Srdce vdovy
Učiňme to, čo je potrebné, aby sme mali srdce vdovy a naozaj sa radovali z požehnaní, ktoré naplnia našu „chudobu“.
Bol som veľmi požehnaný tým, že som po väčšinu svojho dospelého života slúžil Svätým v Tichomorí. Viera, láska a úžasné obete týchto oddaných Svätých ma napĺňali inšpiráciou, vďačnosťou a radosťou. Ich príbehy sú ako naše.
Zdá sa mi, že títo Svätí majú veľa spoločného s vdovou, ktorú Spasiteľ pozoroval, keď „sedel … a prizeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Mnohí bohatí hádzali mnoho.
Prišla aj chudobná vdova a vhodila dva haliere. …
Tu zavolal si učeníkov a povedal im: Vpravde vám hovorím: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice.
Lebo … hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok.“1
Hoci boli jej dva haliere skromným príspevkom, pre Spasiteľa mal jej dar ohromnú cenu, pretože dala všetko. V tom okamihu vedel Spasiteľ o onej vdove všetko, lebo jej dar Mu ukázal jej srdce. Kvalita aj hĺbka je lásky a viery bola taká, že dala, lebo vedela, že jej „chudoba“ bude odmenená.
Rovnaké srdce som videl u Svätých v Tichomorí. V malej dedine na jednom z týchto ostrovov prijal jeden starší muž spolu so svojou manželkou výzvu od misionárov, aby sa úprimne pýtali Pána, či sú lekcie, ktoré ich učili, pravdivé. Počas tohto procesu tiež zvažovali následky záväzkov, ktoré by museli učiniť, ak by ich odpoveď, ktorú by obdržali, viedla k prijatiu znovuzriadeného evanjelia. Postili sa a modlili, aby spoznali pravdivosť Cirkvi a Knihy Mormonovej. Odpoveď na ich modlitby prišla v podobe sladkého, ale rázneho uistenia: „Áno! Je to pravda!“
Po obdržaní tohto svedectva sa rozhodli dať sa pokrstiť. Toto rozhodnutie si vyžadovalo osobné obete. Ich rozhodnutie a krst boli spojené s vysokou cenou. Stratili zamestnanie, obetovali svoj spoločenský status, rozpadli sa dôležité priateľstvá a rodina im odoprela podporu, lásku a úctu. Teraz chodia každú nedeľu na zhromaždenie a vymieňajú si s priateľmi a susedmi kradmé pohľady, pretože kráčajú opačným smerom.
V tejto zložitej situácii sa tohto dobrého brata spýtali, aké ma pocity ohľadom toho, že sa rozhodol vstúpiť do Cirkvi? Jeho jednoduchá a neochvejná odpoveď bola: „Je to pravda, však? Naše rozhodnutie bolo jasné.“
Títo dvaja noví obrátení Svätí mali skutočne srdce vdovy. Rovnako ako vdova „vhodili všetko“, čo mohli dať, vediac, že dávajú zo svojej „chudoby“. Kvôli ich veriacemu srdcu a trvalej viere v tomto ťažkom období boli ich bremená uľahčené. Členovia Cirkvi im slúžili, pomáhali, podporovali ich a ich služba v cirkevných povolaniach ich posilnila.
Potom, čo vhodili svoje „všetko“, prišiel najúžasnejší deň ich života, keď boli spečatení v chráme ako večná rodina. Rovnako ako obrátení pod Almovým vedením, aj v ich prípade „Pán ich posilnil, takže niesli bremená svoje s ľahkosťou a podrobovali sa radostne a s trpezlivosťou všetkej vôli Pánovej“2. Takto sa príklad srdca vdovy ukazuje v tomto nádhernom páre.
Dovoľte mi hovoriť o ďalšom prípade, kde sa naplno ukázalo srdce vdovy. Na Samoe sme spolupracovali s dedinskými radami, aby sme pre misionárov získali dovolenie hlásať evanjelium. Pred niekoľkými rokmi som mal rozhovor s náčelníkom dediny, kde mali veľa rokov misionári zakázané pracovať. Náš rozhovor sa odohral čoskoro potom, keď najvyšší náčelník otvoril svoju dedinu Cirkvi a dovolil našim misionárom učiť tých, ktorí mali záujem učiť sa o evanjeliu a jeho náukách.
Po mnohých rokoch po tomto zázračnom obrate som bol zvedavý a chcel som zistiť viac o tom, čo bolo za oným rozhodnutím najvyššieho náčelníka. Spýtal som sa na to a náčelník, s ktorým som sa rozprával, mi odpovedal: „Človek môže po nejaký čas žiť v tme, ale príde čas, keď bude túžiť po tom, aby sa stretol so svetlom.“
Najvyšší náčelník pri otvorení dediny Cirkvi ukázal srdce vdovy – srdce, ktoré zmäkne, keď sa zjaví teplo a svetlo pravdy. Tento vedúci bol ochotný vzdať sa rokov tradície, čeliť veľkému protivenstvu a stáť pevne, aby mohli byť ostatní požehnaní. Bol to vedúci, ktorého srdce bolo zamerané na blaho a šťastie svojho ľudu, a nie na pohnútky tradícií, kultúry a osobnej moci. Odložil tieto obavy kvôli tomu, čo nás učil prezident Thomas S. Monson: „Keď budeme nasledovať príklad Spasiteľa, budeme mať príležitosť byť svetlom v živote druhých.“3
Dovoľte mi nakoniec podeliť sa o poslednú skúsenosť od Svätých v Tichomorí, ktorá je hlboko a duchovne zakorenená v mojej duši. Pred niekoľkými rokmi som bol mladým radcom biskupa v novom zbore v Americkej Samoe. Mali sme 99 členov – farmárov, pracovníkov konzervárne, vládnych úradníkov a ich rodiny. Keď v roku 1977 Prvé predsedníctvo oznámilo, že na Samoe bude postavený chrám, všetci sme sa radovali a ďakovali sme. Keď ste vtedy chceli ísť z Americkej Samoy do chrámu, museli ste cestovať buď na Havaj, alebo na Nový Zéland. Bola to nákladná cesta, ktorú si mnohí verní členovia Cirkvi nemohli dovoliť.
Počas tohto času boli členovia povzbudzovaní, aby prispievali do stavebného fondu, aby tak pomáhali pri výstavbe chrámov. V tomto duchu požiadalo naše biskupstvo členov zboru, aby s modlitbou uvažovali, čo by mohli dať. Bol stanovený dátum, kedy sa majú rodiny zhromaždiť, aby poskytli svoje príspevky. Keď boli neskôr tieto príspevky v súkromní otvorené, viera a štedrosť našich úžasných členov sa dotkla nášho biskupstva a spokornila nás.
Poznal som každú rodinu a jej situáciu, a cítil som hlboký a pretrvávajúci pocit úžasu, úcty a pokory. Boli to v každom ohľade novodobé obete chudobnej vdovy, ktoré dali slobodne zo svojej „chudoby“, s radosťou, očakávajúc prisľúbené požehnanie stavby svätého chrámu Pána na Samoe. Tieto rodiny zasvätili všetko čo mohli Pánovi, s vierou, že ich nenechá bez odmeny. Ich dar predstavoval srdce vdovy. Všetci, ktorí darovali tak urobili ochotne a s radosťou, pretože mali v sebe srdce vdovy a mohli vidieť okom viery veľké zvrchované požehnania, ktoré sú odložené v zásobe pre ich rodiny a pre všetkých ľudí na Samoe a Americkej Samoe pre budúce generácie. Viem, že ich zasvätené obete, ich obete chudobnej vdovy, boli rozpoznané a prijaté Pánom.
Srdce vdovy, ktorá dala svoje dva haliere je srdce, ktoré dá všetko ako obeť; vytrvá ťažkosti, prenasledovanie a odmietnutie; a ponesie mnohé bremená. Srdce vdovy je srdcom, ktoré chápe, cíti a pozná svetlo pravdy a dá čokoľvek, aby obsiahlo pravdu. Tiež pomáha ostatným, aby videli to isté svetlo a dosiahli tú istú mieru večného šťastia a radosti. A nakoniec, srdce vdovy je definované ochotou dať všetko na budovanie kráľovstva Božieho na zemi.
Pripojme sa ku Svätým na celom svete a učiňme, čo je potrebné, aby sme mali srdce vdovy a naozaj sa radovali z požehnaní, ktoré naplnia našu „chudobu“. Mojou modlitbou pre každého z nás je úpenlivá prosba, aby sme mali srdce na to, aby sme niesli svoje bremená, učinili potrebné obete a mali vôľu robiť a dávať. Sľubujem, že Pán vás nenechá bez prostriedkov. Srdce vdovy je naplnené vďakyvzdaním za to, že Spasiteľ bol „muž bolestí, ktorý poznal choroby“4, aby sme tak my nemuseli piť „z horkého kalicha“5. Napriek našim slabostiam a zlyhaniam, a kvôli nim, stále ponúka Svoje ruky, ktoré boli za nás prebodnuté. Ak sme ochotní vstúpiť do svetla Jeho evanjelia, prijať Ho a dovoliť mu, aby naplnil našu „chudobu“, pozdvihne nás.
Vydávam svoje svedectvo o veľkej láske, ktorú môžeme zdieľať ako učeníci a nasledovníci Pána Ježiša Krista. Mám rád prezidenta Thomasa S. Monsona a podporujem ho ako proroka Božieho na zemi. Kniha Mormonova je ďalšie svedectvo o Ježišovi Kristovi svetu a ja vás všetkých vyzývam, aby ste ju čítali a objavili v nej posolstvo pre seba samých. Všetci, ktorí prijímajú Pánovo pozvanie, aby prišli k Nemu, nájdu pokoj, lásku a svetlo. Ježiš Kristus je náš veľký Vzor a Vykupiteľ. Večný život môžeme obdržať iba skrze Ježiša Krista a zázrak Jeho nekonečného uzmierenia. O tom vydávam svedectvo v Jeho svätom mene, dokonca v mene Ježiša Krista, amen.