Bolo chleba dosť
Keď sa snažíme byť časne pripravení, budeme vedieť čeliť životným skúškam so zvýšenou sebadôverou.
Pred obmedzením cestovania z dôvodu súčasnej pandémie som sa vracal domov z medzinárodnej úlohy, pri ktorej som mal kvôli problémom s plánovaním medzipristátie v nedeľu. Medzi letmi som mal čas ísť na zhromaždenie sviatosti, kde sa mi tiež podarilo podeliť sa o krátke posolstvo. Po zhromaždení za mnou prišiel nadšený diakon a opýtal sa, či poznám prezidenta Nelsona a či som niekedy mal príležitosť potriasť si s ním rukou. Odpovedal som, že ho poznám, že som si s ním potriasol rukou a že ako člen Predsedajúceho biskupstva mám príležitosť stretnúť sa s prezidentom Nelsonom a jeho radcami niekoľkokrát za týždeň.
Mladý diakon sa potom posadil späť na stoličku, vyhodil ruky do vzduchu a zvolal: „Toto je najlepší deň môjho života!“ Bratia a sestry, možno nevyhodím ruky do vzduchu a nevykríknem, ale som nekonečne vďačný za žijúceho proroka a za vedenie, ktoré dostávame od prorokov, vidcov a zjavovateľov, hlavne v týchto časoch výziev.
Od počiatkov času Pán poskytoval vedenie, aby pomohol Svojmu ľudu pripraviť sa, duchovne a časne, na pohromy a skúšky, o ktorých vie, že prídu ako súčasť tejto skúsenosti v smrteľnosti. Tieto pohromy môžu mať osobný alebo všeobecný charakter, ale Pánovo vedenie poskytne ochranu a podporu do takej miery, do akej si všímame a konáme na základe Jeho rady. Skvelý príklad vidíme v opise v Genesis, kde sa dozvedáme o Jozefovi z Egypta a jeho inšpirovanom výklade faraónovho sna.
„Jozef odpovedal faraónovi: … Boh oznamuje faraónovi, čo mieni urobiť. …
Ajhľa, príde sedem veľmi úrodných rokov v celom Egypte.
Ale po nich nastane sedem rokov hladu a zabudne sa na všetku hojnosť v Egypte.“1
Faraón počúvol Jozefa, zareagoval na to, čo mu Boh ukázal v sne, a okamžite sa začal pripravovať na to, čo malo prísť. V písmach je ďalej zaznamenané:
„Zem za sedem úrodných rokov donášala hojnú úrodu;
On zozbieral všetky potraviny siedmych rokov …
Tak nahromadil Jozef toľko obilia, ako je morského piesku, takže ho i prestal vážiť, lebo sa ani nedalo vážiť.“2
Keď uplynulo sedem rokov hojnosti, dozvedáme sa, že sa začalo „dostavovať sedem rokov hladu, ako predpovedal Jozef; i nastal hlad vo všetkých krajinách, ale v celom Egypte bolo chleba dosť“.3
V dnešnej dobe sme požehnaní tým, že sme vedení prorokmi, ktorí rozumejú potrebe prípravy na pohromy, „[ktoré majú] prísť“4, a ktorí taktiež rozpoznávajú obmedzenia či prekážky, ktoré sa nám môžu postaviť do cesty, kým sa usilujeme nasledovať ich radu.
Jasne rozumieme tomu, že dopady ochorenia COVID-19 ako aj zničujúcich prírodných katastrof neberú ohľady na ľudí a prekračujú etnické, spoločenské a náboženské hranice na každom kontinente. Došlo k strate zamestnaní a zníženiu miezd, keďže pracovné príležitosti boli ovplyvnené prepúšťaním a schopnosť pracovať bola ovplyvnená zdravotnými a právnymi výzvami.
Všetkým, ktorých to ovplyvnilo, vyjadrujeme porozumenie a starosť o vašu situáciu, a taktiež pevné presvedčenie, že prídu lepšie dni. Boli ste požehnaní biskupmi a prezidentmi pobočiek, ktorí vyhľadávajú členov svojich kongregácií s časnými potrebami a ktorí majú prístup k nástrojom a zdrojom, ktoré vám môžu pomôcť znovu si usporiadať život a umiestniť vás na cestu k sebestačnosti pri procese uplatňovania zásad pripravenosti.
V dnešných podmienkach, kedy pandémia prevalcovala celé ekonomiky a tiež životy jednotlivcov, by odporovalo súcitnému Spasiteľovi, aby bola ignorovaná skutočnosť, že mnoho ľudí prechádza ťažkými časmi, a požiadať ich, aby si začali budovať zásoby jedla a peňazí pre budúcnosť. To však neznamená, že by sme donekonečna mali ignorovať zásadu pripravenosti – len, že by tieto zásady mali byť uplatňované „v múdrosti a po poriadku“5, aby sme v budúcnosti mohli povedať podobne ako Jozef v Egypte, že „bolo chleba dosť“.6
Pán od nás neočakáva, že urobíme viac, než dokážeme, ale očakáva od nás, že urobíme to, čo zvládneme, kedy to zvládneme. Prezident Nelson nám na našej poslednej generálnej konferencii pripomenul, že „Pán má veľmi rád námahu“.7
Cirkevní vedúci často povzbudzovali Svätých neskorších dní, „aby sa pripravili na nepriazeň života tým, že budú mať základné zásoby jedla a vody a usporené nejaké peniaze“.8 Rovnako sme však povzbudzovaní, aby sme boli „rozumní“ a „nezachádzali do extrémov“9 v našej snahe vytvoriť si domáce zásoby a finančnú rezervu. Zdroj s názvom Osobné financie pre sebestačnosť, ktorý bol vydaný v roku 2017 a je momentálne dostupný na cirkevnej stránke v 36 jazykoch, sa začína posolstvom od Prvého predsedníctva a píše sa v ňom:
„Pán vyhlásil: ,Je mojím cieľom postarať sa o mojich svätých.‘ [Náuka a zmluvy 104:15]. Toto zjavenie je zasľúbením od Pána, že On poskytne časné požehnania a otvorí dvere sebestačnosti. …
Prijatie týchto zásad a život podľa nich vám lepšie umožní obdržať časné požehnania prisľúbené Pánom.
Vyzývame vás, aby ste usilovne študovali a uplatňovali tieto zásady a vyučovali ich svojich členov rodiny. Keď tak urobíte, váš život bude požehnaný, … [pretože] ste dieťaťom vášho Otca v Nebi. Miluje vás a nikdy vás neopustí. Pozná vás a je pripravený predostrieť vám duchovné a časné požehnania sebestačnosti.“10
Tento zdroj obsahuje kapitoly, ktoré sa venujú vytváraniu rozpočtu a žitiu podľa neho, ochraňovaniu vašej rodiny pred ťažkosťami, zvládnutiu finančnej krízy, investovaniu do budúcnosti a mnoho ďalších, a je dostupný pre každého na cirkevnej stránke alebo skrze miestnych vedúcich.
Keď zvažujeme zásadu pripravenosti, môžeme sa pre inšpiráciu obzrieť za Jozefom z Egypta. Vedomosť o tom, čo sa stane, by bola nedostačujúca na to, aby ich previedla „neúrodnými“ rokmi bez určitej obete počas rokov hojnosti. Miesto toho, aby spotrebovali všetko, čo vyprodukovali faraónovi poddaní, boli ustanovené obmedzenia, a boli dodržiavané, čo zabezpečilo dostatok pre ich okamžité, ako aj budúce, potreby. Nestačilo len vedieť, že prídu náročné časy. Museli konať a vďaka ich úsiliu „bolo chleba dosť“.11
To vedie k dôležitej otázke: „Čo teda urobiť?“ Najprv by bolo dobré porozumieť tomu, že pre Pána sú všetky veci duchovné „a nikdy“ nám nedal „žiadne časné prikázanie“.12 Všetko nás teda smeruje k Ježišovi Kristovi ako ku základu, na ktorom musíme stavať, dokonca našu časnú pripravenosť.
Byť časne pripravený a sebestačný znamená „veriť, že vďaka milosti či uschopňujúcej moci Ježiša Krista a našej vlastnej snahe budeme schopní obdržať duchovné a časné potreby pre život, ktoré potrebujeme pre seba a svoje rodiny“.13
Ďalšími aspektami duchovného základu pre časnú pripravenosť sú: konanie „v múdrosti a po poriadku“14, čo znamená postupné budovanie zásob a úspor, postupom času, a tiež prijať malé a prosté veci15, čo je prejavom našej viery, že Pán zvelebí naše malé, ale neustále úsilie.
Keď si vymedzíme svoj duchovný základ, budeme môcť úspešne uplatniť dva dôležité prvky časnej pripravenosti – spravovanie financií a zásob v domácnosti.
Ku kľúčovým zásadám spravovania vašich financií patrí platenie desiatkov a obetí, zbavovanie sa a vyhýbanie sa dlhom, príprava a žitie podľa rozpočtu a šetrenie si na budúcnosť.
Medzi kľúčové zásady vytvárania zásob v domove patria zásoby jedla, zásoby vody a zásoby iných potrieb na základe potrieb jednotlivcov a rodín, všetko preto, že domov je „najlepšou zásobárňou“16, ktorá sa stáva „najdostupnejším zdrojom zásob v čase potreby“.17
Keď sa chopíme našich duchovných zásad a budeme vyhľadávať inšpiráciu od Pána, budeme vedení, aby sme poznali Pánovu vôľu pre nás, ako jednotlivcov a rodiny, a ako čo najlepšie uplatňovať dôležité zásady časnej pripravenosti. Najdôležitejším krokom zo všetkých je začať.
Starší Bednar vyučoval túto zásadu, keď povedal: „Konanie je uplatňovanie viery. … Pravá viera sa zameriava na Pána Ježiša Krista a vždy vedie k činom.“18
Bratia a sestry, v stále sa meniacom svete musíme byť pripravení na neistoty. Aj keď sú na obzore lepšie dni, vieme, že naďalej budeme počas smrteľnosti časne raz hore a raz dole. Keď sa snažíme byť časne pripravení, budeme vedieť čeliť životným skúškam so zvýšenou sebadôverou, pokojom v našich srdciach a podobne ako pre Jozefa v Egypte bude pre nás možné povedať aj v stresových situáciách, že „bolo chleba dosť“.19 V mene Ježiša Krista, amen.