Amansan Nhyiamu
Apam ne Asɛdeɛ
Amansan Sodifoɔ, Mantam Aduɔsonfoɔ, ne Amansan Asomfoɔ Nnyetom.


Apam ne Asɛdeɛ

Wɔnim Yesu Kristo Asɔre no sɛ asɔre a ɛsi apam a wɔne Onyankopɔn bɛsi so dua.

“Ɔkwan bɛn so na w’Asɔre no yɛ soronko wɔ afoforɔ ho?” Me mmuaeɛ wɔ saa asɛmmisa a ɛho hia yi ho no gu ahodoɔ berɛ a manyini na berɛ a Asɔre no anyini. Berɛ a wɔwoo me wɔ Utah wɔ afe 1932 mu no, na yɛn Asɔremma no bɛyɛ 700,000 pɛ, na wɔaboaboa wɔn ano dodoɔ no ara wɔ Utah ne aman a ɛbɛn hɔ. Saa berɛ no, na yɛwɔ tɛmpol 7 pɛ. Ɛnnɛ Yesu Kristo Nna a Ɛdi Akyire Ahotefoɔ Asɔre no mufoɔ dodoɔ boro ɔpepem 17 wɔ aman bɛyɛ 170 mu, na wɔn mu dodoɔ no ara te United States akyi. Ɛde bɛsi saa Oforisuo da a ɛdikani yɛwɔ tɛmpol ahoroɔ 189 a wɔahyira so wɔ aman pii mu ne afoforɔ 146 a wɔwɔ nhyehyɛe ne adansie fa ahoroɔ. Mate nka sɛ mɛka saa tɛmpol yi atirimpɔn ne apam ahoroɔ abakɔsɛm ne dwumadie wɔ yɛn som mu ho asɛm. Yei bɛka nkyerɛkyerɛ a efiri honhom mu a akasafoɔ a wodii kan de maeɛ no ho.

I.

Apam yɛ bɔhyɛ sɛ wobɛdi asɛdeɛ bi ho dwuma. Ahofama ho hia ma yɛn ankorankoro asetena ho nhyehyɛeɛ ne ɔmanfoɔ dwumadie a ɛkɔ so daa. Seesei wɔrekasa atia saa adwene yi. Nnipa kakra bi a wɔde nne sɔre tia ahyehyɛdeɛ tumidie na wɔsi so dua sɛ ɛsɛ sɛ nnipa de wɔn ho firi anohyetoɔ biara a ɛto wɔn ankorankoro ahofadie ho kwan ho. Nanso yɛnim firi mfie mpempem osuahunu mu sɛ nnipa gyae ankorankorɛ ahofadie ahoroɔ bi na ama wɔanya mfasoɔ ahoroɔ a ɛwɔ mpɔtam a wɔahyehyɛ mu a wɔbɛtena mu. Ankorankorɛ ahofadie a wɔgyae a ɛte saa no gyina bɔhyɛ anaa apam ahoroɔ, a wɔada no adi anaasɛ wɔakyerɛ so titiriw.

Mfoni
Asraafo adwumayɛfoɔ.
Mfoni
Aduroyɛ mu adwumayɛfoɔ.
Mfoni
Odumgyafoɔ.
Mfoni
Asɛmpatrɛfoɔ

Nhwɛsoɔ bi a ɛfa apam mu asɛdeɛ dwumadie ho wɔ yɛn man mu nie: (1) atemmufoɔ, (2) asraafoɔ, (3) nnuruyɛfoɔ ne odumgyafoɔ. Wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ nnwuma a wonim yi mu nyinaa hyɛ bɔ—a mpɛn pii no wɔde ntam anaa apam na ɛyɛ mmara kwan so deɛ—sɛ wɔbɛyɛ nnwuma a wɔde ama wɔn. Saa ara na yɛn berɛ nyinaa asɛmpatrɛfoɔ nso te. Wɔn ntadeɛ soronko anaa din ntwerɛdeɛ no atirimpɔn ne sɛ ɛbɛkyerɛ sɛ deɛ ɔhyɛ no wɔ apam ase ma enti ɔwɔ asɛdeɛ sɛ ɔkyerɛkyerɛ na ɔsom. Atirimpɔn bi a ɛfa ho ne sɛ wɔbɛkae wɔn a wɔhyɛ ntadeɛ ne wɔn apam mu asɛdeɛ ahoroɔ Nkonyaayi biara nni wɔn ntadeɛ anaa sɛnkyerɛnne soronko no mu, na mmom nkaebɔ a ɛhia a ɛfa asɛdeɛ titiriw a wɔn a wɔhyɛ no afa ho nkutoo. Yei yɛ nokorɛ nso wɔ ayeforohyia ne ayeforohyia nkawa ho sɛnkyerɛnne ne dwuma a wɔdi wɔ amanneɛbɔ a wɔde ma wɔn a wɔhwɛ anaa wɔkae wɔn a wɔhyɛ apam mu asɛdeɛ ahoroɔ no ho.

Mfoni
Ayeforohyia nkawa.

II.

Deɛ maka afa apam ahoroɔ a ɛyɛ fapem a wɔde hyɛ ankorankoro asetena ho nhyehyɛe ne ɔmanfoɔ dwumadie ho no fa nyamesom apam ahoroɔ ho titiriw. Nyamesom fekubɔ ne ahwehwɛdeɛ bebree fapem ne abakɔsɛm gyina apam so. Sɛ nhwɛsoɔ no, Abraham apam no yɛ ade titiriw wɔ nyamesom atetesɛm akɛseɛ pii mu. Ɛde adwene kronkron a ɛfa Onyankopɔn apam bɔhyɛ ahoroɔ a ɔne Ne mma abɔ ho no ba. Apam Dada no taa ka Onyankopɔn apam a ɔne Abraham ne n’asefoɔ yɛɛe no ho asɛm.

Mormon Nwoma no fa a ɛdi kan, a wɔtwerɛɛ wɔ Apam Dada berɛ mu no, da dwuma a apam ahoroɔ no di wɔ Israelfoɔ abakɔsɛm ne wɔnsom no mu pefee. Wɔka kyerɛɛ Nifae sɛ Israelfoɔ ntwerɛeɛ a ɛwɔ saa mmerɛ no mu no yɛ “Yudafoɔ ho twerɛtohɔ, a Awurade apam, a wɔayɛ ama Israel fie no wɔ mu.” Nephi nwoma no ka Abraham apam no ho asɛm mpɛn pii ne Israel sɛ “Awurade apam man.” Wɔakyerɛw ne nneyɛe a ɛne sɛ wɔne Onyankopɔn anaa nyamesom akannifo yɛ apam no nso wɔ Mormon Nwoma mu nkyerɛwee a ɛfa Nifae, Yosef a ɔwɔ Misraim, Ɔhene Benyamin, Alma, ne Kapten Moroni ho.

III.

Berɛ a ɛberɛ no duruu sɛ wɔbɛsan de Yesu Kristo asɛmpa no mahyɛ aba no, Onyankopɔn frɛɛ nkɔnhyɛni bi, ɛyɛ Joseph Smith Yɛnnim ɔbɔfoɔ Moroni mfitiaseɛ akwankyerɛ a ɔde maa nkɔnhyɛni kumaa a ne ho akokwa yi no mu nsɛm nyinaa. Yɛnim ampa sɛ ɔka kyerɛɛ Yosef sɛ “Onyankopɔn wɔ adwuma ma [no] sɛ ɔnyɛ” na ɛsɛ sɛ wɔde “daa Asɛmpa no nyinaa ba” a “bɔhyɛ ahoroɔ a wɔhyɛɛ agyanom” ka ho.” Yɛnim nso sɛ twerɛsɛm a aberanteɛ Joseph kenkan no yie—ansa na wɔrekyerɛ no kwan mpo sɛ ɔnhyehyɛ asɔre—no yɛ nkyerɛkyerɛ bebree a ɛfa apam a na ɔrekyerɛ aseɛ wɔ Mormon Nwoma no mu no. Saa nwoma no ne Asanba no firi baɛ titire a ɛma asɛmpa no ahyɛ mu ma, a Onyankopɔn nhyehyɛeɛ a ɔde ama Ne mma ka ho, na apam ho nsɛm ahyɛ Mormon Nwoma no ma.

Ɛsiane sɛ na Yosef akenkan no yie wɔ Bible mu nti, ɛbɛyɛ sɛ na onim Hebrifo nwoma no asɛm a ɛfa Agyenkwa no adwene sɛ “ɔne Israel fie ne Yuda fie bɛyɛ apam foforɔ.” Ɛsan ka Yesu ho asɛm sɛ “apam foforɔ no ntamgyinafoɔ.” Nea ɛho hia no, wɔato Bible mu twerɛtohɔ a ɛfa Agyenkwa no som adwuma ho no asɛmti “Apam Foforɔ,” a ɛkame ayɛ sɛ ɛne “Apam Foforɔ” no hyia.

Na apam ahoroɔ yɛ fapem wɔ asɛmpa no sanba mu. Eyi da adi wɔ anammɔn a edi kan a Awurade kyerɛɛ Nkɔmhyɛni no sɛ ɔntu wɔ N’Asɔre no nhyehyɛe mu. Wɔtintim Mormon Nwoma no ara pɛ na Awurade kyerɛɛ N’Asɔre a wɔasane de aba no nhyehyɛeɛ, na ankyɛ na wɔfrɛɛ no ​​Yesu Kristo Asɔre a Ɛwɔ hɔ ma Nna a Ɛdi Akyire Ahotefoɔ. Adiyisɛm a wɔde mae wɔ Oforisuo 1830 mu no kyerɛ sɛ berɛ a nnipa “di adanseɛ” (a ɛkyerɛ sɛ wɔbɛdi adanseɛ aniber so) “sɛ wɔanu wɔn ho ampa wɔ wɔn bɔne nyinaa ho, na wɔwɔ ɔpɛ sɛ wɔbɛfa Yesu Kristo din ato wɔn ho so, a wɔwɔ botae sɛ wɔbɛsom no.”

Saa adiyisɛm korɔ no ara kyerɛ akyire yi sɛ Asɔre no “nhyia mmom mpɛn pii nni paanoo ne bobesa [nsuo] mfa nkae Awurade Yesu.” Saa ahyɛdeɛ yi ho hia da adi wɔ nsɛm a wɔakyerɛ ama ɔpanin anaa ɔsɔfoɔ a ɔdi dwuma no mu. Ɔhyira abodoo no agyiraehyɛdeɛ ma “wɔn a wɔdi no nyinaa akra sɛ wodi wo adanseɛ, O Onyankopɔn Daa Agya, sɛ wɔwɔ ɔpɛ sɛ wɔbɛfa wo Ba no din ato wɔn ho so, na wɔakae no daa na wɔadi ne mmaransɛm a Ɔde ama wɔn no so.”

Wɔsan sii ahyɛmufoɔ dwumadie titire no so dua wɔ nnianim asɛm a Awurade de maeɛ de tintim Ne adiyisɛm a ɛdi kan no. Ɛhɔ na Awurade pae mu ka sɛ Ɔfrɛ Joseph Smith ɛsiane sɛ asaase sotefoɔ “atwe wɔn ho afiri m’ahyɛdeɛ ho, na wɔabu me daapem apam so.” Adiyisɛm no kyerɛkyerɛ mu sɛ wɔde Ne mmaransɛm mae “na me daa apam no bɛhyɛ mu.”

Ɛnɛ yɛte dwumadie a apam di wɔ Asɔre a wɔasan de aba no mu ne emufoɔ som ase. Titenanit Gordon B. Hinckley de nsunsuansoɔ a ɛfiri yɛn asubɔ ne yɛn nnawɔtwe biara a yɛfa Awurade adidie mu no ho nsɛm tiawa yi maeɛ: “Asɔre yi mu ni biara a wabɔ asu nsuo mu no abɛyɛ apam kronkron ni. Berɛ biara a yɛbɛdi Awurade adidi kronkron a ɛtwatoɔ no, yɛyɛ saa apam no foforɔ.”

Akasafoɔ bebree akae yɛn wɔ saa nhyiamu yi mu sɛ Titenani Russell M. Nelson taa ka nkwagyeɛ nhyehyɛɛ no ​​ho asɛm sɛ “apam kwan” a “ɛsan de yɛn kɔ [Onyankopɔn] nkyɛn” na “ne nyinaa fa yɛne Onyankopɔn ntam abusuabɔ ho.” Ɔkyerɛkyerɛ nea apam ahoroɔ ho hia wɔ yɛn tɛmpol amanne ahoroɔ mu ho na ɔhyɛ yɛn sɛ yɛnhu ɛwieɛ no mfiri mfitiaseɛ na “yɛndwene ɔsoro ho.”

IV.

Afei mereka tɛmpol apam ho asɛm. Wɔ n’asɛdeɛ a ɔde bɛsan de Yesu Kristo asɛmpa no ahyɛnsodeɛ no mmamu mu no, Nkɔmhyɛni Joseph Smith de ne mfeɛ a ɛtwa toɔ no mu dodoɔ no ara kyerɛɛ tɛmpol a wɔsii wɔ Nauvoo, Illinois. Awurade nam ne so daa nkyerɛkyerɛ kronkron, nkyerɛkyerɛ, ne apam adi maa wɔn a wodii n’adeɛ no sɛ wɔmfa nni dwuma wɔ tɛmpol mu. Ɛhɔ na na ɛsɛ sɛ wɔkyerɛkyerɛ nnipa a wɔama wɔn akyɛdeɛ no Onyankopɔn nkwagyeɛ nhyehyɛeɛ na wɔto nsa frɛ wɔn sɛ wɔnyɛ apam kronkron. Wɔhyɛɛ wɔn a wɔtraa ase nokorɛdiei mu maa saa apam ahoroɔ no bɔ, daa nkwa, a “nneɛma nyinaa yɛ wɔn dea” na “wɔbɛtena Onyankopɔn ne ne Kristo anim daa daa.”

Wɔyɛɛ endowment ayɛyɛdeɛ ahoroɔ a ɛwɔ Nauvoo Asɔredan mu no ansa na wɔrepam yɛn akwampaefoɔ a wodi kan no ma wɔafiri wɔn abakɔsɛm mu akwantuo no ase akɔ mmepɔ a ɛwɔ akyirikyiri wɔ Atɔɛ fam no so. Yɛwɔ adansedie bebree firi saa akwampaefoɔ no hɔ sɛ tumi a wɔnyaeɛ firii sɛ wɔkyekyeree wɔn maa Kristo wɔ wɔn endowments mu wɔ Nauvoo Temple no maa wɔn ahoɔden de yɛɛ wɔn akwantuo a ɛyɛ nwanwa no na wɔde wɔn ho sii hɔ wɔ Atɔeɛ fam.

Nipa a wɔama wɔn akyɛdeɛ wɔ tɛmpol kronkron mu no wɔ asɛdeɛ sɛ wɔhyɛ asɔredan atadeɛ, atadeɛ adeɛ a wɔnhunu ɛfiri sɛ wɔhyɛ wɔ wɔntadeɛ ase. Ɛkae asɔremma a wɔama wɔn akyɛdeɛ no apam kronkron a wɔayɛ ne nhyira a wɔahyɛ wɔn bɔ wɔ temple kronkron no mu. Sɛ yebedu saa atirimpɔw kronkron no ho a, wɔkyerɛ yɛn sɛ yɛnhyɛ temple ntade daa, a nea ɛka ho nkutoo ne nea ɛda adi sɛ ɛho hia. Ɛsiane sɛ apam ahoroɔ “nyɛ da koro” nti, wobɛtumi ate aseɛ sɛ obi beyi ne ntadeɛ sɛ apam mu asɛdeɛ ne nhyira ahoroɔ a ɛfa ho no a wɔpo. Nea ɛne no bɔ abira no, nnipa a wɔhyɛ wɔn ntadeɛ no nokorɛdie mu na wodi wɔn tɛmpol apam so no si wɔn Awurade Yesu Kristo asuafoyɛ so dua.

Mfoni
Mfonyin a ɛkyerɛ tɛmpol ahoroɔ.

Yesu Kristo Nna a Ɛdi Akyire Ahotefoɔ Asɔre no resi tɛmpol wɔ wiase nyina ara. Wɔn botaeɛ ne sɛ wɔde tɛmpol som bɛhyira Onyankopɔn apam mma no na wɔde asɛdeɛ kronkron ne tumi ne nhyira soronko a ɛne sɛ wɔbɛkyekyere wɔn ama Kristo a wɔnam apam so nya no.

Mfoni
São Paulo Brazil Tɛmpol.

Wɔnim Yesu Kristo Asɔre no sɛ asɔre a ɛsi apam a wɔne Onyankopɔn bɛsi so dua. Apam ahoroɔ yɛ awosuo wɔ nkwagyeɛ ne ɔmasoɔ ayɛyɛdeɛ ahoroɔ a Asɔre a wɔasan de aba yi di so no mu biara mu. Asubɔ ho nhyehyɛe ne n’apam ahoroɔ a ɛbata ho no yɛ apam ahoroɔ a wɔde kɔ ɔsoro ahenie no mu. Tɛmpol no ayɛyɛdeɛ ne apam a ɔbata ho no yɛ ɛkwan a wɔnam so bɔ abaso wɔ ɔsoro ahenman no mu, a ɛyɛ ɛnniawieɛ nkwa, “Onyankopɔn akyɛdeɛ nyinaa mu kɛseɛ.” Ɛno ne Yesu Kristo Asɔre a ɛwɔhɔ ma Nna a Ɛdi Akyire Ahotefoɔ no trimpɔn.

Medi Yesu Kristo a ɔyɛ saa Asɔre no ti no ho adanseɛ, na mesrɛ Ne nhyira ma wɔn a wɔhwehwɛ sɛ wɔbɛdi wɔn apam kronkron no so nyina ara. Wɔ Yesu Kristo din mu, amen.