„Nič nemôže byť tak prenikavé a sladké, ako bola radosť moja“
Každodenné pokánie a prichádzanie k Ježišovi Kristovi sú cestou k prežívaniu radosti – radosti, ktorá presahuje naše predstavy.
Spasiteľ počas Svojej služby v smrteľnosti prejavoval hlboký súcit ku všetkým Božím deťom – najmä k tým, ktoré trpeli alebo ktoré sa od svojej viery vzdialili. Keď farizeji Ježiša kritizovali za to, že sa stýka s hriešnikmi a jedáva s nimi, On na to odpovedal pomocou troch známych podobenstiev.1 V každom z týchto podobenstiev zdôraznil dôležitosť vyhľadávania tých, ktorí zablúdili, a radosť z toho, keď sa vrátia. V podobenstve o stratenej ovci napríklad povedal: „[Veľká] bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie.“2
Dnes mám túžbu posilniť spojenie medzi radosťou a pokáním – konkrétne radosťou, ktorá prichádza skrze pokánie, a radosťou, ktorú pociťujeme, keď druhých pozývame, aby prišli ku Kristovi a aby vo svojom živote obdržali Jeho zmiernu obeť.
Sme, aby sme mohli mať radosť
Slovo radosť v písmach zväčša predstavuje oveľa viac než len chvíľkovú spokojnosť či dokonca i pocit šťastia. V tomto kontexte radosť predstavuje božskú vlastnosť, ktorú vo svojej plnosti nájdeme vtedy, keď sa vrátime, aby sme prebývali v prítomnosti Božej.3 Táto radosť je hlbšia, povznášajúcejšia, trvalejšia a mení život viac než akékoľvek potešenie alebo útecha, ktoré ponúka tento svet.
Boli sme stvorení na to, aby sme mali radosť. Je to pre nás, pre deti milujúceho Nebeského Otca, zamýšľaný údel. On sa s nami chce deliť o Svoju radosť. Prorok Lechí učil, že Božím plánom určeným pre každého z nás je, aby sme „mohli mať radosť“.4 Keďže žijeme v padlom svete, často sa nám zdá, že trvalá alebo večná radosť sa nachádza niekde mimo nášho dosahu. Lechí však hneď v nasledujúcom verši vysvetľuje, že „Mesiáš [prišiel] …, aby [nás] mohol … z pádu vykúpiť“.5 Vykúpenie, ktoré prichádza vďaka Spasiteľovi Ježišovi Kristovi a skrze Neho, nám umožňuje mať radosť.
Posolstvo evanjelia je posolstvom nádeje, „zvestovania veľkej radosti“6 a prostriedkov, vďaka ktorým môžu všetci zažiť pokoj a príležitosti na radosť v tomto živote a získať plnosť radosti v živote, ktorý príde.7
Radosť, o ktorej hovoríme, je darom pre verných. Napriek tomu je dostupná len za určitú cenu. Radosť neprichádza zadarmo a ani ako nejaký obyčajný dar. Práve naopak – radosť bola kúpená „vzácnou krvou [Ježiša] Krista“8. Keby sme naozaj chápali hodnotu pravej božskej radosti, neváhali by sme obetovať akýkoľvek svetský majetok alebo urobiť akékoľvek potrebné životné zmeny, aby sme ju mohli získať.
Toto pochopil jeden mocný, ale pokorný kráľ z Knihy Mormonovej. „Čo mám činiť,“ opýtal sa, „aby som mohol byť zrodený z Boha, aby bol tento zlovoľný duch vykorenený z hrude mojej a aby som prijal Ducha jeho, aby som mohol byť naplnený radosťou … ? Hľa, hovoril, vzdám sa všetkého, čo mám, áno, opustím kráľovstvo svoje, aby som mohol obdržať túto veľkú radosť.“9
Misionár Áron na kráľovu otázku odpovedal takto: „Ak si to praješ, … [skloň sa] pred Bohom … [a čiň] pokánie zo všetkých hriechov svojich.“10 Pokánie je cestou k radosti11, pretože je cestou, ktorá vedie k Spasiteľovi Ježišovi Kristovi.12
Radosť prichádza prostredníctvom úprimného pokánia
Niekomu sa myšlienka na to, že pokánie je cestou k radosti, môže zdať rozporuplná. Pokánie môže byť občas bolestivé a ťažké. Vyžaduje si priznanie, že niektoré naše myšlienky a činy – či dokonca aj niektoré naše presvedčenia – neboli správne. Pokánie si tiež vyžaduje zmenu, ktorá môže byť občas nepríjemná. Radosť a príjemnosť však nie sú to isté. Našu radosť obmedzuje hriech – vrátane hriechu samoľúbosti.
Ako napísal žalmista, „večer sa rozšíri plač, ale ráno je [radosť]“.13 Pri tom, ako činíme pokánie zo svojich hriechov, sa musíme sústrediť na veľkú radosť, ktorá po ňom prichádza. Večery sa môžu zdať dlhé, ale ráno predsa len príde a, ó, aký prenikavý je pokoj a oslnivá radosť, ktorú cítime, keď nás od hriechu a utrpenia oslobodzuje Spasiteľovo uzmierenie.
Nič nemôže byť tak prenikavé a sladké
Pozrime sa na skúsenosť Almu v Knihe Mormonovej. Alma „bol … trýznený večnými mukami“ a jeho duša bola „mučená“ všetkými jeho hriechmi. Keď sa však obrátil na Spasiteľa o milosrdenstvo, „nemohol … sa už viac rozpamätať na bolesti svoje“.14
„A ó, aká radosť,“ vyhlásil, „a aké podivuhodné svetlo som uzrel; áno, … nič nemôže byť tak prenikavé a sladké, ako bola radosť moja.“15
Takáto radosť je dostupná pre tých, ktorí prichádzajú k Ježišovi Kristovi skrze pokánie.16 Prezident Russell M. Nelson učil:
„Pokánie otvára náš prístup k moci uzmierenia Ježiša Krista. …
Keď sa rozhodujeme činiť pokánie, rozhodujeme sa zmeniť! Umožňujeme Spasiteľovi, aby nás premenil na najlepšiu verziu samých seba. Rozhodujeme sa duchovne rásť a prijímať radosť – radosť z vykúpenia v Ňom. Keď sa rozhodujeme činiť pokánie, rozhodujeme sa stať sa viac takými, akým je Ježiš Kristus!“17
Pokánie prináša radosť, pretože pripravuje naše srdcia na prijatie vplyvu Ducha Svätého. Byť naplnený Duchom Svätým znamená byť naplnený radosťou. Byť naplnený radosťou znamená byť naplnený Duchom Svätým.18 Pri tom, ako sa každý deň do svojho života snažíme priniesť Ducha, naša radosť rastie. Tak ako učil prorok Mormon: „A predsa, často sa postili a modlili, a stávali sa silnejšími a silnejšími v pokore svojej, a pevnejšími a pevnejšími vo [svojej] viere v Krista, až sa ich duše naplnili radosťou a útechou.“19 Pán prisľubuje tomu, kto sa Ho snaží nasledovať: „Udelím ti … svojho Ducha, ktorý osvieti myseľ tvoju, ktorý ti naplní tvoju dušu radosťou.“20
Radosť, ktorá prichádza, keď s pokáním pomáhame druhým
Keď pocítime radosť, ktorá pramení z úprimného pokánia, celkom prirodzene sa o ňu chceme podeliť s ostatnými. Pri tom sa zároveň znásobuje tá naša radosť. Presne tak to bolo s Almom.
„Toto je chvála moja,“ povedal, „že snáď môžem byť nástrojom v rukách Božích, aby som priviedol nejakú dušu k pokániu; a toto je radosť moja.
A hľa, keď vidím, že mnohí z bratov mojich sú skutočne kajúcni a idú k Pánovi, Bohu svojmu, potom je duša moja naplnená radosťou; potom sa rozpamätám na to, čo pre mňa učinil Pán, … áno, vtedy pamätám na milosrdné rameno jeho, ktoré ku mne vztiahol.“21
Pomoc druhým s pokáním je prirodzeným prejavom našej vďačnosti voči Spasiteľovi a je zdrojom veľkej radosti. Pán prisľúbil:
„Ak tomu bude tak, že … privediete len jednu dušu ku mne, aká veľká bude radosť vaša s ňou v kráľovstve môjho Otca!
A teraz, ak budete mať veľkú radosť s jednou dušou, ktorú ste priviedli ku mne …, akú veľkú budete mať radosť, ak privediete mnoho duší ku mne!“22
Aká veľká je radosť jeho z duše, ktorá činí pokánie
Mne pomáha, keď sa pokúsim predstaviť si radosť, ktorú Spasiteľ určite cíti zakaždým, keď v našom živote prijímame požehnanie Jeho zmiernej obete.23 Tak ako citoval prezident Nelson, 24 apoštol Pavol sa vo svojom liste Židom podelil o tento láskyplný náhľad: „Zložme [každý] … hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, … hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž … a posadil sa na pravici Božieho trónu.“25 Často hovoríme o bolesti a utrpení v Getsemanskej záhrade a na Kalvárii, avšak zriedkakedy hovoríme o ohromnej radosti, ktorá sa Spasiteľovi dostala, keď za nás obetoval Svoj život. Je zrejmé, že jeho bolesť a utrpenie boli určené pre nás, aby sme my mohli zažiť radosť z návratu do Božej prítomnosti.
Po tom, ako Spasiteľ učil ľudí v starodávnej Amerike, Svoju veľkú lásku k nim vyjadril týmito slovami:
„A teraz, hľa, radosť moja je veľká, až k plnosti, z vás …, áno, a dokonca aj Otec sa raduje, a tiež všetci svätí anjeli. …
[Vo vás] mám plnosť radosti.“26
Poďte ku Kristovi a prijmite Jeho radosť
Bratia a sestry, na záver sa s vami podelím o svoje osobné svedectvo, ktoré považujem za posvätný dar. Svedčím o tom, že Ježiš Kristus je Spasiteľom a Vykupiteľom sveta. Viem, že miluje každého z nás. Jeho jediným zámerom, Jeho „dielo … a sláva [Jeho]“27, je pomôcť nám prijať plnosť radosti, ktorá je v Ňom. Som osobným svedkom toho, že každodenné pokánie a prichádzanie k Ježišovi Kristovi sú cestou k prežívaniu radosti – radosti, ktorá presahuje naše predstavy.28 To je ten dôvod, prečo sme tu na zemi. To je ten dôvod, prečo pre nás Boh pripravil Svoj veľký plán šťastia. Ježiš Kristus je skutočne „cesta i pravda i život“29, a to jediné „men[o] pod nebom, [ktorým] človek môže byť spasený v kráľovstve Božom“.30 O tom svedčím v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.