Dôverujeme Mu? Ťažké je dobré
Nech už ide o čokoľvek, ťažkosti môžu byť dobré pre tých, ktorí idú dopredu s vierou a dôverujú Pánovi a Jeho plánu.
Predtým ako začnem so svojím príhovorom, ako zástupca nás všetkých, ktorých nejako postihol zničujúci vplyv nedávnych hurikánov a zemetrasení, by som rád úprimne poďakoval všetkým Pomáhajúcim rukám a ich vedúcim za pomoc, ktorú nám poskytujú a nádej, ktorú navracajú.
V októbri 2006 som mal svoj prvý príhovor na generálnej konferencii. Mal som pocit, že tvrdenie: „Pán nám dôveruje!“ obsahuje dôležité posolstvo pre celú Cirkev.
On nám skutočne v mnohých ohľadoch dôveruje. Dal nám evanjelium Ježiša Krista a v tejto dispenzácii aj jeho plnosť. Zveruje nám kňazskú právomoc s kľúčmi na jej správne používanie. S touto mocou môžeme žehnať, slúžiť, prijímať obrady a uzatvárať zmluvy. Zveruje nám Svoju znovuzriadenú Cirkev, vrátane svätých chrámov. Zveruje Svojim služobníkom pečatiacu moc – zväzovať na zemi to, čo sa zároveň zväzuje aj v nebi! Dokonca nám umožňuje byť pozemskými rodičmi a umožňuje starať sa o Jeho deti.
Po rokoch služby v mnohých častiach sveta ako generálna autorita prehlasujem s dokonca ešte väčšou istotou: On nám dôveruje.
Otázka pre túto konferenciu znie: „Dôverujeme aj my Jemu?“
Dôverujeme Mu?
Prezident Thomas S. Monson nám často pripomína: „Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.
Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky.
Nepokladaj sa za múdreho“ (Príslovia 3:5 – 7).
Dôverujeme tomu, že Jeho prikázania sú pre naše dobro? Že nás Jeho vedúci, aj keď nedokonalí, vedú dobre? Že Jeho zasľúbenia sú spoľahlivé? Dôverujeme tomu, že Nebeský Otec a Ježiš Kristus nás naozaj poznajú a chcú nám pomáhať? Dôverujeme Mu dokonca aj v skúškach, ťažkostiach a náročných chvíľach?
Keď sa obzriem späť, to najlepšie ponaučenie v živote som dostal počas tých najťažších období – v mladosti, na misii, na začiatku profesionálnej dráhy, pri zvelebovaní povolaní, výchove veľkej rodiny alebo pri snahe byť sebestačný. Je jasné, že to, čo je ťažké, je dobré!
Ťažké je dobré
Čo je ťažké nás činí silnými, pokornými a dáva nám šancu prejaviť sa. Naši milovaní pionieri s ručnými vozíkmi poznali Boha, keď boli na pokraji síl. Prečo boli potrebné dve kapitoly na to, aby Nefi a jeho bratia získali mosadzné dosky, ale len tri verše, aby sa k nim v pustatine pripojila Izmaelova rodina? (Pozri 1. Nefi 3 – 4; 7:3 – 5.) Zdá sa, že Pán chcel ťažkosťami pri získavaní dosiek Nefiho posilniť.
Nemáme byť prekvapení, keď prichádzajú ťažkosti. Jednou z prvých zmlúv, ktoré s Pánom uzatvárame, je dodržiavanie zákona obete. Obeť znamená vzdať sa niečo žiaduceho. Zo skúseností vieme, že ide len o malú cenu za veľké požehnania. Pod vedením Josepha Smitha bolo povedané, že „náboženstvo, ktoré nevyžaduje obetovanie všetkých vecí nemá nikdy dostatočnú silu vyvinúť vieru potrebnú na život a spásu“1.
Pre členov Božstva nie sú ťažkosti ničím neznámym. Boh Otec obetoval Svojho Jednorodeného Syna strašnému utrpeniu pri uzmierení, vrátane smrti ukrižovaním. V písmach sa píše, že Ježiš Kristus „tým, že trpel, naučil sa poslušnosti“(Židom 5:8). Dobrovoľne vytrpel muky spojené s uzmierením. Duch Svätý musí tiež byť trpezlivý, keď nás nabáda, varuje a vedie a my Ho niekedy ignorujeme, nechápeme či na Neho zabúdame.
Súčasť plánu
Ťažkosti sú súčasťou plánu evanjelia. Jedným zo zmyslov života je, aby sme boli skúšaní (pozri Abrahám 3:25). Len málo ľudí trpelo nezaslúženejšie ako ľud Almu. Unikli zlovoľnému kráľovi Nóachovi, len aby sa stali otrokmi Lámánitov! Týmito skúškami ich Pán učil, že Svoj ľud karhá a skúša „jeho trpezlivosť a jeho vieru“ (Mosiáš 23:21).
Počas strašných dní v žalári v Liberty Pán učil Josepha Smitha, aby vytrval dobre (pozri NaZ 121:8) a sľúbil mu, že ak tak učiní, tak všetky tieto veci mu dajú skúsenosť a budú pre jeho dobro (pozri NaZ 122:7).
Prezident Thomas S. Monson nás žiada: „Kiež sa vždy rozhodujeme pre to, čo je síce ťažšie, ale správne, namiesto toho, čo je ľahšie, ale nesprávne.“2 Ohľadom chrámov povedal, „že žiadna obeť nie je príliš veľká, žiadna cena príliš vysoká a žiadne úsilie príliš ťažké, aby dosiahli [chrámové] požehnania“3.
V prírode sú ťažkosti súčasťou kolobehu života. Pre kuriatko je ťažké vyliahnuť sa z tvrdej škrupinky. Keď mu to ale niekto uľahčí, kuriatko nevyvinie silu potrebnú pre život. Aj námaha motýľa vymaniť sa z kukly ho posilňuje pre jeho budúci život.
Na týchto príkladoch vidíme, že ťažkosti sú konštantou! Všetci čelíme nejakým výzvam. Premennou je to, ako na ťažkosti reagujeme.
V jednom bode ľudia v Knihe Mormonovej trpeli „veľkým prenasledovaním“ a „mnohými strasťami“ (Helaman 3:34). Ako zareagovali? „Často sa postili a modlili, a stávali sa silnejšími a silnejšími v pokore svojej, a pevnejšími a pevnejšími vo viere v Krista, až sa ich duše naplnili radosťou a útechou“ (Helaman 3:35). Ďalší príklad je zaznamenaný po mnohých rokoch vojny: „Pre nesmierne veľkú dĺžku vojny medzi Nefitimi a Lámánitmi sa mnohí zatvrdili, … a mnohí boli obmäkčení pre strasti svoje, natoľko, že sa pokorili pred Bohom, dokonca do hlbín pokory“ (Alma 62:41).
Každý z nás sa rozhoduje ako na ťažkosti zareaguje.
Dávajte si pozor na to, čo je ľahké
Než som bol povolaný, pracoval som ako finančný poradca v Houstone v Texase. Väčšinou som pracoval s multimilionármi, majiteľmi firiem a korporácií. Takmer všetci svoju úspešnú firmu vybudovali z ničoho vďaka usilovnej práci. To najsmutnejšie pre mňa bolo počuť niektorých z nich hovoriť, že to chcú uľahčiť svojim deťom. Nechceli, aby ich deti museli prejsť toľkými ťažkosťami ako oni. Inak povedané, chceli svojim deťom odoprieť presne to, vďaka čomu sa oni stali úspešnými.
Pre porovnanie zmienim rodinu, ktorá mala odlišný prístup. Týchto rodičov inšpiroval zážitok J. C. Penneyho, ktorému otec povedal, že keď bude mať osem rokov, bude sa o seba finančne starať sám. Oni prišli s vlastnou verziou: keď ich deti absolvovali strednú školu, museli sa o seba po finančnej stránke začať starať sami, a to ako v súvislosti s ďalším vzdelaním (vysokou školou, ďalším štúdiom, atď.), tak v zmysle bežných nákladov na živobytie (skutočná sebestačnosť) (pozri NaZ 83:4). Deti sa k tomu našťastie postavili múdro. Všetky absolvovali vysokú školu a niektoré aj pokračovali ďalej v štúdiu – na vlastné náklady. Nebolo to ľahké, ale zvládli to. Zvládli to usilovnou prácou a vierou.
Viera, aby sme Mu dôverovali
Otázku „Dôverujeme Mu?“ možno položiť lepšie takto: „Máme vieru Mu dôverovať?“
Máme vieru dôverovať Jeho zasľúbeniam ohľadom desiatku, že s 90% svojho príjmu a s Pánovou pomocou na tom budeme lepšie, než so 100% a len s vlastnými silami?
Máme dostatočnú vieru dôverovať, že nás navštívi v našich strastiach (pozri Mosiáš 24:14), že bude bojovať s tými, ktorí bojujú s nami (pozri Izaiáš 49:25; 2. Nefi 6:17) a že posvätí naše strasti k nášmu prospechu? (Pozri 2. Nefi 2:2.)
Vynaložíme vieru nutnú na to, aby sme dodržiavali Jeho prikázania, aby nám mohol žehnať časne aj duchovne? A budeme verní až do konca, aby nás mohol prijať do Svojej prítomnosti? (Pozri Mosiáš 2:41.)
Bratia a sestry, môžeme mať vieru, aby sme Mu dôverovali! Chce pre nás to najlepšie (pozri Mojžiš 1:39). Zodpovie naše modlitby (pozri NaZ 112:10). Dodrží Svoje sľuby (pozri NaZ 1:38). Má moc tieto sľuby dodržať (pozri Alma 37:16). On vie všetko! A čo je najdôležitejšie, vie, čo je najlepšie (pozri Izaiáš 55:8 – 9).
Nebezpečný svet
Náš dnešný svet je zložitý. Rozmáha sa zlo, korupcia v každom národe, terorizmus dokonca na bezpečných miestach, ekonomické krachy, nezamestnanosť, choroby, prírodné katastrofy, občianske vojny, despotickí vodcovia, a tak ďalej. Čo by sme mali urobiť? Utekať, či bojovať? Čo je správne? Obe rozhodnutia môžu byť nebezpečné. Pre Georga Washingtona a jeho vojsko bolo nebezpečné bojovať, ale pre našich pionierskych predkov utekať. Pre Nelsona Mandelu bolo nebezpečné snažiť sa o slobodu. Hovorí sa, že aby zlo zvíťazilo, stačí len, aby dobrí ľudia nič nerobili.4
Nebojte sa!
Nech urobíme čokoľvek, nemáme sa rozhodovať ani konať na základe strachu. Vskutku, „Boh nám nedal ducha bázne“ (2. Timoteovi 1:7). (Uvedomujete si, že myšlienka, aby sme sa nebáli, sa zdôrazňuje všade v písmach?) Pán ma naučil, že odradenosť a obavy sú nástrojmi protivníka. Pánova odpoveď na ťažké chvíle je ísť vpred.
Čo je ťažké?
Každý z nás môže mať iný názor na to, čo je ťažké. Pre niektorých je ťažké platiť desiatok, keď je ťažké vyjsť s peniazmi. Pre vedúcich je niekedy ťažké očakávať od chudobných, že budú platiť desiatok. Pre niektorých môže byť ťažké s vierou uzatvoriť manželstvo alebo založiť rodinu. Pre iných je ťažké „byť spokojný s vecami, ktoré [im] Pán pridelil“ (Alma 29:3). Môže byť ťažké byť spokojný so svojím súčasným povolaním (pozri Alma 29:6). Cirkevné disciplinárne jednanie sa môže zdať ťažké, ale pre niektorých je to začiatok skutočného pokánia.
Nech už ide o čokoľvek, ťažkosti môžu byť dobré pre tých, ktorí idú dopredu s vierou a dôverujú Pánovi a Jeho plánu.
Moje svedectvo
Bratia a sestry, svedčím o tom, že vedúci sediaci za mnou sú povolaní Bohom. Chcú slúžiť Pánovi a pomáhať nám upevniť evanjelium v srdci. Mám ich rád a podporujem ich.
Milujem nášho Spasiteľa, Ježiša Krista. Žasnem nad tým, že miloval Otca a nás natoľko, že sa stal naším Spasiteľom a Vykupiteľom a že kvôli tomu musel trpieť, čo spôsobilo, že sa chvel bolesťou a krvácal z každého póru a trpel v tele i na duchu (pozri NaZ 19:18). A napriek tomu, keď čelil tejto strašnej a nevyhnutnej perspektíve, povedal Otcovi: „Nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja“(Lukáš 22:42). Radujem sa zo slov anjela: „Niet Ho tu, lebo vstal“ (Matúš 28:6).
Jeho príklad je skutočne „cesta i pravda i život“ (Ján 14:6). Iba nasledovaním tohto príkladu budeme môcť nájsť pokoj v tomto svete a večný život vo svete, ktorý príde (pozri NaZ 59:23). Zatiaľ čo som sa riadil Jeho príkladom a uplatňoval Jeho učenie, spoznal som sám pre seba, že každé z Jeho vzácnych a veľkých zasľúbení (pozri 2. Petra 1:4) je pravdivé.
Mojím najväčším želaním je byť spolu s Mormonom pravým učeníkom Ježiša (pozri 3. Nefi 5:13) a raz počuť z Jeho úst: „Správne, dobrý a verný sluha“ (Matúš 25:21). V mene Ježiša Krista, amen.