Naše správcovstvo Zeme
Veľké duchovné požehnania sú zasľúbené tým, ktorí sa o Zem a o svojich blížnych starajú a milujú ich.
Nedávno sme mali s manželkou počas návštevy nášho rodného Francúzska to potešenie vziať niekoľko našich vnúčat na prehliadku nádhernej záhrady v mestečku Giverny. S nadšením sme sa túlali po chodníkoch záhrad a obdivovali krásne kvetinové záhony, elegantné lekná a svetlo hrajúce sa na jazierkach.
Toto úchvatné miesto je výsledkom tvorivej vášne jediného človeka: veľkého maliara Clauda Moneta, ktorý 40 rokov starostlivo vytváral a pestoval svoju záhradu, aby sa tak mohla stať jeho pracoviskom. Monet sa ponoril do nádhery prírody a potom pomocou ťahov farieb a svetla štetcom vyjadroval svoje pocity. V priebehu rokov vytvoril výnimočnú zbierku stoviek obrazov, priamo inšpirovaných jeho záhradou.
Lekná a japonský most, 1899, Claude Monet
Bratia a sestry, naša súčinnosť s krásami prírody navôkol nás môže priviesť k tým najinšpiratívnejším a najúžasnejším životným zážitkom. Emócie, ktoré pociťujeme, v nás vzbudzujú hlboký pocit vďačnosti za nášho Nebeského Otca a Jeho Syna Ježiša Krista, ktorí stvorili túto nádhernú Zem – s jej horami a potokmi, rastlinami a zvieratami – a našich prvých rodičov Adama a Evu.1
Dielo stvorenia nie je samoúčelné. Je neodlučiteľnou súčasťou Božieho plánu pre Jeho deti. Jeho cieľom je poskytnúť mužom a ženám prostredie, v ktorom môžu byť skúšaní, v ktorom môžu uplatňovať svoje schopnosti, nachádzať radosť, učiť sa a napredovať, aby sa tak jedného dňa mohli vrátiť do prítomnosti svojho Stvoriteľa a zdediť večný život.
Tieto nádherné výtvory boli pripravené výlučne pre naše dobro a sú živým dôkazom lásky Stvoriteľa voči Jeho deťom. Pán prehlásil: „Áno, všetky veci, ktoré pochádzajú zo zeme … sú učinené pre osoh a úžitok človeka, aby potešili oko a rozveselili srdce.“2
Božiemu daru stvorenia však prináležia aj povinnosti a zodpovednosti. Tieto povinnosti najlepšie vystihuje pojem správcovstvo. Z hľadiska evanjelia označuje slovo správcovstvo posvätnú duchovnú alebo časnú zodpovednosť starať sa o niečo, čo patrí Bohu a za čo sme my zodpovední.3
Podľa toho, čo nás učia sväté písma, zahŕňa naše pozemské správcovstvo tieto zásady:
Prvá zásada: Celá Zem, vrátane všetkého života na nej, patrí Bohu.
Stvoriteľ nám zveril do starostlivosti pozemské zdroje a všetky formy života, ale ponechal si plné vlastníctvo. Povedal: „Ja, Pán, som roztiahol nebesia a vybudoval zem, samotné dielo rúk svojich; a všetky veci na nich sú moje.“4 Všetko, čo je na Zemi, patrí Bohu, vrátane našej rodiny, nášho fyzického tela a dokonca aj nášho života.5
Druhá zásada: Ako správcovia Božieho stvorenia máme povinnosť ctiť si ho a starať sa oň.
Ako Božie deti sme dostali poverenie byť správcami, dozorcami a strážcami Jeho božského stvorenia. Pán povedal, že On učinil „každého človeka zodpovedného, ako správcu pozemských požehnaní, ktoré som učinil a pripravil pre stvorenia svoje“6.
Náš Nebeský Otec nám umožňuje používať pozemské zdroje podľa našej slobodnej vôle. Napriek tomu by sme si našu slobodnú vôľu nemali vysvetľovať ako povolenie používať alebo spotrebovávať bohatstvo tohto sveta bez múdrosti či zdržanlivosti. Pán nás upozornil: „A teší to Boha, že dal všetky tieto veci človeku; lebo k tomu účelu boli učinené, aby boli používané so súdnosťou, nie s nestriedmosťou, ani s vynucovaním.“7
Prezident Russell M. Nelson raz poznamenal: „Čo by sme mali robiť ako ľudia, ktorí majú úžitok z božského stvorenia? Mali by sme sa starať o Zem, byť jej múdrymi správcami a zachovávať ju pre budúce pokolenia.“8
Starostlivosť o Zem a naše prírodné prostredie je nielen vedeckou alebo politickou nevyhnutnosťou, ale aj posvätnou zodpovednosťou, ktorú nám zveril Boh a ktorá by nás mala napĺňať hlbokým pocitom povinnosti a pokory. Je tiež neoddeliteľnou súčasťou nášho učeníctva. Ako si môžeme ctiť a milovať Nebeského Otca a Ježiša Krista bez toho, aby sme si ctili a milovali Ich stvorenie?
Je veľa vecí, ktoré môžeme ako spoločnosť alebo jednotlivci urobiť, aby sme boli dobrými správcami. Každý z nás môže využívať bohaté zdroje Zeme s väčšou úctou a obozretnosťou, s ohľadom na našu osobnú situáciu. Môžeme podporiť úsilie nášho okolia starať sa o Zem. Môžeme si osvojiť osobný životný štýl a správanie, ktoré rešpektujú Božie stvorenia a robia náš vlastný obytný priestor upratanejším, krajším a inšpiratívnejším miestom.9
Naše správcovstvo nad Božím stvorením zahŕňa aj posvätnú povinnosť milovať, rešpektovať a starať sa o všetky ľudské bytosti, s ktorými zdieľame Zem. Sú to Boží synovia a dcéry, naše sestry a bratia, a ich večné šťastie je cieľom stvorenia.
Spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry prerozprával, ako sa jedného dňa počas cesty vlakom ocitol uprostred skupiny utečencov. Hlboko pohnutý beznádejou, ktorú videl v tvári jedného malého dieťaťa, zvolal: „Keď sa v záhrade mutáciou zrodí nová ruža, všetci záhradníci sa radujú. Ružu izolujú, starajú sa o ňu, pestujú ju. Pre ľudí však záhradníka niet.“10
Drahí bratia a sestry, nemali by sme byť záhradníkmi pre ľudí? Nie sme strážcami našich bratov? Ježiš nám prikázal, aby sme milovali svojich blížnych ako seba samých.11 Slovo blížny z Jeho úst nepredstavuje len geografickú blízkosť, ale blízkosť srdca. Zahŕňa všetkých obyvateľov tejto planéty, či už žijú blízko nás alebo niekde ďaleko, bez ohľadu na ich pôvod, osobné zázemie alebo situáciu.
Ako Kristovi učeníci máme svätú povinnosť neúnavne sa usilovať o pokoj a harmóniu medzi všetkými národmi Zeme. Musíme sa zo všetkých síl snažiť chrániť a prinášať útechu a pomoc slabým, núdznym a všetkým, ktorí trpia alebo sú utláčaní. Najväčším darom lásky, ktorý môžeme svojim blížnym ponúknuť, je predovšetkým podeliť sa s nimi o radosť z evanjelia a pozvať ich, aby prostredníctvom posvätných zmlúv a obradov prišli k svojmu Spasiteľovi.
Tretia zásada: Sme pozvaní podieľať sa na diele stvorenia.
Božský proces stvorenia ešte nie je dokončený. Božie stvorenia každým dňom rastú, rozširujú sa a množia. Je to niečo nádherné, že náš Nebeský Otec nás pozýva k účasti na Svojom stvoriteľskom diele.
Na diele stvorenia sa podieľame vždy, keď obrábame Zem alebo pridávame do tohto sveta svoje vlastné stavby – pokiaľ pri tom prejavujeme úctu k Božiemu stvoreniu. Náš prínos sa môže prejavovať v tvorbe výtvarných, architektonických, hudobných, literárnych a kultúrnych diel, ktoré skrášľujú našu planétu, oživujú naše zmysly a rozjasňujú náš život. Prispievame aj prostredníctvom vedeckých a lekárskych objavov, ktoré chránia Zem a život na nej. Prezident Thomas S. Monson zhrnul tento koncept týmito krásnymi slovami: „Boh zanechal svet nedokončený, aby na ňom človek uplatnil svoje schopnosti … aby človek spoznal radosti a slávu stvorenia.“12
V Ježišovom podobenstve o talentoch pán po návrate zo svojej cesty pochválil a odmenil dvoch sluhov, ktorí svoje talenty rozvinuli a zveľadili. Naproti tomu sluhu, ktorý svoj jedinečný talent ukryl do zeme, nazval „neužitočným“ a vzal mu aj to, čo dostal.13
Podobne i naša úloha správcov pozemských výtvorov nespočíva len v ich ochrane alebo zachovaní. Pán od nás očakáva, že budeme pod vplyvom Jeho Ducha Svätého usilovne pracovať na raste, zveľaďovaní a zdokonaľovaní zdrojov, ktoré nám zveril, a to nielen pre náš úžitok, ale aj na požehnanie druhých.
Žiaden úspech človeka sa nevyrovná skúsenosti stať sa spolutvorcami s Bohom pri darovaní života dieťaťu alebo pri tom, ako dieťaťu pomáhame učiť sa, rásť a rozvíjať sa – či už ako rodičia, učitelia, vedúci alebo v akejkoľvek inej úlohe. Neexistuje posvätnejšie, naplňujúcejšie a ani náročnejšie správcovstvo ako to, keď spolupracujeme s naším Stvoriteľom pri poskytovaní fyzických tiel Jeho duchovným deťom, a keď im následne pomáhame dosahovať ich božský potenciál.
Zodpovednosť za spolutvorenie nám neustále pripomína, že život a telo každého človeka sú posvätné, že nepatria nikomu inému ako Bohu a že nás ustanovil za strážcov, aby sme ich rešpektovali, chránili ich a starali sa o ne. Pri tomto svätom správcovstve, ktoré je v Jeho pláne také dôležité, nás vedú Božie prikázania, ktorými sa riadi moc plodenia a zakladania večných rodín.
Pre nášho Pána je duchovné všetko, vrátane tých najčasnejších záležitostí nášho života, a to by sme si, bratia a sestry, mali pamätať. Svedčím, že veľké duchovné požehnania sú zasľúbené tým, ktorí sa o Zem a o svojich blížnych starajú a milujú ich. Keď tomuto posvätnému správcovstvu ostanete verní a budete si ctiť svoje večné zmluvy, budete rásť v poznaní Boha a Jeho Syna Ježiša Krista a budete vo svojom živote hojnejšie pociťovať Ich lásku a vplyv. Toto všetko vás pripraví na prebývanie s Nimi a na obdržanie ďalšej tvorivej moci14 v živote, ktorý príde.
Na konci tejto smrteľnej existencie nás Pán požiada, aby sme Mu podali správu o našom posvätnom správcovstve, vrátane toho, ako sme sa starali o Jeho stvorenia. Modlím sa, aby sme vtedy počuli Jeho láskyplné slová, ktoré nám pošepká do srdca: „Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána!“15 V mene Ježiša Krista, amen.