Pán Ježiš Kristus nás učí inšpirovane slúžiť
Pomocou nášho Spasiteľa môžeme milovať Jeho vzácne ovečky a inšpirovane im slúžiť tak, ako by to robil On.
Pán Ježiš Kristus povedal:
„Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. …
Ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce.“1
V gréckej verzii týchto veršov slovo dobrý tiež znamená „krásny, veľkolepý“. Preto by som dnes chcel hovoriť o Dobrom pastierovi, Krásnom pastierovi, Veľkolepom pastierovi, dokonca o Ježišovi Kristovi.
V Novom zákone sa veľký pastier2 nazýva, „Arcipastier“3 a Pastier a Biskup našich duší.4
V Starom zákone Izaiáš napísal: „Pásť bude svoje stádo ako pastier.“5
V Knihe Mormonovej sa nazýva dobrý pastier6 a veľký a pravý pastier.7
V Náuke a zmluvách vyhlasuje: „A preto, ja som vo vašom strede a som dobrý pastier.“8
V našej dobe prezident Russell M. Nelson vyhlásil: „Dobrý pastier sa s láskou stará o všetky ovečky zo svojho ovčinca a my sme Jeho skutočnými podpastiermi. Našou výsadou je niesť Jeho lásku k priateľom a blížnym a pridávať k nej svoju vlastnú lásku – kŕmiť ich, starať sa o nich a vyživovať ich – tak, ako by to od nás chcel Spasiteľ.“9
Nedávno prezident Nelson povedal: „Charakteristickým rysom Pánovej pravej a živej Cirkvi bude vždy organizované, riadené úsilie inšpirovane slúžiť jednotlivým deťom Božím a ich rodinám. A pretože je to Jeho Cirkev, budeme my ako Jeho služobníci slúžiť jednotlivcovi práve tak, ako to činil On. Budeme slúžiť v Jeho mene, s Jeho mocou a právomocou a s Jeho láskyplnou dobrotou.“10
Keď farizeji a zákonníci reptali proti Pánovi, hovoriac „tento hriešnikov prijíma a jedáva s nimi“11, On odpovedal predstavením troch krásnych príbehov, ktoré poznáme ako podobenstvo o stratenej ovci, podobenstvo o stratenom peniazi a podobenstvo o stratenom synovi.
Je zaujímavé, že keď Lukáš, pisateľ evanjelia, uvádza tri príbehy, používa slovo podobenstvo v jednotnom, nie v množnom čísle.12 Zdá sa, že Pán učí jednu jedinečnú lekciu s tromi príbehmi, – príbehmi, ktoré predstavujú rôzne čísla – sto oviec, desať grošov a dvoch synov.
Kľúčovým číslom v každom z týchto príbehov je však číslo jeden. A z tohto čísla by sme si mohli vziať ponaučenie, že či už ste vo vašom kvóre starších podpastierom pre 100 starších a potenciálnych starších, alebo ste poradkyňou pre 10 mladých žien, alebo učiteľkou 2 detí z Primáriek, tak im vždy, vždy máte inšpirovane slúžiť, starať sa o nich a milovať ich jedného po druhom, individuálne. Nikdy nepovedzte: „Aká pochabá ovca“ alebo „Napokon, ja ten groš naozaj nepotrebujem“ alebo „Aký je to vzdorovitý syn“. Ak v sebe máme čistú lásku Kristovu13, ako muž v príbehu o stratenej ovci „[necháme] deväťdesiatdeväť … a [pôjdeme] za stratenou, kým […kým, …kým] ju nenájde[me]“14. Alebo ako žena v príbehu o stratenom peniazi zažneme sviecu, pozametáme dom a budeme usilovne [… usilovne] hľadať, kým […kým, …kým] ho nenájdeme.15 Ak v sebe máme čistú lásku Kristovu, budeme nasledovať príklad otca z príbehu o stratenom synovi, ktorý keď bol syn „ešte ďaleko, uvidel ho …, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a pobozkal ho“16.
Cítime naliehavosť v srdci človeka, ktorý stratil iba jednu ovcu? Alebo naliehavosť v srdci ženy, ktorá stratila len jeden groš? Alebo nevýslovnú lásku a súcit v srdci otca strateného syna?
S mojou manželkou Mariou Isabel sme slúžili v Strednej Amerike v meste Guatemala. Tam som mal možnosť stretnúť Juliu, vernú členku Cirkvi. Obdržal som nabádanie, aby som sa jej spýtal na rodinu. Jej matka v roku 2011 zomrela na rakovinu. Jej otec bol verným vedúcim vo svojom kole, niekoľko rokov slúžil ako biskup a ako radca svojho prezidenta kolu. Bol skutočným podpastierom Pána. Julia mi povedala o jeho neúnavnom úsilí druhých navštevovať, inšpirovane im slúžiť a pomáhať. Naozaj sa radoval z toho, že pásol vzácne ovečky Pána a že sa o ne staral. Znovu sa oženil a v Cirkvi zostal aktívny.
O niekoľko rokov neskôr si prešiel rozvodom a musel potom znova chodiť na zhromaždenia sám. Necítil sa tam dobre a tiež mal pocit, že ho niektorí ľudia kvôli jeho rozvodu kritizujú. Prestal chodiť na zhromaždenia, pretože jeho srdce naplnil negatívny duch.
Julia hovorila o tomto úžasnom podpastierovi, ktorý bol pracovitým, milujúcim a súcitným mužom, s veľkým uznaním. Živo si pamätám, že keď ho opisovala, zmocnil sa ma naliehavý pocit. Chcel som pre tohto muža, pre muža, ktorý počas všetkých tých rokov urobil tak veľa pre mnohých, niečo urobiť.
Dala mi na neho číslo a ja som mu začal volať v nádeji, že budem mať možnosť stretnúť sa s ním osobne. Po niekoľkých týždňoch a mnohých, mnohých neúspešných telefonátoch mi jedného dňa konečne zdvihol telefón.
Povedal som mu, že som stretol Juliu, jeho dcéru, a že ma uchvátil spôsob, akým toľko rokov inšpirovane slúžil, pomáhal vzácnym ovečkám Pána a miloval ich. Nečakal, že mu niekto povie niečo takéto. Povedal som mu, že ho chcem veľmi navštíviť medzi štyrmi očami, tvárou v tvár. Spýtal sa ma, čo je mojím cieľom, keď navrhujem takéto stretnutie. Odpovedal som: „Veľmi sa chcem stretnúť s otcom takejto úžasnej dámy.“ Potom ostalo v telefóne na niekoľko sekúnd ticho – niekoľko sekúnd, ktoré mi pripadali ako večnosť. Jednoducho povedal: „Kedy a kde?“
V deň, keď som sa s ním stretol, som ho pozval, aby sa so mnou podelil o niektoré svoje skúsenosti spojené s inšpirovanou službou a pomocou vzácnym ovečkám Pána a s ich navštevovaním. Keď rozprával niektoré dojímavé príbehy, všimol som si, že tón jeho hlasu sa zmenil a vrátil sa ten istý duch, ktorého už toľkokrát cítil ako podpastier. Teraz sa mu oči zaliali slzami. Vedel som, že toto je pre mňa tá správna chvíľa, no zistil som, že neviem, čo povedať. V duchu som sa modlil: „Otče, pomôž mi.“
Zrazu som sa počul, ako hovorím: „Brat Florian, ako služobník Pána sa ospravedlňujem, že sme tu pre vás neboli. Prosím, odpustite nám. Dajte nám ďalšiu šancu ukázať vám, že vás milujeme. Že vás potrebujeme. Že ste pre nás dôležitý.“
Nasledujúcu nedeľu bol späť. Mal dlhý rozhovor so svojím biskupom a zostal aktívny. O niekoľko mesiacov neskôr zomrel – ale stihol sa vrátiť. Stihol sa vrátiť. Svedčím o tom, že s pomocou nášho Spasiteľa môžeme milovať Jeho vzácne ovečky a inšpirovane im slúžiť tak, ako by to robil On. A tak tam v meste Guatemala Pán Ježiš Kristus priviedol späť do svojho ovčinca ešte jednu vzácnu ovečku. A dal mi lekciu ohľadom inšpirovanej služby, na ktorú nikdy nezabudnem. V mene Dobrého pastiera, Krásneho pastiera, Veľkolepého pastiera, dokonca Pána Ježiša Krista, amen.