch a ostrovoch po celom svete. Moje srdce a duša, rovnako ako vaša, túži volať: „Hosana Bohu Najvyššiemu.“35
Hoci dnes nestojíme pred bránami Jeruzalema s palmovými ratolesťami v rukách, príde čas, kedy, tak ako hovorí proroctvo v Zjavení, „veľký zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať; [bude stáť] pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, s palmami v rukách“.36
Ako apoštol Ježiša Krista vám zanechávam svoje požehnanie, aby ste sa usilovali žiť spravodlivo a boli medzi tými, ktorí s palmovými ratolesťami v rukách budú ohlasovať Božieho Syna, veľkého Vykupiteľa nás všetkých. V mene Ježiša Krista, amen.