Oči, aby ste videli
Kristus nám skrze moc Ducha Svätého umožní, aby sme videli seba samých a ostatných tak, ako nás vidí On.
Vidieť Božiu ruku
Veľmi sa mi páči príbeh zo Starého zákona o mladíkovi, ktorý slúžil prorokovi Elízeovi. Raz skoro ráno mladý muž vstal, vyšiel von a zistil, že mesto je obkľúčené veľkým vojskom, ktoré ich plánovalo zničiť. Bežal za Elízeom: „Beda, pane môj, čo si počneme?“
Elízeus odpovedal: „Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi.“
Elízeus vedel, že tento mladík potreboval viac ako len upokojujúce uistenie; potreboval vidieť. A tak sa „Elízeus modlil: Hospodin, … otvor mu, prosím, oči, aby videl. Vtedy otvoril Hospodin oči služobníka, a videl a hľa, vrch bol plný koní a ohnivých vozov okolo Elízea“.1
Možno niekedy zažívate chvíle, keď je pre vás ťažké, podobne ako pre tohto služobníka, vidieť, ako Boh pracuje vo vašom živote – chvíle kedy sa vy cítite obkľúčení – kedy kvôli skúškam smrteľnosti padáte na kolená. Čakajte a verte v Boha a v Jeho načasovanie, lebo Jeho srdcu môžete dôverovať celým svojím srdcom. Ale máme tu aj druhé ponaučenie. Moje drahé sestry a bratia, aj vy sa môžete modliť, aby vám Pán otvoril oči, aby ste videli veci, ktoré by ste za normálnych okolností nevideli.
Vidieť samých seba tak, ako nás vidí Boh
Asi najdôležitejšie veci, ktoré by sme mali jasne vidieť sú: kto je Boh a kto skutočne sme my – synovia a dcéry nebeských rodičov, s „božskou podstatou a večným údelom“.2 Požiadajte Boha, aby vám zjavil tieto pravdy spolu s tým, aké má ohľadom vás pocity. Čím viac porozumiete svojej skutočnej identite a účelu, v hĺbke duše, tým viac to ovplyvní všetko vo vašom živote.
Vidieť ostatných
Porozumenie toho, ako nás Boh vidí, pripravuje cestu, ktorá nám pomôže vidieť ostatných tak, ako ich vidí On. Publicista David Brooks povedal: „Mnoho z veľkých problémov v našej spoločnosti má pôvod v ľuďoch, ktorí necítia, že ich niekto vidí a pozná. … [Existuje] tu základná … črta, v ktorej by sme sa všetci mali … zlepšiť[, a tou] črtou je vidieť sa navzájom do hĺbky a byť do hĺbky videní.“3
Ježiš Kristus vidí ľudí do hĺbky. Vidí jednotlivcov, ich potreby a to, kým sa môžu stať. Kde iní videli rybárov, hriešnikov či colníkov, Ježiš videl učeníkov; kde iní videli muža posadnutého nečistými duchmi, Ježiš videl viac než len vonkajší nepokoj, opätoval mužov pozdrav a uzdravil ho.4
Aj v našich zaneprázdnených životoch môžeme nasledovať Ježišov príklad a vidieť jednotlivcov – ich potreby, ich vieru, ich úsilie a kým sa môžu stať.5
Keď sa modlím, aby mi Pán otvoril oči, aby som videla veci, ktoré by som možno za normálnych okolností nevidela, často si kladiem dve otázky a venujem pozornosť pocitom, ktoré dostávam: „Čo z toho, čo robím, by som mala prestať robiť?“ a „Čo nerobím, čo by som mala začať robiť?“6
Pred niekoľkými mesiacmi som sa samej seba počas podávania sviatosti opýtala tieto otázky a prekvapili ma dojmy, ktoré som mala. „Prestaň sa pozerať na svoj telefón, keď čakáš v rade.“ Pozeranie sa na môj telefón v radoch sa stalo takmer automatickým; považovala som to za čas vhodný na vykonávanie viacerých činností naraz, prečítanie emailov, prezretie si správ alebo prehliadanie príspevkov na sociálnych sieťach.
Nasledujúce ráno som čakala v dlhom rade v obchode. Vytiahla som telefón a potom som si spomenula na dojem, ktorý som mala predtým. Telefón som odložila a obzrela sa okolo seba. V rade predo mnou som uvidela staršieho pána. Mal prázdny košík, až na zopár konzerv jedla pre mačky. Cítila som sa trochu zvláštne, ale povedala som čosi skutočne múdre ako: „Vidím, že máte mačku.“ Povedal, že sa blíži búrka, a že sa nechcel ocitnúť bez jedla pre mačky. Trochu sme sa rozprávali a potom sa ku mne otočil a povedal: „Viete, nikomu som to nepovedal, ale dnes mám narodeniny.“ Dotklo sa to môjho srdca. Zaželala som mu všetko najlepšie k narodeninám a v tichosti som sa pomodlila a poďakovala, že som nebola na telefóne a nepremeškala príležitosť skutočne vidieť a pocítiť spojenie s iným človekom, ktorý to potreboval.
Celým srdcom nechcem byť ako kňaz alebo levíta na ceste do Jericha – človek, ktorý sa obzrie, ale obíde.7 Ale myslím si, že často taká som.
Vidieť Božiu úlohu pre mňa
Nedávno som dostala hodnotné ponaučenie o videní do hĺbky od mladej ženy menom Rozlyn.
O tento príbeh sa so mnou podelila moja priateľka, ktorá bola zničená, keď sa od nej po 20 rokoch manželstva odsťahoval jej manžel. Keďže jej deti si delili čas medzi svojich rodičov, vidina chodenia na zhromaždenia osve sa jej zdala skľučujúca. Spomína si:
„V cirkvi, kde má rodina nesmiernu dôležitosť, môže byť bolestivé sedieť osamote. V prvú takúto nedeľu som vkráčala dnu modliac sa, aby sa so mnou nikto nerozprával. Ledva som to zvládala a slzy som mala na krajíčku. Sedela som na svojom obvyklom mieste a dúfala, že si nikto nevšimne, ako prázdno vyzerá lavica.
Mladá žena z nášho zboru sa otočila a pozrela sa na mňa. Tvárila som sa, že sa usmievam. Aj ona sa usmiala. V jej tvári sa zračilo znepokojenie. Ticho som prosila, aby sa ku mne nešla porozprávať – nebolo nič pozitívne, čo by som mohla povedať, a vedela som, že sa rozplačem. Zrak mi skĺzol späť do lona a vyhýbala som sa očnému kontaktu.
V priebehu nasledujúcej hodiny som si všimla, že sa na mňa občas pozerá. Hneď po skončení stretnutia si to namierila priamo ku mne. „Ahoj Rozlyn,“ zašepkala som. Objala ma a povedala: „Sestra Smithová, vidím, že dnes máš zlý deň. Je mi to ľúto. Mám ťa rada.“ Presne podľa predpokladu som sa rozplakala, keď ma opäť objala. Ale keď som odkráčala, pomyslela som si: „Možno to predsa len zvládnem.“
Táto milá 16-ročná mladá žena, viac než o polovicu mladšia odo mňa, ma po zvyšok roka každú nedeľu vyhľadala, aby ma objala a opýtala sa: „Ako sa máš?“ Naozaj to zmenilo, ako som sa cítila ohľadom chodenia na zhromaždenia. Aby som povedala pravdu, začala som sa spoliehať na tie objatia. Niekto si ma všimol. Niekto vedel, že tam som. Niekomu na mne záležalo.“
Tak ako so všetkými darmi, ktoré Otec tak ochotne ponúka, vidieť do hĺbky si od nás vyžaduje požiadať Ho – a potom konať. Požiadajte, aby ste ostatných videli tak, ako ich vidí On – ako Jeho skutočných synov a dcéry s nekonečným a božským potenciálom. Potom konajte tak, že budete milovať, slúžiť a uznávať ich hodnotu a potenciál podľa nabádaní. Keď sa toto stane predlohou pre naše životy, zistíme, že sa stávame „pravými nasledovníkmi … Ježiša Krista“.8 Ostatní budú schopní zveriť svoje srdcia tým našim. A podľa tohto modelu tiež objavíme svoju vlastnú pravú identitu a účel.
Moja priateľka si spomenula na ďalšiu skúsenosť, ktorú mala, keď sedela v tej istej prázdnej lavici, a zamýšľala sa, či 20 rokov úsilia žiť podľa evanjelia v jej domove vyšlo navnivoč. Potrebovala viac ako len upokojujúce uistenie; potrebovala vidieť. Cítila, že srdce jej prebodla otázka: „Prečo si robila tie veci? Robila si ich za odmenu, pre chválu od ostatných alebo kvôli želanému výsledku?“ Chvíľku zaváhala, nazrela do svojho srdca a bola schopná s istotou povedať: „Robila som ich, lebo milujem Spasiteľa. A milujem Jeho evanjelium.“ Pán jej otvoril oči, aby jej pomohol vidieť. Táto jednoduchá, ale mocná zmena vo videní jej pomohla pokračovať s vierou v Krista napriek jej okolnostiam.
Svedčím, že Ježiš Kristus nás miluje a môže nám dať oči, aby sme videli – aj keď je to ťažké, aj keď sme unavení, aj keď sme osamelí a aj keď nedosiahneme také výsledky, v aké sme dúfali. Vďaka Jeho milosti nás požehná a zvýši naše schopnosti. Kristus nám skrze moc Ducha Svätého umožní, aby sme videli seba samých a videli ostatných tak, ako nás vidí On. S Jeho pomocou dokážeme rozoznať, čo je najpotrebnejšie. Môžete začať vidieť, ako Pánova ruka pracuje v rámci bežných detailov v našich životoch a skrze nich – budeme vidieť do hĺbky.
A potom v tento veľký deň, „keď sa zjaví, [budeme] ako on, lebo ho budeme vidieť takého, aký je; aby sme mohli mať túto nádej“9, to je moja modlitba v mene Ježiša Krista, amen.