Nech je konanie dobra naším normálom

Starší Rafael E. Pino

Sedemdesiatnik

Ak budeme vytrvalí a neochvejní v konaní dobra, naše zvyky nám pomôžu zostať na ceste zmluvy.

Vždy budem vďačný za svoje pridelenia v Cirkvi, ktoré ma priviedli k životu v rôznych krajinách. V každej z týchto krajín sme našli veľkú rozmanitosť a výnimočných ľudí s rôznymi zvykmi a tradíciami.

Všetci máme zvyky a tradície, ktoré sú osobné, pochádzajú z našej rodiny alebo zo spoločenstva, v ktorom žijeme, a dúfame, že si zachováme všetky tie, ktoré sú v súlade so zásadami evanjelia. Osvetové zvyky a tradície sú základom nášho úsilia zostať na ceste zmluvy a tie, ktoré sú prekážkou, by sme mali zavrhnúť.

Zvyk je praktizovanie alebo častý a zaužívaný spôsob myslenia osoby, kultúry alebo tradície. Často veci, na ktoré myslíme a robíme obvyklým spôsobom, považujeme za „normálne“.

Dovoľte mi to lepšie opísať: Patricia, moja milovaná manželka, rada pije kokosovú vodu a potom kokosový orech zje. Počas našej prvej návštevy v Pueble v Mexiku sme išli na miesto, kde sme si kúpili kokosový orech. Po vypití vody ich moja manželka požiadala, aby kokos nakrájali a priniesli jej dužinu na zjedenie. Keď to prišlo, bolo to červenkasté. Posypali to čili! Sladký kokos s čili! To sa nám zdalo veľmi zvláštne. Neskôr sme sa však dozvedeli, že tí zvláštni sme boli ja a moja manželka, pretože sme nejedávali kokos s čili. V Mexiku to však nie je zriedkavé; je to veľmi normálne.

Pri inej príležitosti sme jedli v Brazílii s niekoľkými priateľmi a naservírovali nám avokádo. Práve keď sme to chceli posypať soľou, naši priatelia nám povedali: „Čo to robíte!? Na avokádo sme už dali cukor!“ Avokádo s cukrom! To sa nám zdalo veľmi čudné. Potom sme sa však dozvedeli, že tí čudní sme ja a moja manželka, pretože sme nejedávali avokádo s cukrom. V Brazílii je avokádo posypané cukrom normálne.

To, čo je pre niektorých normálne, môže byť pre iných zvláštne, v závislosti od ich zvykov a tradícií.

Ktoré zvyky a tradície sú v našom živote normálne?

Prezident Russell M. Nelson povedal: „V dnešných časoch často počúvame o ‚novom normále‘. Ak chcete skutočne prijať nový normál, vyzývam vás, aby ste stále viac obracali svoje srdce, myseľ a dušu k nášmu Nebeskému Otcovi a Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. Nech sa toto stane vaším novým normálom“ („Nový normál“, Generálna konferencia október 2020).

Toto pozvanie je pre všetkých. Nezáleží na tom, či sme chudobní alebo bohatí, vzdelaní alebo nevzdelaní, starí alebo mladí, chorí alebo zdraví. Pozýva nás, aby „normálne“ veci v našom živote boli tými, ktoré nám pomáhajú udržať sa na ceste zmluvy.

Žiadna krajina nie je súhrnom toho, čo je dobré alebo obdivuhodné. Preto, ako učil Pavol a prorok Joseph Smith:

„Ak je čokoľvek cnostné, príjemné alebo dobrej povesti alebo chvályhodné, snažíme sa o to“ (Články viery 1:13).

Premýšľajte o všetkom, čo je chválitebné (pozri Filipským 8:4).

Všimnite si, že je to nabádanie, nie iba komentár.

Bol by som rád, keby sme si všetci našli chvíľu na rozjímanie o našich zvykoch a spôsobe, akým ovplyvňujú naše rodiny.

Medzi úžasné zvyky, ktoré by mali byť pre členov Cirkvi normálne, patria tieto štyri:

1. Osobné a rodinné štúdium písiem. Je zodpovednosťou každého človeka, aby sa učil evanjelium a bol tak obrátený k Pánovi Ježišovi Kristovi. Rodičia sú zodpovední za vyučovanie svojich detí evanjeliu (pozri Náuka a zmluvy 68:25; 93:40).

2. Osobná a rodinná modlitba. Spasiteľ nám prikazuje, aby sme sa vždy modlili (pozri Náuka a zmluvy 19:38). Modlitba nám umožňuje osobne komunikovať s naším Nebeským Otcom v mene Jeho Syna Ježiša Krista.

3. Každotýždenná účasť na zhromaždení sviatosti (pozri 3. Nefi 18:1 – 12; Moroni 6:5 – 6). Robíme to preto, aby sme pri prijímaní sviatosti pamätali na Ježiša Krista. Týmto obradom členovia Cirkvi obnovujú svoju zmluvu, že prijmú na seba meno Spasiteľa, že na Neho budú vždy pamätať a že budú dodržiavať Jeho prikázania (pozri Náuka a zmluvy 20:77, 79).

4. Časté zapojenie sa do chrámovej práce a práce na rodinnej histórii. Táto práca je prostriedkom na zjednotenie a spečatenie rodín na večnosť (pozri Náuka a zmluvy 128:15).

Ako sa cítime, keď počujeme tieto štyri veci? Sú súčasťou nášho bežného života?

Existuje mnoho ďalších tradícií, ktoré by mohli byť súčasťou normálnosti, ktorú sme prijali, čím nechávame Boha, aby zvíťazil v našich životoch.

Ako môžeme určiť, čo bude v našom živote a v našej rodine normálne? V písmach nachádzame skvelý vzor; v Mosiáš 5:15 sa píše: „Chcel by som, aby ste boli stáli a neochvejní, vždy oplývajúci dobrými skutkami.“

Milujem tieto slová, pretože vieme, že veci, ktoré sa v našich životoch stávajú normálnymi, sú tie, ktoré opakujeme zas a znova. Ak budeme vytrvalí a neochvejní v konaní dobra, naše zvyky budú v súlade so zásadami evanjelia a pomôžu nám zostať na ceste zmluvy.

Prezident Nelson tiež radil: „Prijmite svoj nový normál tým, že budete dennodenne činiť pokánie. Snažte sa byť stále viac čistí v myšlienkach, slovách a skutkoch. Inšpirovane slúžte druhým. Udržiavajte si večnú perspektívu. Zvelebujte svoje povolania. A nezáležiac na vašich ťažkostiach, moji drahí bratia a sestry, žite každý deň tak, aby ste boli pripravenejší stretnúť svojho Stvoriteľa“ („Nový normál“).

Teraz už nie je zvláštne pre mňa ani moju manželku Patriciu jesť kokos s čili a avokádo s cukrom – v skutočnosti nám to chutí. Povýšenie je však niečo oveľa presahujúcejšie ako zmysel chuti; je to téma súvisiaca s večnosťou.

Modlím sa, aby nám naša normálnosť umožnila zažiť stav „nikdy nekončiaceho šťastia“ (Mosiáš 2:41), ktorý je sľúbený tým, ktorí dodržiavajú Božie prikázania, a aby sme pri tom mohli povedať: „A stalo sa, že sme žili spôsobom, ktorý prinášal šťastie“ (2. Nefi 5:27).

Bratia a sestry, svedčím o 15 mužoch, ktorých podporujeme ako prorokov, vidcov a zjavovateľov, vrátane nášho milovaného proroka, prezidenta Russella M. Nelsona. Svedčím o tom, že Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní je pravdivá. Svedčím najmä o Ježišovi Kristovi, našom Spasiteľovi a Vykupiteľovi, v mene Ježiša Krista, amen.