Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku a považujte to za každú radosť!
Keď uplatňujeme trpezlivosť, naša viera rastie. S rastom našej viery prichádza rast radosti.
Pred dvoma rokmi môj mladší brat Chad prešiel cez závoj. Jeho prechod na druhú stranu zanechal dieru v srdci mojej švagrinej Stephanie, ich dvoch malých detí Bradena a Belly, a tiež vo zvyšku rodiny. Našli sme útechu v slovách staršieho Neila L. Andersena v generálnej konferencii týždeň pred Chadovou smrťou: „V skúške ohňom predstavovanej pozemskými strasťami kráčajte trpezlivo vpred a Spasiteľova uzdravujúca moc vám prinesie svetlo, porozumenie, pokoj a nádej“ („Zranení“, Generálna konferencia október 2018).
Máme vieru v Ježiša Krista, vieme, že sa k Chadovi opäť pridáme, ale strata jeho fyzickej prítomnosti je bolestivá! Mnohí stratili svojich milovaných. Je ťažké mať trpezlivosť a čakať na dobu, keď sa k nim opäť pridáme.
Rok po jeho smrti sme mali pocit, akoby nás zatienil tmavý mrak. Hľadali sme útočisko v štúdiu našich písiem, vrúcnejšej modlitbe a častejšom chodení do chrámu. Riadky tejto cirkevnej piesne zachytávajú naše pocity v tom čase: „Začína svitať, svet sa prebúdza, mraky nočnej temnoty odchádzajú“ („The Day Dawn Is Breaking“, Hymns, č. 52).
Naša rodina sa rozhodla, že rok 2020 bude rokom obnovy! Koncom novembra 2019 sme študovali našu lekciu z programu Poď, nasleduj Ma v novozákonnom Liste Jakuba, keď nám bola odhalená téma. V Liste Jakuba, v 1. kapitole, 2. verši sa píše: „Bratia moji, za najväčšiu radosť považujte, keď upadáte do mnohých strastí“ (Preklad Josepha Smitha, Jakuba 1:2 [v Jakuba 1:2, poznámka pod čiarou a]). S našou túžbou začať nový rok, novú dekádu s radosťou, sme sa rozhodli, že v roku 2020 „[to budeme považovať] za každú radosť“. Mali sme ohľadom toho také silné pocity, že minulé Vianoce sme našim súrodencom venovali tričká, na ktorých sa tučným písmom písalo: „Považujte to za každú radosť.“ Rok 2020 mal určite byť rokom radosti a veselosti.
Tak a tu to máme – rok 2020 namiesto toho priniesol celosvetovú pandémiu COVID-19, občianske nepokoje, viac prírodných katastrof a hospodárske problémy. Náš Nebeský Otec nám možno poskytuje čas na premýšľanie a zváženie nášho porozumenia trpezlivosti a nášho vedomého rozhodnutia vybrať si radosť.
List Jakuba pre nás odvtedy nabral nový zmysel. V Liste Jakuba v 1. kapitole, 3. a 4. verši sa ďalej píše:
„Vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť.
Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.“
Pri našom úsilí nájsť radosť uprostred našich skúšok sme zabudli, že je kľúčové mať trpezlivosť, aby sme umožnili, aby tieto skúšky fungovali v náš prospech.
Kráľ Benjamín nás učil, že máme odložiť prirodzeného človeka a stať sa „svätým skrze uzmierenie Krista Pána, a [stať sa] ako dieťa, poddajným, miernym, pokorným, trpezlivým, plným lásky, ochotným podrobiť sa všetkým veciam“ (Mosiáš 3:19).
Kapitola 6 v príručke Kážte Moje evanjelium učí kľúčové charakterové vlastnosti Krista, ktoré môžeme napodobňovať: „Trpezlivosť je schopnosť vydržať čakanie, problémy, protivenstvá alebo utrpenie bez toho, aby sme sa nazlostili, boli otrávení alebo dychtiví. Je to schopnosť plniť Božiu vôľu a prijať Jeho vlastné načasovanie. Keď ste trpezlivý, odoláte tlaku a ste schopný čeliť nepriazni pokojne a optimisticky“ (Kážte Moje evanjelium: Sprievodca misionárskou službou).
Dokonalú prácu trpezlivosti je tiež možné objasniť pomocou života jedného z Kristových raných učeníkov, Šimona Kanaánskeho. Horlivci boli skupinou židovských národovcov, ktorí boli silnými odporcami rímskej nadvlády. Hnutie horlivcov (zelótov) presadzovalo násilie voči Rimanom, ich židovským prisluhovačom a sadukajom tým, že robili razie za účelom zabezpečenia zásob a vykonávali ďalšie aktivity pre naplnenie svojho cieľa (pozri Encyclopedia Britannica, „Zealot“, britannica.com). Šimon Kanaánsky bol horlivcom (pozri Lukáš 6:16). Predstavte si, že sa Šimon snaží nahovoriť Spasiteľa chopiť sa zbraní, viesť vojenskú skupinu alebo spôsobiť zmätok v Jeruzaleme. Ježiš učil:
„A požehnaní sú mierni, lebo oni dedičmi zeme budú. …
A požehnaní sú milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. …
A požehnaní sú všetci, ktorí tvoria pokoj, lebo oni budú nazývaní deťmi Božími“ (Matúš 5:5, 7, 9).
Je možné, že Šimon prijal a presadzoval svoju filozofiu s horlivosťou a vášňou, ale písma naznačujú, že vďaka vplyvu a príkladu Spasiteľa sa jeho zameranie zmenilo. Jeho nasledovníctvo Krista sa stalo stredobodom jeho životného úsilia.
Keď uzatvárame a dodržiavame zmluvy s Bohom, Spasiteľ nám môže pomôcť, aby sme boli „znovuzrodení; áno, zrodení z Boha, premenení z telesného a padlého stavu svojho do stavu spravodlivosti, súc Bohom vykúpení, a stať sa synmi a dcérami jeho“ (Mosiáš 27:25).
Dovoľme, aby zo všetkých horliveckých spoločenských, náboženských a politických úsilí v našich časoch, bolo našou najvýraznejšou a najuisťujúcejšou afiliáciou byť učeníkom Ježiša Krista. „Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Matúš 6:21). Tiež nezabúdajme na to, že aj potom, čo verní učeníci „vyplnili vôľu Božiu“, museli „byť vytrvalí“ (Židom 10:36).
Tak ako skúšky našej viery v nás spôsobujú trpezlivosť, keď si precvičujeme trpezlivosť, naša viera rastie. S rastom našej viery prichádza rast radosti.
Tento marec šla naša druhá dcéra Emma do povinnej izolácie, tak ako mnoho misionárov Cirkvi. Mnoho misionárov sa vrátilo domov. Mnoho misionárov čakalo na nové pridelenie. Mnohí neobdržali požehnania chrámu pred odchodom na pole práce. Ďakujem, starší a sestry. Máme vás radi.
Emma a jej spoločníčka v Holandsku boli v niekoľkých prvých týždňoch emocionálne skúšané – v mnohých prípadoch skúšané až k slzám. Keďže príležitosti na osobnú interakciu boli len letmé a chodili von len nakrátko, Emmino spoliehanie sa na Boha vzrástlo. Modlili sme sa s ňou online a pýtali sa, ako by sme mohli pomôcť. Požiadala nás, aby sme sa skontaktovali s priateľmi, ktorých vyučovala online!
Naša rodina sa začala po jednom spájať online s Emminými priateľmi v Holandsku. Pozvali sme ich, aby sa pridali ku každotýždennému online štúdiu Poď, nasleduj Ma s našou širšou rodinou. Floor, Laura, Renske, Freek, Benjamin, Stal a Muhammad sa všetci stali našimi priateľmi. Niektorí naši priatelia z Holandska vošli „tesnou bránou“ (3. Nefi 14:13). Ostatným je ukázaná „tesnosť cesty a úzkosť brány, ktorou majú vstúpiť“ (2. Nefi 31:9). Sú našimi bratmi a sestrami v Kristovi. Každý týždeň to považujeme za „každú radosť“, zatiaľ čo spolupracujeme na našom postupe na ceste zmluvy.
Ale nechávame, nech je vytrvalosť „dokonalá v skutku“ (Jakuba 1:4), čo sa týka nemožnosti stretávať sa osobne ako zborové rodiny v týchto časoch. Ale považujeme za radosť, že viera našich rodín vzrastá vďaka spojeniam cez nové technológie a štúdium Knihy Mormonovej skrze príručku Poď, nasleduj Ma.
Prezident Russell M. Nelson sľúbil: „Vaše vytrvalé úsilie v tejto snahe – dokonca aj v tých chvíľach, keď máte pocit, že nie ste obzvlášť úspešní – zmení váš život, život vašej rodiny a svet („Kráčajte vpred s vierou“, Generálna konferencia apríl 2020).
Miesto, kde uzatvárame posvätné zmluvy – chrám – je dočasne zavreté. Miesto, kde dodržiavame zmluvy s Bohom – domov – je otvorené! V domove máme príležitosť študovať a rozjímať o výnimočnej kráse chrámových zmlúv. Aj keď nemôžeme vojsť na toto posvätné fyzické miesto, naše „srdcia … sa budú veľmi radovať v dôsledku požehnaní, ktoré budú vylievané“ (Náuka a zmluvy 110:9).
Mnoho ľudí prišlo o prácu, iní prišli o príležitosti. Radujeme sa však popri prezidentovi Nelsonovi, ktorý prednedávnom vyhlásil: „Dobrovoľné obete od našich členov sa v skutočnosti zvýšili, podobne aj dobrovoľné príspevky do humanitárnych fondov. … Spolu prekonáme toto náročné obdobie. Pán vás požehná, zatiaľ čo budete naďalej požehnávať druhých“ (Facebook stránka Russella M. Nelsona, príspevok zo 16. augusta 2020, facebook.com/russell.m.nelson).
„Vzmužte sa“ je prikázaním od Pána, nie báť sa (Matúš 14:27).
Niekedy sme netrpezliví, keď si myslíme, že „robíme všetko správne“ a ešte sme nedostali požehnania, po ktorých túžime. Enoch kráčal s Bohom 365 rokov predtým, než bol so svojím ľudom prenesený. Tristo šesťdesiatpäť rokov snaženia robiť všetko správne a potom sa to stalo! (Pozri Náuka a zmluvy 107:49.)
Smrť môjho brata Chada nastala len niekoľko mesiacov po našom uvoľnení z predsedania misii Utah Ogden. Bol to zázrak, že aj keď sme žili v južnej Kalifornii, zo všetkých 417 misií, na ktoré sme mohli byť pridelení v roku 2015, sme boli pridelení do severného Utahu. Misijný dom bol vzdialený 30 minút autom od Chadovho domu. Chadovi diagnostikovali rakovinu potom, čo sme obdržali naše povolanie na misiu. Aj za týchto najťažších okolností sme vedeli, že náš Nebeský Otec si nás bol vedomý a pomáhal nám nájsť radosť.
Svedčím o vykupujúcej, posväcujúcej, pokornej a radostnej moci Spasiteľa Ježiša Krista. Svedčím, že keď sa modlíme k nášmu Nebeskému Otcovi v mene Ježiša Krista, odpovie nám. Svedčím, že keď budeme počuť, počúvať a poslúchať hlas Pána a Jeho žijúceho proroka, prezidenta Russella M. Nelsona, budeme môcť vytrvalosť nechať „dokonalú v skutku“ a považovať to „za každú radosť“. V mene Ježiša Krista, amen.