Šťastne a navždy
Skutočná, trvalá radosť a večnosť s tými, ktorých milujeme, sú samotnou podstatou Božieho plánu šťastia.
Priatelia, drahí bratia a sestry, pamätáte si, že ste verili alebo chceli veriť v šťastie až do smrti?
Potom sa stane život. „Vyrastieme.“ Vzťahy sa komplikujú. Tento svet je hlučný, preplnený, dotieravý, s pretvárkou a pózovaním. Napriek tomu v „hĺbke nášho srdca“1 veríme alebo chceme veriť, že niekde, nejako, šťastne a navždy je skutočné a možné.
„Šťastne a navždy“ nie je imaginárnou náplňou rozprávok. Skutočná, trvalá radosť a večnosť s tými, ktorých milujeme, sú samotnou podstatou Božieho plánu šťastia. Jeho láskyplne pripravený spôsob môže učiniť našu večnú cestu šťastnou a navždy.
Máme toho veľa, čo môžeme oslavovať a za čo môžeme byť vďační. Ale nikto z nás nie je dokonalý, a ani žiadna rodina. Naše vzťahy zahŕňajú lásku, spoločenskosť a osobnosť, ale často aj spory, utrpenie a niekedy hlbokú bolesť.
„Ako totiž všetci umierajú v Adamovi, tak všetci aj ožijú v Kristovi.“2 K životu v Ježišovi Kristovi patrí aj nesmrteľnosť – Jeho dar nášho fyzického vzkriesenia. Keď žijeme s vierou a poslušnosťou, život v Kristovi môže zahŕňať aj radostne hojný večný život s Bohom a tými, ktorých milujeme.
Pánov prorok nás pozoruhodným spôsobom privádza bližšie k nášmu Spasiteľovi, a to aj prostredníctvom posvätných chrámových obradov a zmlúv, ktoré sa k nám na viacerých miestach približujú. Máme nesmiernu príležitosť a dar objaviť nové duchovné porozumenie, lásku, pokánie a odpustenie jeden druhému a našim rodinám, v čase i vo večnosti.
S dovolením sa podelím o dve posvätné, nezvyčajne priame duchovné skúsenosti, ktoré mi porozprávali priatelia o Ježišovi Kristovi, ktorý spojil rodiny tým, že vyliečil dokonca aj medzigeneračný konflikt3. Nekonečné a večné4, „[silnejšie] než putá smrti“5, uzmierenie Ježiša Krista nám môže pomôcť priniesť pokoj do našej minulosti a nádej do našej budúcnosti.
Keď sa pripojili k Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, moja priateľka a jej manžel sa s radosťou naučili, že rodinné vzťahy nemusia byť „kým vás smrť nerozdelí“. V dome Pánovom môžu byť rodiny spojené navždy (spečatené).
Ale moja kamarátka nechcela byť pripečatená k svojmu otcovi. „Pre moju matku to nebol dobrý manžel. Nebol dobrým otcom svojich detí,“ povedala. „Môj otec bude musieť počkať. Vôbec za neho netúžim urobiť chrámovú prácu a byť s ním spečatená na večnosť.“
Rok sa postila, modlila, veľa hovorila s Pánom o svojom otcovi. Konečne bola pripravená. Chrámová práca za jej otca bola dokončená. Neskôr povedala: „Keď som spala, môj otec sa mi zjavil vo sne oblečený celý v bielom. Zmenil sa. Povedal: ‚Pozri na mňa. Som čistý. Ďakujem, že si za mňa urobila chrámovú prácu.‘“ Jej otec dodal: „Vstaň a vráť sa do chrámu; tvoj brat čaká na krst.“
Moja priateľka hovorí: „Moji predkovia a tí, ktorí zomreli, netrpezlivo čakajú, kým bude práca za nich vykonaná.“
„Pokiaľ ide o mňa,“ hovorí, „chrám je miestom uzdravenia, učenia sa a uznania uzmierenia Ježiša Krista.“
Druhá skúsenosť. Ďalší priateľ usilovne skúmal svoju rodinnú históriu. Chcel nájsť svojho prastarého otca.
Môj priateľ povedal, že raz skoro ráno cítil duchovnú prítomnosť istého muža vo svojej izbe. Tento muž chcel byť nájdený a byť známy svojej rodine. Muž cítil ľútosť za chybu, za ktorú teraz činil pokánie. Tento muž pomohol môjmu priateľovi uvedomiť si, že nemá žiadne DNA prepojenie s osobou, o ktorej si myslel, že je jeho prastarý otec. „Inými slovami,“ povedal môj priateľ, „objavil som svojho prastarého otca a zistil som, že to nie je osoba, o ktorej sa v našich rodinných záznamoch hovorilo, že je náš prastarý otec.“
Jeho rodinné vzťahy sa vyjasnili a môj priateľ povedal: „Cítim sa slobodný, pokojný. Je oveľa lepšie vedieť, kto je moja rodina.“ Môj priateľ zamyslene povedal: „Jeden ohnutý konár neznamená, že strom je zlý. To, ako prichádzame na tento svet, je menej dôležité ako to, kým sme, keď ho opúšťame.“
Sväté písma a posvätné skúsenosti osobného uzdravenia a pokoja, vrátane skúsenosti s tými, ktorí žijú v duchovnom svete, podčiarkujú päť náukových zásad.
Po prvé: Ježiš Kristus, ktorý je ústredným prvkom Božieho plánu vykúpenia a šťastia, prostredníctvom Svojho uzmierenia sľubuje, že zjednotí nášho ducha a telo, aby „už nikdy neboli rozdelené, aby mohli obdržať plnosť radosti“.6
Po druhé: Uzmierenie – v jednom okamihu v Kristovi – prichádza, keď uplatňujeme vieru a prinášame ovocie hodné pokánia.7 Ako v smrteľnosti, tak aj v nesmrteľnosti. Chrámové obrady samy osebe nemenia nás ani ľudí v duchovnom svete. Ale tieto božské obrady umožňujú posväcujúce zmluvy s Pánom, ktoré môžu priniesť harmóniu s Ním a medzi nami navzájom.
Naša radosť sa naplní, keď pocítime milosť a odpustenie Ježiša Krista pre nás. A keď si navzájom ponúkame zázrak Jeho milosti a odpustenia, milosrdenstvo, ktoré dostávame, a milosrdenstvo, ktoré ponúkame, môže pomôcť učiniť nespravodlivosti života spravodlivými.8
Po tretie: Boh nás dokonale pozná. „Boh sa nedá vysmievať“9 ani Ho nemožno oklamať. S dokonalým milosrdenstvom a spravodlivosťou obklopuje pokorných a kajúcich vo Svojom náručí bezpečia.
V chráme v Kirtlande videl prorok Joseph Smith vo videní svojho brata Alvina spaseného v celestiálnom kráľovstve. Prorok Joseph sa čudoval, keďže Alvin zomrel predtým, ako prijal spásny obrad krstu.10 Pán utešujúco vysvetlil, prečo: Pán nás bude súdiť podľa našich skutkov, podľa priania našich sŕdc.11 Naše duše nesú záznam o našich dielach a túžbach.
Je dobré, že vieme, že živí a „mŕtvi, ktorí činia pokánie, budú vykúpení skrze poslušnosť obradov domu Božieho“12 a Kristovo uzmierenie. V duchovnom svete majú aj tí ktorí, spáchali hriech a priestupok, príležitosť činiť pokánie.13
Naproti tomu tí, ktorí si úmyselne zvolia zlo, vedome odkladajú pokánie, alebo ktorí akýmkoľvek vopred premysleným alebo vedomým spôsobom porušia prikázania, ktorí plánujú ľahké pokánie, budú súdení Bohom a budú „mať jasnú spomienku na všetku vinu svoju“.14 Nemôžeme vedome hrešiť v sobotu, potom očakávať automatické odpustenie prijatím sviatosti v nedeľu. Misionárom alebo druhým, ktorí hovoria, že nasledovať Ducha znamená, že nemusia poslúchať normy misie alebo prikázania, hovorím, pamätajte, prosím, že poslúchanie noriem misie a prikázaní pozýva Ducha. Nikto z nás by nemal odkladať pokánie. Požehnania pokánia začínajú, keď začneme činiť pokánie.
Po štvrté: Pán nám dáva božskú príležitosť stať sa viac takými, ako je On, keď konáme zástupné spásne chrámové obrady, ktoré druhí potrebujú, ale nemôžu ich vykonať sami. Stávame sa úplnejšími a dokonalejšími15, keď sa stávame záchrancami na vrchu Sion.16 Keď slúžime druhým, Svätý Duch zasľúbenia môže potvrdiť obrady a posvätiť darcu aj prijímateľa. Darca aj prijímateľ môžu uzatvárať a prehlbovať premieňajúce zmluvy a postupom času prijať požehnania sľúbené Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.
Nakoniec po piate: Ako učí zlaté pravidlo17, posväcujúca symetria v pokání a odpustení nás každého pozýva ponúknuť druhým to, čo sami potrebujeme a po čom túžime.
Niekedy naša ochota odpustiť niekomu druhému umožňuje jemu aj nám veriť, že môžeme činiť pokánie a môže nám byť odpustené. Niekedy ochota činiť pokánie a schopnosť odpustiť prichádzajú v rôznych časoch. Náš Spasiteľ je naším Prostredníkom pred Bohom, ale tiež nám pomáha priviesť nás k samým sebe a k sebe navzájom, keď k Nemu prichádzame. Najmä keď je zranenie a bolesť hlboká, náprava našich vzťahov a uzdravenie našich sŕdc je ťažké, možno pre nás samých nemožné. Ale nebo nám môže dať silu a múdrosť presahujúcu našu vlastnú, aby sme vedeli, kedy sa máme držať a ako nechať ísť.
Sme menej sami, keď si uvedomíme, že nie sme sami. Náš Spasiteľ vždy rozumie.18 S pomocou nášho Spasiteľa môžeme Bohu odovzdať svoju pýchu, svoje zranenia, svoje hriechy. Akokoľvek sa na začiatku cítime, stávame sa celistvejšími, keď Mu dôverujeme, že naše vzťahy uzdraví.
Pán, ktorý dokonale vidí a rozumie, odpúšťa, komu chce; my (nedokonalí) máme odpustiť všetkým. Keď prichádzame k nášmu Spasiteľovi, menej sa zameriavame na seba. Menej súdime a viac odpúšťame. Dôvera v Jeho zásluhy, milosrdenstvo a milosť19 nás môže oslobodiť od sporov, hnevu, zneužívania, opustenia, nespravodlivosti a fyzických a duševných problémov, ktoré niekedy prichádzajú s fyzickým telom v smrteľnom svete. Šťastne a navždy neznamená, že každý vzťah bude šťastný a navždy. Ale tisíc rokov milénia, kedy bude Satan spútaný20, nám môže poskytnúť potrebný čas a prekvapivé spôsoby, ako milovať, pochopiť a vyriešiť veci, keď sa budeme pripravovať na večnosť.
Navzájom v sebe nachádzame nebeské spoločenstvo.21 K Božiemu dielu a sláve patrí aj uskutočňovanie šťastného a večného života.22 Večný život a povýšenie znamenajú spoznať Boha a Ježiša Krista, takže skrze božskú moc budeme tam, kde sú Oni.23
Drahí bratia a sestry, Boh, náš Nebeský Otec, a Jeho milovaný Syn, žijú. Ponúkajú pokoj, radosť a uzdravenie každému pokoleniu a jazyku, každému z nás. Pánov prorok nás vedie. Zjavenie neskorších dní pokračuje. Kiež sa priblížime k nášmu Spasiteľovi v svätom dome Pánovom a kiež nás pritiahne bližšie k Bohu a k sebe navzájom, keď spájame svoje srdcia v Kristom danom súcite, pravde a milosrdenstve vo všetkých našich pokoleniach – v čase a večnosti, šťastne a navždy. V Ježišovi Kristovi je to možné; v Ježišovi Kristovi je to pravda. Toho som svedkom v Jeho svätom mene, v mene Ježiša Krista, amen.