Prenikavý dar Syna
Skrze Ježiša Krista a Jeho nekonečné uzmierenie, môžeme uniknúť zaslúženej agónii našich morálnych zlyhaní a nezaslúžené agónie našich smrteľných rán osudu môžu byť prekonané.
Pri čítaní Knihy Mormonovej na lekciu z príručky Poď, nasleduj Ma minulé leto ma ohromila Almova poznámka, že keď si úplne uvedomil všetky svoje hriechy, „nič nemohlo byť tak prenikavé a tak trpké, ako boli bolesti [jeho]“.1 Priznám sa, že to vyhlásenie o prenikavej bolesti mi utkvelo v pamäti čiastočne vďaka môjmu zápoleniu so sedemmilimetrovým obličkovým kameňom v ten týždeň. Ešte nikdy jeden človek nezažil také „veci veľké“, keď sa uskutočňovala taká malá a prostá vec.2
Zaujalo ma tiež to ako Alma hovoril, pretože slovo prenikavý sa v anglickom preklade Knihy Mormonovej, zvyčajne používa na označenie vecí výnimočnej krásy alebo jedinečnej veľkoleposti. Napríklad Joseph Smith poznamenal, že anjel Moroni mal rúcho „prenikavej belosti“, teda belosti, ktorá „[presahovala] čokoľvek pozemské“, čo kedy videl.3 Slovo prenikavý však môže sprostredkovať akúsi konečnú intenzitu dokonca aj pre zlé veci. Alma a špičkové slovníky teda spájajú prenikavú bolesť s „mučením“, „trápením“ a „trýznením“ v „najväčšej miere“.4
Almova obraznosť odráža triezvu skutočnosť, že v určitom okamihu je potrebné cítiť úplnú a neznesiteľnú vinu za každý hriech, ktorého sa dopustíme. Spravodlivosť si to žiada a ani Sám Boh to nemôže zmeniť.5 Keď si Alma spomenul na „všetky“ hriechy – najmä na tie, ktoré zničili vieru druhých – jeho bolesť bola jednoducho neúnosná, myšlienka zodpovedať sa za ne pred Bohom ho naplnila „nevýslovnou hrôzou“. Túžil „zaniknúť, ako dušou, tak aj telom“.
Všetko sa začalo pre Almu meniť v okamihu, keď povedal, že jeho myseľ sa zachytila „príchodu istého Ježiša Krista, … ktorý uzmieri hriechy sveta“, a v „srdci svojom [zvolal]: Ó Ježiš, ty Syn Boží, buď milosrdný ku mne“. Touto jednou myšlienkou a touto prosbou bol Alma naplnený „prenikavou“ radosťou „tak nesmiernou, akou bola [jeho] bolesť“.7
Nikdy nemôžeme zabudnúť, že konečným účelom skutočného pokánia je prijať určité utrpenie a premeniť ho na čistú blaženosť. Vďaka Jeho bezodkladnej dobrotivosti8, v okamihu, keď prichádzame ku Kristovi – preukazujúc vieru v Neho a skutočnú zmenu srdca – zdrvujúca váha našich hriechov sa začne presúvať z našich chrbtov na ten Jeho. A toto je možné len preto, že On bez hriechu, trpel v nevýslovnej agónii9, pre každý jednotlivý hriech vo vesmíre Jeho stvorenia, pre všetky Jeho stvorenia – trpiac tak, že vytláčal krv z každého Jeho póru. Z priamej osobnej skúsenosti nás teda Spasiteľ v súčasných písmach varuje, že nemáme tušenie, aké „prenikavé“ bude naše „utrpenie“, ak nebudeme činiť pokánie. Ale s neopísateľnou štedrosťou to tiež objasňuje: „Ja, Boh, som vytrpel tieto veci za všetkých, aby oni nemuseli trpieť, ak budú činiť pokánie“10 pokánie, ktoré nám umožní zakúsiť „prenikavú radosť“ tak ako ju zakúsil Alma.11 Už len z tejto náuky „som užasnutý“.12 Kristus však prekvapivo ponúka ešte viac.
Niekedy prenikavá bolesť nepochádza z hriechu, ale z čestných chýb, konania druhých alebo zo síl, ktoré nemôžeme ovplyvniť. V týchto chvíľach môžete volať ako spravodlivý žalmista:
„Moje srdce sa chveje vo mne, a strachy smrti pripadly na mňa.
… hrôza ma pokryla.
… Ó, keby som mal krídla jako holubica! Zaletel by som ďaleko a býval by som na pokoji.“13
Lekárska veda, odborné poradenstvo alebo právna náprava môžu pomôcť zmierniť takéto utrpenie. Ale všimnite si, všetky dobré dary – vrátane týchto – prichádzajú od Spasiteľa.14 Bez ohľadu na príčiny našich najhorších bolestí a bolestí srdca je konečný zdroj úľavy rovnaký: Ježiš Kristus. On jediný, drží celú moc a hojivý balzam, ktorý môže napraviť každú chybu, zrovnať každú neprávosť, upraviť každú nedokonalosť, zahojiť každú ranu a udeliť každé oneskorené požehnanie. Svedčím ako svedkovia za stara, že „nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami“15, ale máme skôr milujúceho Vykupiteľa, ktorý zostúpil zo Svojho trónu na výšinách a šiel „trpiac bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu; … aby poznal … ako pomôcť ľudu svojmu“.16
Pre kohokoľvek v dnešnej dobe s bolesťami tak intenzívnymi alebo tak jedinečnými, že máte pocit, že ich nikto iný nedokáže úplne oceniť, možno máte pravdu. Nemusí existovať žiadny člen rodiny, priateľ alebo vedúci kňazstva – nech už sú akokoľvek citliví a mienia to dobre – ktorý presne vie, čo cítite, alebo má presné slová, ktoré vám pomôžu uzdraviť sa. Ale vedzte toto: je tu niekto, kto dokonale rozumie tomu, čo prežívate, kto je „mocnejší než celá zem“17 a „ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme“18. Tento proces sa bude odohrávať Jeho spôsobom a v Jeho čase, ale Kristus je vždy pripravený uzdraviť každú uncu a aspekt vašej agónie.
Keď Mu to dovolíte, uvidíte, že vaša agónia nebola márna. Apoštol Pavol, keď hovoril o mnohých najväčších biblických hrdinoch a ich zármutkoch, povedal: „Boh … zabezpečil im skrze ich utrpenia nejaké lepšie veci, pretože bez utrpenia by nemohli byť zdokonalení.“19 Vidíte, samotná podstata Boha a cieľ našej pozemskej existencie je radosť20, ale nemôžeme sa stať dokonalými bytosťami božskej radosti bez skúseností, ktoré nás skúšajú, niekedy až do samej našej podstaty. Ako Pavol povedal dokonca, sám Spasiteľ bol za „cenu utrpení [učinený] dokonalým“.21 Musíte sa obrniť pred satanovým našepkávaním, že ak by ste boli lepším človekom, vyhnúť sa takýmto skúškam.
Musíte tiež odolávať pridruženej lži, že vaše utrpenia nejako naznačujú, že stojíte mimo kruhu Božích vyvolených, ktorí akoby kĺzali z jedného požehnaného stavu do druhého. Namiesto toho sa vnímajte tak, ako vás určite videl Ján Zjavovateľ vo svojom majestátnom zjavení neskorších dní. Lebo Ján videl „veľký zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať; [ktorí] stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, … volali mohutným hlasom: Spasenie nášmu Bohu“.22
Keď mu bola položená otázka: „Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?“ Ján obdržal odpoveď: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej.“23
Bratia a sestry, utrpenie v spravodlivosti vám pomáha stať sa Božími vyvolenými namiesto toho, aby vás to malo od nich odlíšiť. A to robí ich sľuby vašimi sľubmi. Ako prehlásil Ján už nebudete „viac hladní ani smädní, nebude dorážať na [vás] slnko ani horúčava, lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, [vás] bude pásť, dovedie [vás] k prameňom vôd života a Boh [vám] zotrie každú slzu z očí“.24
„A smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude.“25
Svedčím, že skrze ohromujúcu dobrotu Ježiša Krista a Jeho nekonečné uzmierenie, môžeme uniknúť zaslúženej agónii našich morálnych zlyhaní a nezaslúžené agónie našich smrteľných rán osudu môžu byť prekonané. Pod Jeho vedením je vaše božské určenie nevídanou veľkoleposťou a neopísateľnou radosťou – radosť taká intenzívna a pre vás jedinečná, váš konkrétny „popol“ sa stane krásny „nad rámec všetkého pozemského“.26 Aby ste toto šťastie mohli ochutnať už teraz a boli ním navždy naplnení, vyzývam vás, aby ste urobili to, čo Alma: nechajte svoju myseľ zachytiť sa prenikavého daru Syna Božieho, ktorý zjavil prostredníctvom Svojho evanjelia v tejto Jeho pravej a živej Cirkvi. V mene Ježiša Krista, amen.