Hlas Pána
Svedčím o tom, že na tejto konferencii sme počuli hlas Pána. My všetci teraz stojíme pred skúškou, ako na to zareagujeme.
Najskôr láskavé slovo určené deťom. Áno, toto je posledné zasadanie; a áno, som posledný, kto bude hovoriť.
Počas nedávnej návštevy chrámu Provo City Center som obdivoval obraz s názvom Prvé videnie z diaľky. Sú na ňom stvárnené svetlo a moc z neba, keď mladého Josepha Smitha navštívili Otec a Syn.
Aj keď nie je mojím zámerom porovnávať generálnu konferenciu s onou veľmi posvätnou udalosťou, ktorá stála na počiatku znovuzriadenia, dokážem si predstaviť podobný obraz, ktorý by zachytával svetlo a duchovnú moc Boha zostupujúceho na túto konferenciu a aj to, ako sa táto moc a svetlo šíria po celom svete.
Vydávam svedectvo o tom, že Ježiš je Kristus, že riadi záležitosti tohto posvätného diela a že generálna konferencia je jednou z veľmi dôležitých chvíľ, kedy Pán odovzdáva Svojej Cirkvi aj každému z nás pokyny a ponaučenia.
Byť učení z výsosti
V deň, kedy bola zorganizovaná Cirkev, Pán ustanovil Josepha Smitha ako proroka, vidcu a apoštola Pána Ježiša Krista1, a Cirkvi povedal:
Lebo slovo jeho budete prijímať ako z mojich vlastných úst, vo všetkej trpezlivosti a viere.
Lebo konaním týchto vecí vás brány pekelné nepremôžu; áno, a Pán Boh rozptýli pred vami moci temnoty a spôsobí, aby sa nebesia zachveli pre vaše dobro a slávu jeho mena.2
Neskôr bola vyjadrená podpora Prvému predsedníctvu a Kvóru dvanástich apoštolov a títo muži boli tiež vysvätení ako proroci, vidcovia a zjavovatelia.3
Teraz, keď sa schádzame pod vedením prezidenta Thomasha S. Monsona, očakávame, že budeme počuť vôľu Pánovu, … myseľ Pánovu, … hlas Pána a moc Božiu k spáse.4 Veríme Jeho zasľúbeniu: Či už vlastným hlasom mojím alebo hlasom služobníkov mojich, to je to isté.5
V nepokoji a zmätku dnešného sveta sú dôvera a viera v slová Prvého predsedníctva a Kvóra dvanástich apoštolov nevyhnutným predpokladom pre duchovný rast a vytrvalosť.6
Zhromaždili sme sa na tejto úžasnej konferencii. Milióny Svätých neskorších dní a ďalších veriacich z viac ako 200 krajín, ktorí hovoria viac ako 93 jazykmi, sa priamo zúčastňujú týchto zasadaní alebo čítajú konferenčné príhovory.
Prichádzame potom, čo sme sa modlili a pripravovali. Mnohí z nás majú ťaživé obavy a úprimné otázky. Chceme obnoviť svoju vieru v nášho Spasiteľa Ježiša Krista a prehĺbiť svoju schopnosť odolávať pokušeniam a vyhýbať sa rozptyľujúcim vplyvom. Prichádzame, aby sme boli učení z výsosti.
Myseľ a vôľa Pána
Pre členov Prvého predsedníctva a Kvóra Dvanástich, ktorí zvyčajne hovoria na každej konferencii, je obrovská zodpovednosť za prípravu svojich posolstiev opakujúcim sa bremenom i posvätnou dôverou.
Pred rokmi, predtým než som začal slúžiť ako generálna autorita, som sa opýtal staršieho Dallina H. Oaksa, či si na každú konferenciu kolu pripravuje iný príhovor. Odpovedal, že nie, ale že dodal: „Niečo iné sú ale príhovory na generálnu konferenciu. Vždy si spíšem asi 12 alebo 15 pracovných verzií, aby som si bol istý, že zaznie to, čo by Pán chcel, aby som povedal.“7
Kedy a ako prichádza inšpirácia na príhovory na generálnu konferenciu?
Témy príhovorov sa rečníkom nezadávajú, a tak sme svedkami toho, ako nebesia na každej konferencii nádherne vylaďujú námety a témy večnej pravdy.
Jeden z Bratov mi povedal, že svoj námet pre túto konferenciu obdržal hneď po svojom príhovore v apríli. Ďalší mi pred troma týždňami povedal, že sa stále ešte modlí a čaká na Pána. Ďalší, keď som sa ho opýtal, ako dlho mu trvalo napísať obzvlášť citlivý príhovor, odpovedal: „Dvadsaťpäť rokov.“
Niekedy môže hlavná myšlienka prísť rýchlo, ale obsah a podrobnosti napriek tomu vyžadujú nesmierne duchovné úsilie. Súčasťou tohto procesu sú vždy pôst, modlitba, štúdium a viera. Pán nestojí o to, aby Jeho hlas Svätým zastreli výhovorky či vyhýbavé slová.
Vedenie ohľadom príhovoru na generálnej konferencii sa často dostaví v noci alebo nad ránom, kedy je príhovor našim myšlienkam na míle vzdialený. Náhle človeku príde na myseľ nejaký nečakaný postreh a niekedy aj záplava konkrétnych slov ako rýdze zjavenie.8
Keď budete počúvať, posolstvá, ktoré obdržíte, môžu byť veľmi doslovné alebo šité na mieru priamo vám.
Pred mnohými rokmi som na generálnej konferencii hovoril o slovách, ktoré sa mi objavili v mysli, keď som premýšľal, či som pripravený slúžiť na misii. Tie slová zneli: „Nevieš síce všetko, ale vieš toho dosť!“9 Toho dňa na generálnej konferencii sedela mladá žena, ktorá mi povedala, že sa predtým modlila ohľadom žiadosti o ruku a premýšľala, ako dobre oného mladého muža pozná. Keď som vyslovil slová „Nevieš síce všetko, ale vieš toho dosť“, Duch jej potvrdil, že oného mladého muža pozná dostatočne dobre. Dnes sú už veľa rokov šťastne svoji.
Sľubujem vám, že keď sa v duchu pripravíte a prídete s očakávaním, že budete počuť hlas Pána, vynoria sa vám v mysli myšlienky a pocity, ktoré budú šité na mieru práve vám. Určite ste ich počas tejto konferencie pocítili, alebo ich pocítite, keď budete posolstvá študovať znova v nasledovných týždňoch.
Teraz a v nasledujúcich mesiacoch
Prezident Monson povedal:
„[Nájdite si] čas na to, aby [ste] si prečítali konferenčné príhovory.“10
„Premýšľajte o [nich]. … Z vlastnej skúsenosti viem, že z týchto inšpirovaných kázaní získam ešte viac, keď ich študujem do hĺbky.“11
Posolstvá z generálnej konferencie obsahujú to, o čom by si Pán želal, aby sme teraz a v nasledujúcich mesiacoch premýšľali.
Pastier „ide pred [pred svojimi ovcami] a ovce ho nasledujú, pretože poznajú jeho hlas.“12
Jeho hlas nás často vedie k tomu, aby sme v živote niečo zmenili. Vyzýva nás k pokániu. Vyzýva nás, aby sme Ho nasledovali.
Zamyslite sa nad nasledovnými citátmi z tejto konferencie:
Prezident Henry B. Eyring dnes ráno povedal: „Svedčím o tom, že Boh Otec žije a praje si, aby ste sa vrátili k Nemu domov. Toto je pravá Cirkev Pána Ježiša Krista. On vás pozná; miluje vás; bdie nad vami.“13
Prezident Dieter F. Uchtdorf včera povedal: „Svedčím o tom, že keď sa vydáme na onú neuveriteľnú púť k Bohu alebo po nej budeme pokračovať, náš život bude lepší …a Pán nás bude využívať úžasnými spôsobmi, aby sme žehnali ľuďom okolo seba a uskutočňovali Jeho večné zámery.“14
Prezident Russell M. Nelson včera popoludní povedal: „Sľubujem vám, že keď sa každý deň ponoríte do Knihy Mormonovej, budete môcť získať imunitu voči zlovoľnostiam dnešnej doby, dokonca aj voči zachvacujúcej epidémii pornografie a ďalších myseľ otupujúcich závislostí.“15
Starší Dallin H. Oaks včera povedal: „Svedčím o tom, že toto prehlásenie o rodine je prehlásením o večnej pravde, vôli Pána pre Jeho deti, ktoré vyhľadávajú večný život.“16
A starší M. Russell Ballard iba pred niekoľkými minútami povedal: „Je potrebné prijímať Božie deti so súcitom a vyvarovať sa akýchkoľvek predsudkov vrátane rasizmu, sexizmu či nacionalizmu.“17
Pretože máme ešte niekoľko minút navyše, rád by som pridal ešte niečo o Staršom Robertovi D. Halesovi. Prvé predsedníctvo povedalo Staršiemu Halesovi, že by mohol predniesť krátke posolstvo na nedeľnom popoludňajšom zasadaní, pokiaľ mu to zdravie dovolí. Aj keď mu to zdravie nedovolilo, pripravil si posolstvo, ktoré dokončil minulý týždeň a neskôr sa oň so mnou podelil. Vzhľadom na to, že približne pred troma hodinami zomrel, prečítam aspoň tri riadky z jeho príhovoru.
Citujem Staršieho Halesa:„Keď sa rozhodneme mať vieru, budeme pripravení stáť v prítomnosti Boha. … Spasiteľ sa po Svojom ukrižovaní zjavil tým, ktorí boli verní v svedectve o Ňom, zatiaľ čo žili v smrteľnosti. [Pozri NaZ 138:12.] Tí, ktorí zavrhli svedectvá prorokov, nemohli uzrieť Spasiteľovu prítomnosť, ani pozrieť na jeho tvár. [Pozri NaZ 138:21.] … Naša viera nás pripravuje na to, aby sme mohli byť v prítomnosti Boha.“
Aký láskavý je Pán, že inšpiroval prezidenta Russella M. Nelsona, aby na konci dnešného dopoludňajšieho zasadania rýchlo odišiel, vynechal obed a ponáhľal sa k lôžku Staršieho Halesa, aby prišiel a bol tam, ako prezident jeho kvóra, s anjelskou Mary Halesovou, keď Starší Hales odišiel zo smrteľnosti.
Reagujme na hlas Pánov
Svedčím o tom, že na tejto konferencii sme počuli hlas Pána.
Nemalo by nás znepokojovať, pokiaľ slová Pánových služobníkov odporujú mysleniu sveta, a niekedy aj nášmu mysleniu. Tak to bolo vždy. Často bývam na kolenách v chráme so svojimi Bratmi. Potvrdzujem, že to sú dobrí ľudia. Ich najväčšou túžbou je tešiť Pána a pomáhať Božím deťom navrátiť sa do Jeho prítomnosti.
Sedemdesiatnici; Biskupstvo; generálne predsedníctva Združenia pomoci, Mladých žien a Primáriek; a ďalší vedúci pomocných organizácií boli na tejto konferencii zdrojom úžasnej inšpirácie, rovnako ako nádherná hudba a precítené modlitby.
V posolstvách z generálnej konferencie na vás čaká pokladnica nebeského vedenia, ktorú je potrebné objaviť. My všetci teraz stojíme pred skúškou, ako zareagujeme na to, čo sme počuli, čítali a cítili.
Dovoľte mi podeliť sa s vami o zážitok zo života prezidenta Russella M. Nelsona, týkajúci sa toho, ako reagovať na prorocké slová:
Brat Nelson sa v roku 1979, päť rokov predtým, ako bol povolaný za generálnu autoritu, zúčastnil priamo pred generálnou konferenciou jedného stretnutia. „Prezident Spencer W. Kimball všetkých prítomných vyzval, aby predĺžili krok v úsilí priniesť evanjelium celému svetu. Medzi krajinami, ktoré prezident Kimball priamo zmienil, bola Čína, o ktorej povedal: ‚Mali by sme slúžiť Číňanom. Mali by sme sa naučiť ich jazyk. Mali by sme sa za nich modliť a pomáhať im.‘“18
Brat Nelson, vo veku 54 rokov, nadobúdal počas stretnutia pocit, že sa má začať učiť mandarínsky jazyk. Napriek tomu, že bol vyťaženým kardiochirurgom, okamžite si najal súkromného učiteľa.
Doktor Nelson sa nie dlho potom, čo začal študovať, zúčastnil kongresu, kde nečakanie zistil, že vedľa neho sedí „známy čínsky chirurg, doktor Wu Yingkai. … A pretože [brat Nelson] študoval mandarínsky jazyk, začal [s doktorom Wu] rozhovor.“19
Túžba doktora Nelsona nasledovať proroka viedla k tomu, že doktor Wu navštívil Salt Lake City a doktor Nelson chodil prednášať a operovať do Číny.
Jeho láska k čínskemu ľudu a ich láska a úcta k nemu sa prehlbovali.
Vo februári 1985, desať mesiacov potom, čo bol starší Nelson povolaný do Kvóra Dvanástich, ho prekvapil telefonát z Číny, v ktorom ho prosili, aby prišiel do Pekingu vykonať operáciu zlyhávajúceho srdca najslávnejšieho čínskeho operného speváka. Starší Nelson sa na základe povzbudenie od prezidenta Gordona B. Hinckleyho vrátil do Číny. Poslednú operáciu, ktorú kedy vykonal, sa uskutočnila v Čínskej ľudovej republike.
Pred dvoma rokmi, v októbri 2015, bol prezident Russell M. Nelson znova poctený oficiálnym prehlásením, ktoré ho nazývalo „dávnym priateľom Číny“.
A včera sme počuli dnes 93 ročného prezidenta Russella M. Nelsona hovoriť o výzve prezidenta Thomasa S. Monsona [z posolstva aprílovej konferencie], aby sme všetci „každý deň s modlitbou študovali Knihu Mormonovu a premýšľali o nej.“
Prezident Nelson, rovnako ako v prípade, kedy si ako vyťažený kardiochirurg najal učiteľa mandarínskeho jazyka, si vzal radu prezidenta Monsona po minulej konferencii k srdcu a začal ju uplatňovať. Povedal, že než aby len čítal, tak „si urobil zoznam toho, čo Kniha Mormonova je, čo potvrdzuje, čo vyvracia, čo napĺňa, čo objasňuje a čo zjavuje.“20
A potom, čo je zaujímavé, hovoril dnes popoludní ako druhý svedok o svojej reakcii na výzvu prezidenta Monsona tiež prezident Henry B. Eyring. Pamätáte si tieto slová?„Ako mnohí z vás som počúval slová proroka ako hlas Pána, ktorý je určený mne. A tiež ako mnohí z vás som sa rozhodol, že tieto slová poslúchnem.“21
Kiež ich vnímame ako príklady pre náš vlastný život.
Sľub a požehnanie
Sľubujem vám, že ak budete počúvať hlas Pána v posolstvách tejto generálnej konferencie, a potom budete na základe týchto nabádaní konať, pocítite na sebe ruku nebies a váš život aj život tých okolo vás bude požehnaný.22
Počas tejto konferencie sme neustále mysleli na nášho drahého proroka. Máme vás radi, prezident Monson. Zakončím jeho slovami, ktoré predniesol pri tomto rečníckom pulte. Verím, že ide o požehnanie, ktoré by dnes rád dal každému z nás, keby tu s nami mohol byť. Povedal: „Teraz, keď sa lúčime s touto konferenciou, prosím o to, aby na každom z vás spočinuli požehnania nebies. … Modlím sa k Nebeskému Otcovi, aby žehnal vám aj vašim rodinám. Kiež sa posolstvo a duch tejto konferencie odráža vo všetkom čo robíte – vo vašich domovoch, práci, stretnutiach a na každom vašom kroku.“
A na záver povedal: „Mám vás rád. Modlím sa za vás. Kiež vám Boh žehná. Kiež s vami zostáva teraz a aj naďalej Jeho zasľúbený pokoj.“23
V mene Ježiša Krista, amen.