Vaše patriarchálne požehnanie – inšpirované usmernenie od Nebeského Otca
Moje patriarchálne požehnanie mi pomohlo pochopiť moju skutočnú večnú identitu – kým naozaj som a kým sa môžem stať.
Vychovali ma úžasní rodičia, ktorí milovali a verne učili nás, svoje deti, evanjeliu. Žiaľ, moji milovaní rodičia sa roky v manželstve trápili. Bol som ešte v Primárkách, keď mi povedali, že sa jedného dňa pravdepodobne rozvedú a ja a moji súrodenci si budeme musieť vybrať, s ktorým rodičom by sme chceli žiť. Výsledkom bolo, že som roky prežíval veľkú úzkosť; dar od môjho Nebeského Otca – moje patriarchálne požehnanie – však pre mňa nakoniec pomohol všetko zmeniť.
Keď som mal 11 rokov, stále viac som sa obával o vzťah mojich rodičov a hlboko som túžil po patriarchálnom požehnaní. Vedel som, že môj Nebeský Otec ma dokonale pozná a pozná okolnosti, v ktorých sa nachádzam. A tiež som vedel, že od Neho dostanem usmernenie. Hneď po mojich 12. narodeninách som obdržal patriarchálne požehnanie. Bolo to pred viac ako polstoročím, ale živo si pamätám podrobnosti tohto posvätného zážitku.
Našťastie máme inšpirované pokyny ohľadom patriarchálnych požehnaní v General Handbook (Všeobecnej príručke) Cirkvi:
„Každý oprávnený pokrstený člen má nárok na získanie patriarchálneho požehnania, ktoré poskytuje inšpirované vedenie od Nebeského Otca.“
Daný člen má byť „dostatočne vyspelý na to, aby porozumel významu a posvätnej povahe požehnania“ a „rozumel základnej náuke evanjelia.
V ideálnom prípade má byť člen dostatočne mladý, aby ho mnohé dôležité životné rozhodnutia ešte len čakali. … Kňazskí vedúci nemajú stanovovať minimálny vek, kedy člen môže patriarchálne požehnanie obdržať. …
Každé patriarchálne požehnanie je posvätné, dôverné a osobné. …
Ten, kto patriarchálne požehnanie prijíma, si má uchovávať slová požehnania ako poklad, má o nich premýšľať a žiť tak, aby bol spôsobilý obdržať sľúbené požehnania v tomto živote i vo večnosti“1.
Náš milovaný prezident Russell M. Nelson opakovane učil o dôležitosti patriarchálneho požehnania2, učil, že dáva každému príjemcovi „vyhlásenie o rodovej línii späť k Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi“3 a že každé požehnanie „je pre vás osobným písmom“4.
Moje patriarchálne požehnanie bolo pre mňa kriticky dôležité, keď som bol malý, a to z mnohých príčin: Po prvé, skrze moc Ducha Svätého, mi moje patriarchálne požehnanie pomohlo pochopiť moju skutočnú večnú identitu – kým naozaj som a kým sa môžem stať. Pomohlo mi spoznať, tak ako učil prezident Nelson, že som „Boží syn“, „[dieťa] zmluvy“ a „učeník Ježiša Krista“.5 Vedel som, že môj Nebeský Otec a môj Spasiteľ ma poznali a milovali a že boli osobne zapojení do môjho života. To mi pomohlo túžiť sa k Nim priblížiť a prehĺbiť svoju vieru a dôveru v Nich.
Jeden drahý priateľ, ktorý vstúpil do Cirkvi ako mladý dospelý, mi raz povedal: „Keď mi patriarcha položil ruky na hlavu a povedal moje meno, všetko sa zmenilo … nielen vtedy, ale po zvyšok môjho života. Okamžite som pocítil, že – vďaka moci, ktorou hovoril – ma dôverne a hlboko poznajú. Slová, ktoré hovoril, prenikli do celej mojej bytosti. Vedel som, že Nebeský Otec ma pozná zvnútra aj zvonka.“
Vedieť, kto naozaj som, mi pomohlo pochopiť a túžiť robiť to, čo odo mňa Boh očakáva.6
To ma viedlo k štúdiu zmlúv, ktoré som uzavrel, a sľúbených požehnaní v Božej zmluve s Abrahámom.7 Dalo mi to večnú perspektívu, ktorá ma inšpirovala, aby som dôslednejšie dodržiaval svoje zmluvy.
Veľakrát som študoval svoje patriarchálne požehnanie a ako mladík, často denne, čo mi pomohlo pocítiť utešujúci a usmerňujúci vplyv Ducha Svätého, ktorý mi pomohol znížiť moju úzkosť, keď som nasledoval Jeho nabádania. To prehĺbilo moju túžbu aktívne pozývať svetlo, pravdu a Ducha Svätého študovaním písiem a dennou modlitbou a snahu usilovnejšie študovať a nasledovať učenia Božieho proroka a apoštolov. Moje patriarchálne požehnanie mi tiež pomohlo mať túžbu viac sa podriadiť vôli môjho Nebeského Otca a toto zameranie mi pomohlo napriek osobným okolnostiam zažívať veľkú radosť.8
Získal som duchovné posilnenie zakaždým, keď som študoval svoje patriarchálne požehnanie. Keď sa moji rodičia nakoniec rozviedli, moje patriarchálne požehnanie, ako učil prezident Thomas S. Monson, sa pre mňa stalo „vzácnym a neoceniteľným osobným pokladom“, dokonca „osobnou Liahonou“.9
Teraz to, prosím, nepochopte zle. Nebol som dokonalý. Robil som všelijaké chyby. Moja spoločníčka na večnosť by potvrdila, že ešte stále ich robím. Ale moje patriarchálne požehnanie mi pomohlo a naďalej pomáha túžiť konať lepšie a byť lepším.10 Časté štúdium môjho patriarchálneho požehnania prehĺbilo moju túžbu odolávať pokušeniu. Pomohlo mi mať túžbu a odvahu činiť pokánie a pokánie sa pre mňa čoraz viac stávalo radostným procesom.
Bolo pre mňa životne dôležité prijať patriarchálne požehnanie, kým som bol mladý a kým moje svedectvo stále rástlo. A som navždy vďačný za to, že moji rodičia a biskup pochopili, že moja túžba naznačovala, že som naň bol pripravený.
Keď som mal 12 rokov, svet bol oveľa menej mätúci a rušivý ako dnešný svet. Prezident Nelson o dnešku povedal, že je „najkomplikovanejšou dobou v dejinách sveta“, že je to svet „presýtený hriechmi“ a egocentrizmom.11 Našťastie je naša dnešná mládež oveľa vyspelejšia ako ja v dvanástich rokoch a aj oni musia činiť kriticky dôležité rozhodnutia, kým sú mladí! Potrebujú tiež vedieť, kým v skutočnosti sú a že Boh ich miluje a že o nich naozaj vie!
Nie každý bude po svojom patriarchálnom požehnaní túžiť v dobe, kedy som po ňom túžil ja. Modlím sa, aby sa členovia, ktorí ešte patriarchálne požehnanie neobdržali, skrze modlitbu snažili zistiť, kedy naň budú pripravení. Sľubujem, že ak sa duchovne pripravíte, vaša skúsenosť, podobne ako moja, pre vás bude posvätná. Modlím sa tiež, aby tí, ktorí už patriarchálne požehnanie obdržali, ho študovali a vážili si ho. Uchovávanie si patriarchálne požehnanie ako poklad, keď som bol mladý, ma požehnalo odvahou, keď som bol skľúčený, útechou, keď som sa bál, pokojom, keď som pociťoval úzkosť, nádejou, keď som sa cítil beznádejne, a radosťou, keď som to potreboval najviac. Moje patriarchálne požehnanie mi pomohlo prehĺbiť moju vieru a dôveru v Nebeského Otca a Spasiteľa. A tiež prehĺbilo moju lásku k Nim – a stále to tak je.12
Svedčím o tom, že patriarchálne požehnania poskytujú inšpirované vedenie od Nebeského Otca. Vydávam svedectvo o živej skutočnosti nášho Otca v nebesiach a Jeho Syna – nášho Spasiteľa Ježiša Krista – ktorí nás poznajú, milujú nás a chcú nás požehnať. S istotou tiež viem, že prezident Russell M. Nelson je dnes Božím prorokom na zemi. V mene Ježiša Krista, amen.