Trvalé učeníctvo
Môžeme nájsť duchovnú dôveru a pokoj, keď si vypestujeme sväté zvyky a spravodlivé zvyky, ktoré môžu udržiavať a rozdúchavať oheň našej viery.
Počas minulého leta viac ako 200 000 našich mladých ľudí po celom svete prehlbovalo svoju vieru na jednom zo stoviek týždňových stretnutí na konferenciách For the Strength of Youth (Pre posilnenie mládeže) alebo FSY. Keď sme sa dostali z pandemickej izolácie, pre mnohých to bolo skutkom viery v Pána, že sa ho vôbec zúčastnili. Zdá sa, že mnohí mladí účastníci nasledujú podobný vzostupný oblúk smerom k hlbšiemu obráteniu. Na konci ich týždňa som sa rád pýtal: „Tak, ako bolo?“
Niekedy povedali napríklad: „No, v pondelok som bol veľmi mrzutý na mamu, lebo ma prinútila sem prísť. A nikoho som tu nepoznal. A nemyslel som si, že to je niečo pre mňa. A nemal by som žiadnych priateľov. … Ale teraz je piatok a ja tu chcem zostať. Chcem cítiť iba Ducha vo svojom živote. Chcem takto žiť.“
Každý z nich má svoje vlastné príbehy, ktoré rozprávajú o momentoch schopnosti jasne vidieť a duchovných daroch, ktoré ich zaplavujú a nesú pozdĺž oného oblúka rastu. Aj mňa zmenilo toto leto FSY, keď som videl, ako Duch Boží neúnavne odpovedá na spravodlivé túžby jednotlivých sŕdc týchto mladých zástupov, z ktorých každý individuálne našiel odvahu dôverovať Mu s týždňom v Jeho starostlivosti.
Ako žiarivé lode s oceľovým trupom na mori žijeme aj my v duchovne korozívnom prostredí, kde sa musia aj tie najžiarivejšie presvedčenia starostlivo udržiavať, inak sa môžu naleptať, potom korodovať a potom sa rozpadnúť.
Aké veci môžeme urobiť, aby sme si udržali oheň svojho presvedčenia?
Skúsenosti ako konferencie FSY, tábory, zhromaždenia sviatosti a misie môžu pomôcť vylepšiť naše svedectvá a viesť nás oblúkmi rastu a duchovného objavovania na miesta relatívneho pokoja. Čo však musíme urobiť, aby sme tam zostali a pokračovali „vpred so stálosťou v Kristovi“ (2. Nefi 31:20) a aby sme neskĺzli dozadu? Musíme pokračovať v tom, čo nás tam pôvodne priviedlo, ako je častá modlitba, ponorenie sa do písiem a úprimná služba.
Pre niektorých z nás to môže vyžadovať uplatňovanie dôvery v Pána, dokonca aj s účasťou na zhromaždení sviatosti. Ale keď už sme tam, liečivý vplyv Pánovej sviatosti, infúzie zásad evanjelia a výchova cirkevného spoločenstva nás môžu poslať domov na vyššej úrovni.
Odkiaľ pochádza sila osobného stretnutia?
Na FSY ešte viac ako niekoľko stoviek tisíc našich mladých lepšie spoznalo Spasiteľa použitím jednoduchého vzorca, že sa stretli, kde sa dvaja alebo viacerí z nich zhromaždili v Jeho mene (pozri Matúš 18:20), zapájali sa do evanjelia a čítania písiem, spievali spoločne, spoločne sa modlili a našli pokoj v Kristovi. Toto je silný recept na duchovné prebudenie.
Táto veľká skupina bratov a sestier sa teraz vrátila domov, aby zistila, čo znamená stále „dôverovať Pánovi“ (Príslovia 3:5; téma pre mládež 2022), keď sa zmietajú v kakofónii rozbúreného sveta. Jedna vec je „počuť Ho“ (Joseph Smith – Životopis 1:17) na tichom mieste rozjímania s písmami otvorenými dokorán. Ale úplne iná vec je preniesť naše učeníctvo do tejto záplavy rozptýlení smrteľnosti, kde sa musíme snažiť „počuť Ho“, dokonca aj cez rozmazané obavy o seba a slabnúcu sebadôveru. Niet pochýb o tom, že sú to hrdinské veci znázorňované našou mládežou, keď stavajú svoje srdcia a mysle vzpriamene proti meniacej sa morálnej tektonike našej doby.
Čo môžu rodiny robiť doma, aby stavali na dynamike vytvorenej pri cirkevných aktivitách?
Raz som slúžil ako manžel prezidentky Mladých žien kolu. Jedného večera som dostal za úlohu naaranžovať sušienky vo foyeri, zatiaľ čo moja žena viedla v kaplnke fireside pre rodičov a ich dcéry, ktoré sa pripravovali na nasledujúci týždeň na tábor Mladých žien. Potom, čo vysvetlila, kde sa majú stretnúť a čo si majú priniesť, povedala: „Takže, v utorok ráno, keď svoje milé dievčatá vysadíte pri autobuse, pevne ich objímete. A pobozkáte ich na rozlúčku, pretože sa už nevrátia.“
Počul som, ako niekto zalapal po dychu, a potom som si uvedomil, že som to bol ja. „Nevrátia sa?“
Ale potom pokračovala: „Keď tieto dievčatá vysadíte v utorok ráno, zanechajú za sebou rozptýlenie menších vecí a týždeň strávia spolu učením sa, rastom a dôverovaním v Pána. Budeme sa spolu modliť, budeme spievať, variť a spoločne slúžiť, spoločne sa deliť o svedectvá a robiť veci, ktoré nám umožňujú cítiť Ducha Nebeského Otca, celý týždeň, kým to nevsiakne až do našich kostí. A v sobotu tie dievčatá, ktoré uvidíte vystupovať z toho autobusu, nebudú tie, ktoré ste pri ňom vysadili v utorok. Budú to nové stvorenia. A ak im pomôžete pokračovať z tej vyššej roviny, ohromia vás. Budú sa naďalej meniť a rásť. A taká bude aj vaša rodina.“
V tú sobotu to bolo presne tak, ako predpovedala. Keď som nakladal stany, počul som hlas mojej manželky v malom lesnom amfiteátri, kde sa dievčatá zhromaždili pred cestou domov. Počul som ju povedať: „Ach, tu ste. Celý týždeň sme vás očakávali. Naše sobotňajšie dievčatá.“
Oddaní mladí zo Sionu putujú úžasnými časmi. Nájsť radosť v tomto svete predpovedaného rozvratu bez toho, aby sme sa stali súčasťou tohto sveta s jeho slepým bodom voči svätosti, je ich osobitným poslaním. Asi pred sto rokmi G. K. Chesterton hovoril takmer tak, akoby toto hľadanie vnímal ako zameranie sa na domov a podporu Cirkvi, keď povedal: „Vesmír by sme mali vnímať najprv ako zlobrov hrad, na ktorý treba zaútočiť, a potom ako náš vlastný domček, do ktorého sa môžeme večer vrátiť“ (Orthodoxy [1909], 130).
Našťastie nemusia vyraziť do boja sami. Majú jeden druhého. A majú vás. A nasledujú žijúceho proroka, prezidenta Russella M. Nelsona, ktorý ich vedie s vedomým optimizmom vidca pri prehlásení, že veľké úsilie týchto čias – zhromažďovanie Izraela – bude veľkolepé a majestátne (pozri „Nádej Izraela“ [celosvetové slávnostné zasadanie mládeže, 3. jún 2018], HopeofIsrael.ChurchofJesusChrist.org).
Toto leto sme s manželkou Kalleen prestupovali na letisku v Amsterdame, kde som bol pred mnohými rokmi novým misionárom. Po tom, čo som mesiace bojoval s učením sa po holandsky, náš let spoločnosti KLM pristával a kapitán cez PA systém podal nezrozumiteľné oznámenie. Po chvíli ticha môj spoločník zamrmlal: „Myslím, že to bolo po holandsky.“ Zdvihli sme zrak a čítali sme si myšlienky: Všetko bolo stratené.
Ale všetko nebolo stratené. Keď som žasol nad skokom viery, ktorý sme vtedy urobili, keď sme prechádzali týmto letiskom na našej ceste k zázrakom, ktoré sa na nás ako misionárov mali zosypať, náhle ma priviedol späť do prítomnosti žijúci, dýchajúci misionár, ktorý nastupoval na palubu lietadla domov. Predstavil sa a spýtal sa: „Prezident Lund, čo mám teraz robiť? Čo mám robiť, aby som zostal silný?“
No, to je tá istá otázka, na ktorú myslí naša mládež, keď opúšťa FSY konferencie, mládežnícke tábory, výlety do chrámov a kedykoľvek pocítia moc nebies: „Ako sa môže láska k Bohu zmeniť na trvalé učeníctvo?“
Pocítil som záplavu lásky k tomuto misionárovi s jasným pohľadom slúžiacemu posledné hodiny svojej misie a v tomto chvíľkovom tichu Ducha som počul, ako mi zlyhal hlas, keď som jednoducho povedal: „Nemusíš nosiť menovku, aby si niesol Jeho meno.“
Chcel som mu položiť ruky na ramená a povedať: „Urobíš nasledovné. Choď domov a buď takýto. Si taký dobrý, že skoro žiariš v tme. Tvoja misijná disciplína a obete z teba urobili veľkolepého syna Božieho. Pokračuj doma v tom, čo tu tak mocne na teba zafungovalo. Naučil si sa modliť a to ku komu sa modlíš a jazyk modlitby. Študoval si Jeho slová a začal si milovať Spasiteľa tým, že si sa snažil byť ako On. Miloval si Nebeského Otca tak, ako On miloval Svojho Otca, slúžil si druhým, ako On slúžil druhým, a žil si podľa prikázaní tak, ako ich žil On – a keď nie, činil si pokánie. Tvoje učeníctvo nie je len slogan na tričku – stalo sa súčasťou tvojho života, ktorý žiješ cielene pre druhých. Tak choď domov a rob to. Buď taký. Prenes si tento duchovný impulz do zvyšku svojho života.“
Viem, že dôverou v Pána Ježiša Krista a v Jeho cestu zmluvy môžeme nájsť duchovnú dôveru a pokoj, keď si vypestujeme sväté návyky a spravodlivé zvyky, ktoré môžu udržiavať a rozdúchavať oheň našej viery. Kiež sa všetci priblížime k týmto hrejivým ohňom a nech sa stane čokoľvek, kiež zostaneme. V mene Ježiša Krista, amen.