Milujte nepriateľov svojich
Vedomie, že sme všetci deti Božie, nám dáva víziu hodnoty druhých a schopnosť povzniesť sa nad predsudky.
Pánove učenia sú večné a sú pre všetky Božie deti. V tomto posolstve uvediem niekoľko príkladov zo Spojených štátov, ale zásady, ktoré budem učiť, sú platné všade.
Žijeme v dobe hnevu a nenávisti v politických vzťahoch a zásadách. Pocítili sme to toto leto, keď niektorí prekračovali rámec pokojných protestov a zapojili sa do deštruktívneho správania sa. Cítime to v niektorých súčasných kampaniach do verejných úradov. Nanešťastie, niečo z toho sa dokonca pretavilo aj do politických vyhlásení a nevľúdnych odkazov na cirkevných zhromaždeniach.
V demokratickej vláde budú vždy nezhody ohľadom navrhovaných kandidátov a zásad. Ale ako nasledovníci Krista sa musíme zriecť hnevu a nenávisti, s ktorými sa rozoberajú či odsudzujú politické rozhodnutia pri mnohých príležitostiach.
Tu je jedno z učení nášho Spasiteľa, pravdepodobne dobre známe, ale zriedka praktizované:
„Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.
Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia“ (Matúš 5:43 – 44).1
Po celé generácie sa Židia učili nenávidieť svojich nepriateľov a potom trpeli pod nadvládou a krutosťou rímskej okupácie. Ježiš ich však naučil milovať svojich nepriateľov a činiť dobro tým, ktorí ich zlomyseľne využívajú.
Tieto učenia sú v oblasti osobných a politických vzťahov skutočne prevratné! Ale je to aj dnes platné Spasiteľovo prikázanie. V Knihe Mormonovej čítame: „Lebo, veru, veru hovorím vám, ten, kto má ducha sváru, nie je odo mňa, ale je od diabla, ktorý je otcom sváru a podnecuje srdcia ľudí, aby sa navzájom hnevlivo svárili“ (3. Nefi 11:29).
Milovať našich nepriateľov a našich protivníkov nie je ľahké. „Väčšina z nás nedosahuje tejto úrovne … lásky a odpustenia,“ povedal prezident Gordon B. Hinckley a dodal: „Žiada si to sebadisciplínu, ktorá takmer presahuje to, čoho sme schopní.“2 Ale musí to byť nevyhnutné, lebo je to súčasťou dvoch Spasiteľových veľkých prikázaní „milovať Pána svojho Boha“ a „milovať svojho blížneho ako seba samého“ (Matúš 22:37, 39). A musí sa to dať dosiahnuť, lebo tiež učil: „Proste a dostanete; hľadajte a nájdete“ (Matúš 7:7).3
Ako máme zachovávať tieto božské prikázania vo svete, kde tiež podliehame ľudským zákonom? Našťastie máme Spasiteľov vlastný príklad, ako vyvážiť Jeho večné zákony s praktickosťou zákonov vytvorených človekom. Keď sa Ho protivníci snažili uväzniť s otázkou, či majú Židia platiť dane Rímu, ukázal na obraz cisára na ich minciach a vyhlásil: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!“ (Lukáš 20:25).4
A tak sa máme riadiť ľudskými zákonmi (dávať cisárovi), aby sme mohli v pokoji žiť pod verejnou správou, a nasledovať zákony Božie k nášmu večnému cieľu. Ako to však urobiť, najmä ako sa naučiť milovať svojich protivníkov a nepriateľov?
Spasiteľovo učenie nesváriť sa s hnevom je dobrým prvým krokom. Diabol je otcom sváru a je to práve on, kto pokúša ľudí sváriť sa s hnevom. Podporuje nepriateľstvo a nenávistné vzťahy medzi jednotlivcami a v rámci skupín. Prezident Thomas S. Monson učil, že hnev je „Satanovým nástrojom“, pretože „byť nahnevaný znamená podvoliť sa vplyvu Satana. Nik nás nemôže urobiť nahnevanými. Je to naša voľba“.5 Hnev je cesta k rozporom a nepriateľstvu. Približujeme sa k láske k svojim protivníkom, keď sa vyhýbame hnevu a nepriateľstvu voči tým, s ktorými nesúhlasíme. Pomáha tiež, ak sme dokonca ochotní sa od nich učiť.
Medzi ďalšie spôsoby, ako rozvíjať schopnosť milovať druhých, patrí jednoduchá metóda opísaná v starom muzikály. Keď sa snažíme porozumieť ľuďom v inej kultúre a mať s nimi vzťah, mali by sme sa pokúsiť ich spoznať. Za nespočetných okolností podozrenie alebo dokonca nepriateľstvo cudzincov ustúpi priateľstvu alebo dokonca láske, keď osobné kontakty vytvárajú porozumenie a vzájomný rešpekt.6
Ešte väčšou pomocou pri učení sa milovať svojich protivníkov a nepriateľov je snažiť sa porozumieť sile lásky. Tu sú tri z mnohých prorockých učení, ktoré sa toho týkajú.
Prorok Joseph Smith učil, že „časom preverené porekadlo hovorí, že láska plodí lásku. Nech z nás prúdi láska – dávajme najavo láskavosť celému ľudstvu“.7
Prezident Howard W. Hunter učil: „Svetu, v ktorom žijeme, by veľmi prospelo, keby muži a ženy všade uplatňovali čistú lásku Kristovu, ktorá je láskavá, mierna a pokorná. Je bez závisti alebo pýchy. … Nežiada nič na oplátku. … Niet v nej miesto pre neznášanlivosť, nenávisť alebo násilie. … Podporuje rozmanitých ľudí, aby spolu žili v kresťanskej láske bez ohľadu na náboženské vyznanie, rasu, národnosť, finančné postavenie, vzdelanie alebo kultúru.“8
A prezident Russell M. Nelson nás povzbudzuje, aby sme rozšírili „okruh svojej lásky, aby pojala celú ľudskú rodinu“.9
Nevyhnutnou súčasťou lásky k nepriateľom je dávať cisárovi tým, že budeme dodržiavať zákony svojich rôznych krajín. Aj keď bolo Ježišovo učenie prevratné, neučil prevrat ani porušovanie zákonov. Učil lepšej ceste. Novodobé zjavenie učí rovnako:
„Nech žiadny človek neporušuje zákony krajiny, lebo ten, kto zachováva zákony Božie, nemá žiadnu potrebu porušovať zákony krajiny.
A preto, buďte poddaní mocným“ (Náuka a zmluvy 58:21 – 22).
A náš článok viery, ktorý napísal prorok Joseph Smith po tom, čo prví Svätí trpeli ťažké prenasledovanie zo strany úradníkov v Missouri, hovorí: „Veríme, že máme byť podriadení kráľom, prezidentom, vládcom a občianskym sudcom, v poslušnosti zákona, a že ho máme ctiť a podporovať“ (Články viery 1:12).
To neznamená, že súhlasíme so všetkým, k čomu sa presadzovanie zákona využíva. Znamená to, že sa riadime súčasným zákonom a používame pokojné prostriedky na jeho zmenu. Znamená to tiež, že s pokojom prijímame výsledky volieb. Nebudeme sa podieľať na násilí, ktorým hrozia tí, ktorí sú sklamaní z výsledku.10 V demokratickej spoločnosti máme vždy príležitosť a povinnosť pokojne vyčkať až do ďalších volieb.
Spasiteľovo učenie milovať svojich nepriateľov je založené na skutočnosti, že všetci smrteľníci sú milované Božie deti. Táto večná zásada a niektoré základné zásady zákona boli otestované pri nedávnych protestoch v mnohých amerických mestách.
Na jednej strane sa zdá, že niektorí asi zabudli, že prvý dodatok k ústave Spojených štátov zaručuje „právo ľudí pokojne sa zhromažďovať a dožadovať sa u vlády nápravy krívd“. Toto je oprávnený spôsob, ako pritiahnuť povedomie verejnosti a zamerať sa na nespravodlivosť v obsahu alebo uplatňovaní zákonov. A k nespravodlivostiam dochádza. Vo verejnom dianí a našich osobných postojoch sa stretávame s rasizmom a s ním spojenými krivdami. Reverendka Theresa A. Dearová z Národnej asociácie etnických menšín (NAACP) nám vo svojej presvedčivej osobnej eseji pripomína, že „živnou pôdou rasizmu je nenávisť, útlak, protizákonnosť, pasivita, ľahostajnosť a mlčanie“.11 Ako občania a členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa musíme snažiť lepšie, aby sme rasizmus pomohli vykoreniť.
Na druhej strane sa zdá, že menšina účastníkov a priaznivcov týchto protestov a nezákonných činov, ktoré nasledovali po nich, zabudla na to, že protesty chránené ústavou sú pokojné protesty. Demonštranti nemajú právo ničiť, hanobiť alebo kradnúť majetok ani mariť činnosť vládnych zákonných policajných síl. Ústava a zákony neobsahujú žiadnu výzvu k prevratu alebo anarchii. Každý z nás – polícia, demonštranti, podporovatelia a diváci – má rozumieť hraniciam svojich práv a dôležitosti našich povinností zostať v medziach platných zákonov. Abraham Lincoln mal pravdu, keď povedal: „Niet žiadnej krivdy, ktorá by bola vhodným predmetom nápravy prostredníctvom zákonov ulice.“12 Náprava krívd prostredníctvom zákonov ulice je náprava nezákonnými prostriedkami. Ide o anarchiu, stav, v ktorom neexistuje funkčná správa ani oficiálna polícia a ktorý skôr oslabuje ako chráni práva jednotlivca.
Jedným z dôvodov, prečo nedávne protesty v Spojených štátoch šokovali toľko ľudí, bolo to, že k nevraživosti a protiprávnym skutkom, ktoré sa prejavujú medzi rôznymi etnickými skupinami v iných štátoch, by v Spojených štátoch dochádzať nemalo. Táto krajina by mala lepšie eliminovať rasizmus, a to nielen voči čiernym Američanom, ktorí boli najviac viditeľní pri nedávnych protestoch, ale aj proti hispáncom, aziatom a iným skupinám. História rasizmu tohto národa nie je príjemná a musíme sa polepšiť.
Spojené štáty založili prisťahovalci rôznych národností a rôznych etnických skupín. Ich zjednocujúcim účelom nebolo ustanoviť konkrétne náboženstvo alebo zachovávať ktorúkoľvek z oných rozmanitých kultúr alebo kmeňovú oddanosť u krajín pôvodu. Pokolenie zakladateľov sa usilovalo o zjednotenie prostredníctvom novej ústavy a zákonov. To neznamená, že naše zjednocujúce dokumenty alebo vtedajší výklad ich významu boli dokonalé. História prvých dvoch storočí Spojených štátov ukázala potrebu mnohých zdokonalení, ako sú volebné práva pre ženy a najmä zrušenie otroctva, vrátane zákonov, ktoré zaručujú, že tí, ktorí boli zotročení, budú mať všetky podmienky slobody.
Dvaja vedci z Univerzity v Yale nám nedávno pripomenuli:
„Napriek všetkým chybám sú Spojené štáty jedinečne vybavené pre zjednotenie rozmanitej a rozdelenej spoločnosti. …
Ich občania si nemusia vyberať medzi národnou identitou a multikulturalizmom. Američania môžu mať oboje. No kľúčovým prvkom je ústavné vlastenectvo. Musíme zostať zjednotení prostredníctvom ústavy, bez ohľadu na svoje ideologické nezhody.“13
Pred mnohými rokmi dal jeden britský minister zahraničia túto skvelú radu pri diskusii v Dolnej snemovni: „Nemáme žiadnych večných spojencov ani žiadnych trvalých nepriateľov. Máme večné a trvalé záujmy a je našou povinnosťou sa nimi riadiť.“14
To je dobrý sekulárny dôvod, prečo sa riadiť „večnými a trvalými“ záujmami aj v politických záležitostiach. Náuka Pánovej Cirkvi nás navyše učí ďalšiemu večnému záujmu, ktorým sa máme riadiť: učeniu nášho Spasiteľa, ktorý inšpiroval Ústavu Spojených štátov a základné zákony mnohých našich krajín. Oddanosť zavedeným zákonom namiesto dočasným „spojencom“ je najlepším spôsobom, ako milovať svojich protivníkov a nepriateľov, keď sa snažíme o jednotu v rozmanitosti.
Vedomie, že sme všetci deti Božie, nám dáva božskú víziu hodnoty všetkých ostatných a vôľu a schopnosť povzniesť sa nad predsudky a rasizmus. Počas mnohých rokov, kedy som žil na rôznych miestach tejto krajiny, ma Pán naučil, že je možné riadiť sa zákonmi krajiny a snažiť sa o ich zlepšenie a tiež milovať svojich protivníkov a nepriateľov. Aj keď to nie je ľahké, je možné docieliť to s pomocou nášho Pána Ježiša Krista. Dal tento príkaz milovať a sľubuje nám Svoju pomoc, ak sa budeme usilovať poslúchať. Svedčím o tom, že náš Nebeský Otec a Jeho Syn Ježiš Kristus nás milujú a budú nám pomáhať. V mene Ježiša Krista, amen.