Dúfajte
Naša neotrasiteľná viera v náuku znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista vedie naše kroky a dáva nám radosť.
V posledných dňoch Svojho smrteľného života povedal Ježiš Kristus Svojim apoštolom o prenasledovaní a ťažkostiach, ktorými budú trpieť.1 Skončil týmto úžasným uistením: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet“ (Ján 16:33). Je to Spasiteľovo posolstvo všetkým deťom nášho Nebeského Otca. Je to tá najväčšia dobrá správa pre každého z nás v našom smrteľnom živote.
„Dúfajte“ bolo tiež potrebným uistením vo svete, do ktorého poslal vzkriesený Spasiteľ Svojich apoštolov. „Všetkým sme utláčaní,“ povedal apoštol Pavol neskôr Korintským, „ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame; sme prenasledovaní, ale nie opustení; sme zmietaní, ale nehynieme“ (2. Korintským 4:8 – 9).
O dvetisíc rokov neskôr sme tiež „všetkým … utláčaní“ a tiež potrebujeme rovnaké posolstvo, aby sme nezúfali, ale dúfali. Pán cíti k Svojim vzácnym dcéram výnimočnú lásku a záujem. Vie o vašich túžbach, potrebách a obavách. Pán je všemocný. Dôverujte Mu.
Prorok Joseph Smith bol učený, že „diela a plány, a zámery Božie nemôžu byť zmarené ani nemôžu vyjsť navnivoč“ (Náuka a zmluvy 3:1). Svojim deťom, ktoré zápasia s ťažkosťami, dal Pán toto skvelé uistenie:
„Hľa, toto je sľub Pánov vám, ó vy služobníci moji.
A preto, buďte dobrej mysle a nebojte sa, lebo ja, Pán, som s vami a budem stáť pri vás; a budete vydávať svedectvo o mne, dokonca Ježišovi Kristovi, že som Syn živého Boha“ (Náuka a zmluvy 68:5 – 6).
Pán stojí blízko pri nás a povedal:
„To, čo hovorím jednému, hovorím všetkým, buďte dobrej mysle, malé deti; lebo som v strede vašom a neopustil som vás“ (Náuka a zmluvy 61:36).
„Lebo po mnohom súžení prichádzajú požehnania“ (Náuka a zmluvy 58:4).
Sestry, svedčím, že tieto sľuby dané uprostred prenasledovania a osobných tragédií, sa vzťahujú na každú z vás vo vašich dnešných znepokojujúcich okolnostiach. Sú vzácne a každému z nás pripomínajú, aby sme dúfali a radovali sa z plnosti evanjelia, keď sa tlačíme vpred skrze výzvy smrteľnosti.
Súženie a výzvy sú bežnými skúsenosťami smrteľnosti. Protivenstvo je nevyhnutnou súčasťou božského plánu, ktorý nám má pomôcť rásť2, a uprostred tohto procesu máme uistenie od Boha, že z dlhodobého pohľadu večnosti nás protivenstvo nepremôže. S Jeho pomocou a našou vernosťou a vytrvalosťou zvíťazíme. Všetky strasti sú dočasné, tak ako smrteľný život, ktorého sú súčasťou. Počas výmeny názorov, ktorá predchádzala katastrofickej vojne, prezident Spojených štátov Abraham Lincoln múdro pripomenul svojmu publiku starodávnu múdrosť, že „aj toto raz pominie“.3
Ako viete, smrteľné protivenstvá, o ktorých hovorím – ktoré nám sťažujú naše dúfanie – k nám niekedy prichádzajú rovnako ako k mnohým ďalším ľuďom, tak ako teraz milióny ľudí zápasia s niektorými z mnohých zničujúcich vplyvov pandémie COVID-19. Podobne zápasia milióny ľudí v Spojených štátoch s obdobím nepriateľstva a sváru, ktoré zdanlivo vždy sprevádza prezidentské voľby, ale tentokrát je to najvážnejšie, čo si mnohí z najstarších z nás vôbec pamätáme.
Na osobnej úrovni zápasí každý z nás individuálne s niektorými z mnohých protivenstiev smrteľnosti, ako je chudoba, rasizmus, choroba, strata zamestnania alebo sklamanie z práce, spurné deti, zlé manželstvo alebo žiadne manželstvo, a vplyv hriechu – nášho vlastného alebo hriechu iných.
No uprostred tohto všetkého máme spomínanú nebeskú radu byť dobrej mysle a nájsť radosť v zásadách a sľuboch evanjelia a v plodoch našej práce.4 Táto rada bola taká vždy, pre prorokov aj pre nás všetkých. Vieme to zo skúseností našich predchodcov a z toho, čo im povedal Pán.
Spomeňte si na okolnosti proroka Josepha Smitha. Keď sa na to pozrieme pohľadom protivenstiev, jeho život bol plný chudoby, prenasledovania, frustrácie, rodinného smútku a nakoniec mučeníctva. Keď bol sužovaný uväznením, jeho manželka a deti, a ostatní Svätí trpeli neskutočnými ťažkosťami, keď boli vyhnaní z Missouri.
Keď Joseph prosil o úľavu, Pán odpovedal:
„Syn môj, pokoj buď duši tvojej; protivenstvo tvoje a strasti tvoje potrvajú len malú chvíľku;
A potom, ak v tom vytrváš dobre, Boh ťa povýši na výsosti; zvíťazíš nad všetkými nepriateľmi svojimi“ (Náuka a zmluvy 121:7 – 8).
Bola to osobná, večná rada, ktorá pomohla prorokovi Josephovi zachovať si svoju prirodzenú veselú povahu a lásku a vernosť svojho ľudu. Rovnaké vlastnosti posilnili nasledujúcich vedúcich a pionierov a môžu posilniť aj vás.
Pomyslite na tých prvých členov! Opakovane boli hnaní z miesta na miesto. Nakoniec čelili výzvam založenia svojich domovov a Cirkvi v pustatine.5 Dva roky potom, čo prišla do údolia Veľkého soľného jazera prvá skupina pionierov, bola ich šikovnosť v prežití na tomto nepriateľskom území ešte stále neistá. Väčšina členov bola ešte stále na ceste naprieč pláňami alebo sa na to usilovala získať prostriedky. No vedúci a členovia mali stále nádej a dúfali.
Aj keď Svätí ešte neboli usadení vo svojich nových domovoch, na generálnej konferencii v októbri 1849 bola vyslaná nová vlna misionárov do Škandinávie, Francúzska, Nemecka, Talianska a Južného Pacifiku.6 Počas toho, čo sa mohlo považovať za ich najhlbšie dno, vykročili pionieri do nových výšok. A len o tri roky neskôr bolo povolaných aj ďalších 98, aby začali zhromažďovať rozptýlený Izrael. Jeden z cirkevných vedúcich vysvetlil, že tieto misie „nemajú byť vo všeobecnosti veľmi dlhé; ktorýkoľvek muž nebude pri svojej rodine pravdepodobne nanajvýš od 3 do 7 rokov“.7
Sestry, Prvé Predsedníctvo sa zaujíma o vaše výzvy. Milujeme vás a modlíme sa za vás. Zároveň sme často vďační, že naše fyzické výzvy – okrem zemetrasení, požiarov, záplav a hurikánov – sú zvyčajne menšie ako tie, ktorým čelili naši predchodcovia.
Uprostred ťažkostí je božské uistenie vždy nasledovné: „Buďte dobrej mysle, lebo ja vás povediem dopredu. Kráľovstvo je vaše a požehnania jeho sú vaše, a bohatstvá večnosti sú vaše“ (Náuka a zmluvy 78:18). Ako sa to stáva? Ako sa to udialo v prípade pionierov? Ako sa to stane Božím ženám v tejto dobe? Tým, že budeme nasledovať prorocké vedenie „brány pekelné [nás] nepremôžu“, ktoré Pán povedal zjavením v apríli 1830. „Áno,“ povedal, „… Pán Boh rozptýli pred vami moci temnoty a spôsobí, aby sa nebesia zachveli pre vaše dobro a slávu jeho mena“ (Náuka a zmluvy 21:6). „Neboj sa, malé stádo; čiňte dobro; nech sa zem a peklo spolčia proti vám, lebo ak ste postavení na skale mojej, nemôžu zvíťaziť“ (Náuka a zmluvy 6:34).
S Pánovými sľubmi „[pozdvihnime] srdce svoje a [radujme] sa“ (Náuka a zmluvy 25:13) a „s veselým srdcom a tvárou“ (Náuka a zmluvy 59:15) poďme vpred po ceste zmluvy. Väčšina z nás nečelí rozhodnutiam obrovských rozmerov, ako opustiť svoj domov a byť priekopníkom v neznámej krajine. Naše rozhodnutia sa väčšinou týkajú každodenných stereotypov života, ale ako nám povedal Pán: „Nebuďte unavení konaním dobra, lebo kladiete základ veľkého diela. A z malých vecí pochádza to, čo je veľké“ (Náuka a zmluvy 64:33).
V náuke znovuzriadeného evanjelia Ježiša Krista je nesmierna moc. Naša neotrasiteľná viera v túto náuku vedie naše kroky a dáva nám radosť. Osvetľuje našu myseľ a dáva našim činom silu a sebadôveru. Toto vedenie a osvietenie, a moc sú sľúbené dary, ktoré sme získali od nášho Nebeského Otca. Porozumením tejto náuky a prispôsobením nášho života podľa nej, vrátane božského daru pokánia, môžeme dúfať, keď sa udržiavame na ceste k nášmu večnému určeniu – k opätovnému stretnutiu a povýšeniu s našimi milujúcimi nebeskými rodičmi.
„Môžete čeliť zdrvujúcim výzvam,“ učil starší Richard G. Scott. „Niekedy sú také intenzívne, také neúprosné, že môžete cítiť, že sú mimo vašu kontrolu. Nečeľte svetu sami. ‚Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť‘ [Príslovia 3:5]. … Bolo zamýšľané, aby bol život výzvou, nie aby ste zlyhali, ale aby ste uspeli tak, že to prekonáte.“8
Všetko je to súčasť plánu Boha Otca a Jeho Syna Ježiša Krista, o čom svedčím, a zároveň sa modlím, aby sme všetci vytrvali až do nášho nebeského cieľa, v mene Ježiša Krista, amen.