2023
Naozaj mi bolo odpustené?
Máj 2023


Naozaj mi bolo odpustené?

Sľub úplného a dokonalého odpustenia je daný každému – v nekonečnom uzmierení a skrze nekonečné uzmierenie Ježiša Krista.

Pred niekoľkými rokmi sme sa so sestrou Nattressovou presťahovali do Idaha, kde sme otvorili nový podnik. Dni a noci v kancelárii boli dlhé. Našťastie sme bývali len pár blokov od práce. Shawna a naše tri dcéry – všetky mladšie ako šesť rokov – každý týždeň prišli do kancelárie, aby sme sa spolu naobedovali.

Jedného takého dňa po rodinnom obede som si všimol, že naša päťročná dcéra Michelle mi nechala osobný odkaz, napísaný na nalepovacom papieriku prilepenom k môjmu telefónu v kancelárii.

Znel jednoducho: „Ocko, nezabudni ma mať rád. S láskou, Michelle.“ Pre mladého otca to bola silná pripomienka tých vecí, na ktorých najviac záleží.

Bratia a sestry, svedčím, že náš Nebeský Otec na nás vždy pamätá a že nás dokonale miluje. Moja otázka znie: Pamätáme my na Neho? A milujeme Ho?

Pred rokmi som slúžil ako miestny vedúci Cirkvi. Jeden z našich mladých mužov, Danny, bol výnimočný vo všetkých smeroch. Bol poslušný, milý, dobrý a mal veľké srdce. Keď však skončil strednú školu, začal sa stýkať so zlým okruhom ľudí. Zaplietol sa s drogami, konkrétne s metamfetamínom, a šmýkal sa po šikmej ploche závislosti a deštrukcie. Netrvalo dlho a jeho vzhľad sa úplne zmenil. Bolo ho ťažké spoznať. Najvýraznejšia zmena bola v jeho očiach – svetlo v jeho očiach pohaslo. Niekoľkokrát som sa ho snažil osloviť, no bezvýsledne. Nemal záujem.

Bolo ťažké vidieť tohto neuveriteľného mladého muža trpieť a žiť takýto úplne iný život! Mal na oveľa viac.

Potom sa jedného dňa začal jeho zázrak.

Prišiel na zhromaždenie sviatosti, na ktorom sa jeho mladší brat podelil o svoje svedectvo pred odchodom na misiu. Danny počas stretnutia pocítil niečo, čo už dlho necítil. Pocítil Pánovu lásku. Konečne mal nádej.

Hoci mal Danny túžbu zmeniť sa, bolo to pre neho veľmi ťažké. Jeho závislosti a s nimi spojené pocity viny boli takmer viac, než dokázal zniesť.

Jedno konkrétne popoludnie, keď som vonku kosil trávnik, sa Danny bez ohlásenia zastavil autom u nás. Strašne sa trápil. Vypol som kosačku a sadli sme si spolu do tieňa na verandu. Vtedy sa podelil o pocity svojho srdca. Naozaj sa chcel vrátiť. Odvrátiť sa od svojich závislostí a životného štýlu však bolo mimoriadne ťažké. K tomu sa pridalo to, že sa cítil veľmi vinný, veľmi zahanbený za to, že padol tak hlboko. Spýtal sa: „Naozaj mi môže byť odpustené? Naozaj existuje cesta späť?“

Potom, čo si vylial srdce týmito obavami, sme si spolu prečítali 36. Kapitolu v Almovi:

„Áno, rozpamätal som sa na všetky hriechy svoje a na neprávosti. …

Áno, … že sama myšlienka na príchod do prítomnosti môjho Boha trýznila dušu moju nevýslovnou hrôzou“ (verše 13 – 14).

Po týchto veršoch Danny povedal: „Presne tak sa cítim!“

Pokračovali sme ďalej:

„Zatiaľ čo ma trýznila spomienka na mnohé hriechy svoje, hľa, rozpamätal som sa tiež, že som počul otca svojho prorokovať ľudu ohľadom príchodu istého Ježiša Krista, Syna Božieho, ktorý uzmieri hriechy sveta. …

A ó, aká radosť, a aké podivuhodné svetlo som uzrel“ (verše 17, 20).

Keď sme čítali tieto pasáže, začali mu tiecť slzy. Almova radosť bola radosťou, ktorú hľadal!

Diskutovali sme o tom, že Alma bol výnimočne zlovoľný človek. Akonáhle však učinil pokánie, nikdy sa neohliadol späť. Stal sa oddaným učeníkom Ježiša Krista. Stal sa prorokom! Dannyho oči sa rozžiarili. „Prorokom?“ povedal.

Odvetil som jednoducho: „Áno, prorokom. Žiadny tlak na teba!“

Diskutovali sme o tom, že hoci jeho hriechy nedosiahli úroveň Almových, každému je daný rovnaký prísľub úplného a dokonalého odpustenia – v nekonečnom uzmierení a skrze nekonečné uzmierenie Ježiša Krista.

Teraz to Danny pochopil. Vedel, čo musí urobiť: potreboval začať svoju cestu dôverou v Pána a odpustením sebe samému!

Dannyho mocná zmena srdca nebola ničím iným ako zázrakom. Postupom času sa jeho tvár zmenila a jas sa vrátil do jeho očí. Stal sa spôsobilým vstupu do chrámu! Konečne bol späť!

Po niekoľkých mesiacoch som sa Dannyho spýtal, či by nechcel podať žiadosť o službu na misii na plný úväzok. Jeho reakcia bola šok a hrôza.

Povedal: „Rád by som slúžil na misii, ale viete, kde som bol a čo som urobil! Myslel som si, že som sa tým diskvalifikoval.“

Odpovedal som: „Možno máš pravdu. Nič nám však nebráni žiadosť podať. Ak ťa vyradia, aspoň budeš vedieť, že si vyjadril úprimnú túžbu slúžiť Pánovi.“ Oči sa mu rozžiarili. Bol z tohto nápadu nadšený. Pre neho to bol beh na dlhú trať, ale bola to šanca, ktorú bol ochotný využiť.

O niekoľko týždňov neskôr sa na jeho počudovanie stal ďalší zázrak. Danny dostal povolanie slúžiť na misii na plný úväzok.

Niekoľko mesiacov po príchode Dannyho na misijné pole mi zavolali. Jeho prezident jednoducho povedal: „Čo to je s týmto mladým mužom? Je to ten najneuveriteľnejší misionár, akého som kedy videl!“ Vidíte, tento prezident prijal moderného Almu mladšieho.

O dva roky neskôr sa Danny vrátil domov so cťou – slúžil Pánovi celým svojím srdcom, mocou, mysľou a silou.

Po jeho misionárskej správe na zhromaždení sviatosti som sa vrátil domov a hneď som počul klopanie na vchodové dvere. Stál tam Danny so slzami v očiach. Povedal: „Môžeme sa chvíľu porozprávať?“ Vyšli sme von na ten istý schod na verande.

Povedal: „Prezident, myslíte si, že mi bolo skutočne odpustené?“

Teraz už aj moje slzy sprevádzali tie jeho. Predo mnou stál oddaný učeník Ježiša Krista, ktorý vložil všetko do výučby a vydávania svedectva o Spasiteľovi. Bol stelesnením uzdravujúcej a posilňujúcej moci Spasiteľovho uzmierenia.

Povedal som: „Danny! Pozrel si sa do zrkadla? Videl si svoje oči? Sú naplnené svetlom a žiariš Duchom Pánovým. Samozrejme, že ti bolo odpustené! Si úžasný! To, čo teraz musíš urobiť, je posunúť sa vo svojom živote vpred. Nepozeraj sa späť! Očakávaj s vierou ďalší obrad.“

Dannyho zázrak pokračuje aj dnes. Oženil sa v chráme a vrátil sa do školy, kde získal magisterský titul. Naďalej slúži Pánovi so cťou a dôstojnosťou vo svojich povolaniach. Ešte dôležitejšie je, že sa stal neuveriteľným manželom a verným otcom. Je oddaným učeníkom Ježiša Krista.

Prezident Russell M. Nelson učil: „Bez [Spasiteľovho] nekonečného uzmierenia by bolo celé ľudstvo nenávratne stratené.“1 Danny sa nestratil a ani my nie sme pre Pána stratení. On stojí pri dverách, aby nás pozdvihol, posilnil a odpustil nám. Vždy pamätá na to, že nás miluje!

V Knihe Mormonovej je zaznamenaný neuveriteľný prejav Spasiteľovej lásky k Božím deťom: „Keď Ježiš takto prehovoril, znova sa rozhliadol po zástupe a uzrel, že plačú a uprene na neho hľadia, akoby ho chceli prosiť, aby s nimi zostal ešte chvíľu“ (3. Nefi 17:5).

Spasiteľ vtedy už strávil celý deň službou ľuďom. Avšak, mal toho viac, čo potreboval urobiť – mal navštíviť Svoje ďalšie ovečky; mal ísť k Svojmu Otcovi.

Napriek týmto povinnostiam rozpoznal, že ľudia si želali, aby ešte chvíľu zostal. Potom sa so Spasiteľovým srdcom plným súcitu stal jeden z najväčších zázrakov v dejinách sveta:

Ostal.

Požehnal ich.

Slúžil ich deťom jednému po druhom.

Modlil sa za nich. Plakal s nimi.

A uzdravoval ich. (Pozri 3. Nefi 17.)

Jeho prísľub je večný: On nás uzdraví.

Tým, ktorí ste zišli z cesty zmluvy, prosím, vedzte, že vždy existuje nádej, vždy existuje uzdravenie a vždy existuje cesta späť.

Jeho večné posolstvo nádeje je liečivým balzamom pre všetkých, ktorí žijú v nepokojnom svete. Spasiteľ povedal: „Ja som cesta i pravda i život“ (Ján 14:6).

Bratia a sestry, pamätajme, že Ho máme hľadať, milovať Ho a vždy na Neho pamätať.

Svedčím o tom, že Boh žije a že nás miluje. Ďalej svedčím, že Ježiš Kristus je Spasiteľ a Vykupiteľ sveta. On je mocný liečiteľ. Ja viem, že Spasiteľ žije! V mene Ježiša Krista, amen.

Poznámka

  1. Russell M. Nelson, „Prepare for Blessings of the Temple“, Ensign, marec 2002, 21.