Jeho prostredníctvom môžeme robiť ťažké veci
Vo svojom učeníctve rastieme vtedy, keď prejavujeme vieru v Pána v ťažkých časoch.
Počas Svojej pozemskej služby si Spasiteľ všimol muža, ktorý bol slepý. Ježišovi učeníci sa pýtali: „Majstre, kto zhrešil: tento, či jeho rodičia, že sa slepý narodil?“
Spasiteľova pevná, milujúca a úprimná odpoveď nás uisťuje, že má na pamäti to, s čím zápasíme: „Ani tento nezhrešil, ani jeho rodičia, ale (stalo sa to preto), aby skutky Božie boli zjavené na ňom.“1
Aj keď niektoré výzvy môžu prísť kvôli úmyselnej neposlušnosti, vieme, že mnohé životné výzvy prichádzajú z iných dôvodov. Bez ohľadu na zdroj našich výziev môžu byť jedinečnou príležitosťou k rastu.
Naša rodina nebola ušetrená protivenstiev života. Keď som vyrastal, obdivoval som veľké rodiny. Takéto rodiny boli pre mňa príťažlivé, najmä keď som v tínedžerskom veku našiel Cirkev prostredníctvom Sarfa, môjho strýka z matkinej strany, a jeho manželky v Takoradi v Ghane.
Keď sme sa s Hannah zobrali, túžili sme po splnení našich patriarchálnych požehnaní, ktoré naznačovali, že budeme požehnaní mnohými deťmi. Pred narodením nášho tretieho chlapca však bolo z lekárskeho hľadiska jasné, že Hannah nebude môcť mať ďalšie dieťa. Našťastie, hoci sa Kenneth narodil v život ohrozujúcej situácii pre neho aj jeho matku, prišiel na svet v poriadku a jeho matka sa uzdravila. Bol schopný začať sa plne zúčastňovať na našom rodinnom živote – vrátane návštevy zhromaždení, denných rodinných modlitieb, štúdia písiem, domáceho večera a zdraviu prospešných rekreačných aktivít.
Aj keď sme museli prispôsobiť naše očakávania ohľadom veľkej rodiny, bolo potešením uviesť s našimi tromi milovanými deťmi do praxe učenia z prehlásenia „Rodina: Prehlásenie svetu“. Nasledovanie týchto učení dodalo mojej rastúcej viere veľký význam.
Ako sa píše v prehlásení: „Manželstvo medzi mužom a ženou je základom Jeho večného plánu. Deti majú právo na to, aby sa narodili v manželskom zväzku a boli vychovávané otcom a matkou, ktorí si ctia manželské sľuby s bezvýhradnou vernosťou.“2 Keď sme tieto zásady uviedli do praxe, boli sme požehnaní.
Počas jedného víkendu, keď som slúžil ako prezident kolu, sme však zažili azda najhoršiu skúšku, akej môžu rodičia čeliť. Naša rodina sa vrátila z cirkevnej aktivity a zišla sa na obed. Potom sa naši traja chlapci išli hrať na dvor.
Moja žena cítila opakované dojmy, že niečo nie je v poriadku. Keď sme umývali riad, požiadala ma, aby som skontroloval deti. Cítil som, že sú v bezpečí, pretože sme počuli ich nadšené hlasy, ako sa hrali.
Keď sme nakoniec obaja išli skontrolovať našich synov, na naše zdesenie sme malého 18-mesačného Kennetha našli bezvládneho vo vedre s vodou, mimo dohľadu jeho bratov. Rýchlo sme ho previezli do nemocnice, ale všetky pokusy o jeho oživenie sa ukázali ako márne.
Boli sme zničení, že počas tohto smrteľného života nebudeme mať príležitosť vychovávať naše vzácne dieťa. Hoci sme vedeli, že Kenneth bude navždy súčasťou našej rodiny, stalo sa, že som sa pýtal, prečo Boh dopustil, aby sa mi stala táto tragédia, keď som robil všetko, čo som mohol, aby som zveľaďoval svoje povolanie. Práve som sa vrátil domov z plnenia jednej zo svojich povinností v inšpirovanej službe Svätým. Prečo sa Boh nemohol pozrieť na moju službu a zachrániť nášho syna a našu rodinu pred touto tragédiou? Čím viac som o tom premýšľal, tým viac som bol zatrpknutý.
Moja žena mi nikdy nevyčítala, že som nereagoval na jej podnety, ale dostal som lekciu, ktorá mi zmenila život, a stanovil som si dve pravidlá, ktoré nikdy nesmú byť porušené.
Pravidlo 1: Počúvať a dbať na nabádania mojej manželky.
Pravidlo 2: Ak si nie som z akéhokoľvek dôvodu istý, platí pravidlo číslo 1.
Aj keď táto skúsenosť bola zdrvujúca a naďalej smútime, naše obrovské bremeno bolo nakoniec uľahčené.3 S manželkou sme sa naučili z našej straty konkrétne lekcie. Cítili sme sa zjednotení a viazaní našimi chrámovými zmluvami; vieme, že si môžeme nárokovať na Kennetha ako na nášho syna vo svete, ktorý príde, pretože sa narodil v zmluve. Získali sme tiež skúsenosti potrebné na to, aby sme mohli inšpirovane slúžiť druhým a vcítiť sa do ich bolesti. Svedčím o tom, že naša horkosť sa rozptýlila tým, že sme prejavovali vieru v Pána. Naša skúsenosť je stále ťažká, ale s apoštolom Pavlom sme sa naučili, že ak sa na Neho zameriame, všetko môžeme v Kristovi, ktorý nás posilňuje.4
Prezident Russell M. Nelson učil: „Keď sa v živote zameriavame na Boží plán spásy … a Ježiša Krista a Jeho evanjelium, môžeme cítiť radosť bez ohľadu na to, čo sa v našom živote deje – alebo nedeje.“ Ďalej povedal: „Radosť pochádza od Neho a skrze Neho.“5
V ťažkých časoch môžeme dúfať a byť naplnení pokojom. Láska, ktorú cítime vďaka Spasiteľovi a Jeho uzmiereniu, sa pre nás v ťažkých chvíľach stáva mocným zdrojom. „Všetko, čo je na živote nespravodlivé [a ťažké], môže byť dané do poriadku prostredníctvom uzmierenia Ježiša Krista.“6 Pán prikázal: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“7 Môže nám pomôcť vydržať akúkoľvek bolesť, chorobu a skúšky, ktorým v smrteľnosti čelíme.
Nachádzame mnoho príbehov z písiem o veľkých a ušľachtilých vodcoch, ako sú Jeremiáš, Jób, Joseph Smith a Nefi, ktorí neboli ušetrení zápasov a výziev smrteľnosti. Boli to smrteľníci, ktorí sa naučili poslúchať Pána aj za ťažkých podmienok.8
Počas strašných dní v žalári v Liberty Joseph Smith zvolal: „Ó Bože, kde si? A kde je stánok, ktorý zakrýva miesto úkrytu tvojho?“9 Pán poučil Josepha, aby vytrval s pozitívnou mysľou10 a sľúbil, že ak to urobí, všetky tieto veci mu dajú skúsenosť a budú pre jeho dobro.11
Uvažujúc o svojich vlastných skúsenostiach si uvedomujem, že som sa niektoré zo svojich najlepších lekcií naučil v tých najťažších časoch môjho života, v časoch, ktoré ma vyviedli z mojej komfortnej zóny. Ťažkosti, s ktorými som sa stretol v mladosti, keď som sa učil o Cirkvi prostredníctvom seminára, ako nový obrátený a ako misionár na plný úväzok, a výzvy, ktorým som čelil pri svojom vzdelávaní, v snahe zveľaďovať svoje povolania a pri výchove rodiny, ma pripravili pre budúcnosť. Čím veselšie reagujem na ťažké okolnosti s vierou v Pána, tým viac rastiem vo svojom učeníctve.
Ťažké okolnosti v našich životoch by nemali byť prekvapením, keď vstúpime na tesnú a úzku cestu.12 Ježiš Kristus „tým, že trpel, naučil sa poslušnosti“13. Keď Ho nasledujeme, najmä v našich ťažkých časoch, môžeme rásť tak, že sa Mu budeme viac podobať.
Jednou zo zmlúv, ktoré uzatvárame s Pánom v chráme, je žiť podľa zákona obety. Obeta bola vždy súčasťou evanjelia Ježiša Krista. Je to pripomienka veľkej zmiernej obete Ježiša Krista za všetkých, ktorí žili alebo budú žiť na zemi.
Viem, že Pán vždy kompenzuje naše spravodlivé túžby. Pamätáte si na množstvo detí, ktoré mi boli prisľúbené v mojom patriarchálnom požehnaní? Toto požehnanie sa napĺňa. Moja manželka a ja sme slúžili s niekoľkými stovkami misionárov z viac ako 25 krajín v misii Ghana Cape Coast. Sú nám takí drahí, akoby to boli doslova naše vlastné deti.
Svedčím o tom, že vo svojom učeníctve rastieme vtedy, keď prejavujeme vieru v Pána v ťažkých časoch. Keď tak budeme činiť, milosrdne nás posilní a pomôže nám niesť naše bremená. V mene Ježiša Krista, amen.