Zapáľte svoje svetlo
Proroci volajú nás, moje sestry. Budete spravodlivé? Budete zreteľne vyjadrovať svoju vieru? Zapálite svoje svetlo?
Možno to neviete, ale prezident Monson je moje dvojča. Presne v ten deň – v tú istú hodinu – kedy som sa narodila v severnej Kalifornii, bol 36-ročný Thomas S. Monson ustanovený ako najnovší apoštol. Milujem toto výnimočné, osobné spojenie s prorokom Božím, prezidentom Monsonom.
Proroci hovoria o ženách.1 Niektoré ich slová budete počuť aj na tomto zhromaždení. V tomto príhovore sa vrátim o 40 rokov naspäť k pozoruhodnému proroctvu, ktoré napísal prezident Spencer W. Kimball. V septembri 1979 to bolo iba po druhýkrát, čo sa ženy celosvetovej Cirkvi stretli na svojom vlastnom generálnom zasadaní. Prezident Kimball si pripravil príhovor, ale v deň konferencie bol v nemocnici. A tak požiadal svoju manželku, Camillu Eyring Kimballovú, aby prečítala jeho poznámky v jeho mene.2
Sestra Kimballová čítala prorokove slová, ktoré zdôrazňovali vplyv žien Svätých neskorších dní na dobré ženy sveta pred Spasiteľovým druhým príchodom. Ku konci nastalo medzi ženami v Cirkvi také nadšenie, že sa o ňom rozpráva až doteraz.
Dovoľte mi odcitovať pár vecí z toho, čo povedal prezident Kimball:
„Napokon, moje drahé sestry, chcel by som poukázať na niečo, čo nebolo nikdy predtým povedané, alebo aspoň nie týmto spôsobom. K veľkému rastu, ku ktorému dôjde v Cirkvi v posledných dňoch, dôjde do značnej miery preto, že Cirkev bude vo veľkom počte priťahovať veľa dobrých žien sveta. To nastane do takej miery, do akej budú ženy Cirkvi vo svojom živote odrážať spravodlivosť a schopnosť vyjadriť sa a do takej miery, do akej budú ženy Cirkvi považované za pozoruhodné a odlišné – v dobrom slova zmysle – od žien sveta.
Medzi veľkými hrdinkami sveta, ktoré vstúpia do Cirkvi, sú ženy, ktoré sa viac zaujímajú o to, aby boli spravodlivé, než o to, aby boli sebecké. Tieto skutočné hrdinky majú ozajstnú pokoru, ktorá si viac cení dôstojnosť, než viditeľnosť. …
… Budú to … príklady žien v Cirkvi [ktoré] budú významnou silou v raste Cirkvi, čo sa týka počtu členov i duchovného rastu, v posledných dňoch.“3
Aké je to prorocké vyhlásenie. Zhrňme si to:
-
Budú to dobré vzťahy medzi ženami, ktoré spôsobia do značnej miery veľký rast, ktorý nastane v Cirkvi v nasledujúcich rokoch.
-
Toto priateľstvo, ktoré si ženy Združenia pomoci, mladé ženy a dievčatá z Primáriek vybudujú s úprimnými, vernými a zbožnými ženami a dievčatami z iných cirkví a vierovyznaní bude významnou silou rastu Cirkvi v posledných dňoch.
-
Prezident Kimball nazval tieto ženy z iných prostredí „hrdinkami“, ktoré sa budú viac zaujímať o to, aby boli spravodlivé, než sebecké, ktoré nám ukážu, že dôstojnosť je cennejšia než pozornosť.
Počas mojej práce po celom svete som sa stretla s mnohými týmito dobrými ženami. Ich priateľstvo si veľmi cením. Aj vy ich máte medzi svojimi priateľmi a susedkami. Možno práve teraz sú alebo nie sú členkami Cirkvi, ale spájame sa s nimi v priateľstve, ktoré je veľmi dôležité. Takže, aká je naša úloha? Čo by sme mali robiť? Prezident Kimball hovorí o piatich veciach:
Prvou je byť spravodlivou. Byť spravodlivou neznamená byť dokonalou alebo nikdy nerobiť chyby. Znamená to rozvíjať vnútorné spojenie s Bohom, činiť pokánie zo svojich hriechov a chýb a úprimne slúžiť druhým.
Ženy, ktoré činia pokánie menia smer dejín. Mám priateľku, ktorá mala v mladosti autonehodu, a odvtedy sa stala závislou na liekoch proti bolesti. Neskôr sa jej rodičia rozviedli. Po krátkom vzťahu otehotnela a jej závislosti neprestávali. Ale jednej noci sa pozrela na chaos a zmätok vo svojom živote a pomyslela si: „Dosť.“ Volala k Spasiteľovi Ježišovi Kristovi, aby jej pomohol. Povedala, že sa naučila, že Ježiš Kristus je silnejší, než jej problémy a že sa mohla spoľahnúť na Jeho silu, keď kráčala po ceste pokánia.
Tým, že išla späť k Pánovi a Jeho cestám, zmenila smer svojho životného príbehu, a rovnako aj príbehu svojho malého synčeka a jej nového manžela. Je spravodlivá; má naširoko otvorené srdce pre ďalších, ktorí urobili chyby a chcú sa zmeniť. A rovnako ako my všetci, ani ona nie je dokonalá, ale vie, ako činiť pokánie a ako sa neprestať snažiť.
Druhou je zreteľne sa vyjadrovať. Zreteľne sa vyjadrovať znamená jasne povedať, čo si o niečom myslíte a prečo. Začiatkom tohto roka sa medzi mojimi novinkami na facebooku objavil status, ktorý znevažoval kresťanstvo. Prečítala som si to a bola som trochu rozladená, ale oklepala som sa z toho. Ale priateľka, ktorá nie je našej viery, to okomentovala. Napísala: „[Toto je] presne opak toho, za čím stál Ježiš – bol … vo svojej dobe radikálom, pretože … zrovnoprávnil svet. … [Rozprával] sa s prostitútkami, [jedol] s … vyberačmi daní … spriatelil sa s bezmocnými ženami a deťmi … [a] dal nám príbeh o dobrom Samaritánovi. … Malo by to byť tak, že … praví kresťania sa majú usilovať byť tými NAJLÁSKAVEJŠÍMI ľuďmi na svete.“ Keď som si to prečítala, pomyslela som si: „Prečo som to nenapísala ja?“
Každá z nás potrebuje zlepšiť zreteľne vyjadriť dôvody našej viery. Čo si myslíte o Ježišovi Kristovi? Prečo zostávate v Cirkvi? Prečo veríte tomu, že Kniha Mormonova je písmo? Kde získate pokoj? Prečo záleží na tom, že prorok má čo povedať aj v roku 2017? Ako viete, že je skutočným prorokom? Použite svoj hlas a svoju silu, aby ste zreteľne vyjadrili, čo viete a čo si myslíte – na sociálnych sieťach, v osobných rozhovoroch so svojimi priateľmi, v komunikácii so svojimi vnúčatami. Povedzte im, prečo veríte, čo si o tom myslíte, či ste niekedy pochybovali, ako ste sa cez to dostali, čo pre vás znamená Ježiš Kristus. Ako povedal apoštol Peter: „Nebojte sa …, ale Pána, Krista, posväcujte v srdciach! Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet.“4
Treťou je byť odlišná. Dovoľte mi porozprávať vám príbeh, ktorý sa odohral v júli tohto roka v Panama City Beach na Floride.5 V neskoré popoludnie uvidela Roberta Ursreyová ako jej dvaja malí synovia kričia o pomoc, vzdialení 90 metrov v oceáne. Uviazli v silnom prúde a boli odnášaní na šíre more. Pár, ktorý sa nachádzal v ich blízkosti, sa ich pokúšal zachrániť, ale tiež ich zachytil prúd. A tak členovia Ursreyovej rodiny skočili do vody, aby pomohli plavcom v problémoch, a čoskoro bolo unášaných silným spätným prúdom deväť ľudí.
Neboli tam žiadne laná. Nebol tam žiadny plavčík. Polícia vyslala záchranný čln, ale ľudia v oceáne boli unášaní prúdom už 20 minút, boli vyčerpaní a hlavy sa im ponárali pod vodu. Medzi prizerajúcimi sa ľuďmi na pláži bola Jessica Mae Simmonsová. Jej manžel navrhol, aby sa vytvorila ľudská reťaz. Kričali na ľudí na pláži, aby im pomohli a tucty ľudí sa chytili za ruky a pochodovali do oceánu. Jessica napísala: „Keď som videla ľudí rôznych rás a pohlaví ako prišli na pomoc ÚPLNÝM cudzincom, bolo to niečo úžasné!!“6 Reťaz z 80 ľudí sa pohybovala smerom k plavcom. Pozrite sa na obrázok tohto nevšedného okamihu.
Každý na pláži premýšľal iba o tradičných riešeniach, a boli paralyzovaní. Ale jeden pár, v zlomku sekundy, premýšľal o odlišnom riešení. Inovácia a kreativita sú duchovné dary. Keď dodržiavame svoje zmluvy, odlišujeme sa od ostatných v našej kultúre a spoločnosti, ale to nám poskytuje prístup k inšpirácii, aby sme premýšľali nad odlišnými riešeniami, odlišnými prístupmi, odlišnými použitiami. Nikdy sa nebudeme hodiť do sveta, ale byť pozitívnym spôsobom odlišné môže byť záchranným lanom pre tých, ktorí sa trápia.
Štvrtou je byť jednoznačnou. Byť jednoznačnou znamená byť jasne definovanou. Vráťme sa k príbehu o Jessice Mae Simmonsovej na pláži. Keď sa ľudská reťaz začala pohybovať smerom k plavcom, vedela, že im môže pomôcť. Jessica Mae povedala: „Môžem bez problémov preplávať olympijský bazén pod vodou! [Viem, ako sa dostať von zo silného spätného prúdu.] A tak som vedela, ako dostať [každého plavca] k ľudskej reťazi.“7 Spolu s jej manželom schytili malé surfovacie dosky a plávali až na koniec reťaze, až kým sa oni a ďalší záchranár nedostali ku plavcom, a potom ich po jednom prevážali až na koniec reťaze, odkiaľ ich bezpečne preniesli na pláž. Jessica mala jednoznačnú zručnosť: vedela ako plávať proti silnému spätnému prúdu.
Znovuzriadené evanjelium je zreteľne dobre definované. Ale musíme jednoznačne vedieť, ako ho nasledovať. Tak ako Jessica, ktorá trénovala plávanie, potrebujeme si precvičovať život podľa evanjelia pre prípad núdze, aby sme potom, nebojácne a s dostatočnou silou, pomohli tým, ktorí sú odnášaní preč prúdom.
A napokon, piatou je činiť všetky štyri veci s radosťou. Byť šťastná neznamená mať na tvári umelý úsmev, bez ohľadu na to, čo sa deje. Znamená to dodržiavať Božie zákony a posilňovať a pozdvihovať ostatných.8 Keď ostatných posilňujeme a uľahčujeme ich bremená, požehná to náš život takým spôsobom, ktorý nemôže odstrániť žiadna naša skúška. Na mieste, ktoré vidím každý deň, mám citát prezidenta Gordona B. Hinckleyho. Povedal: „Neposilňujete pesimizmom alebo cynizmom. Pozeráte sa s optimizmom, pracujete s vierou a veci sa dejú.“9
Príkladom oného šťastného, optimistického ducha je 13-ročné dievča Elsa, ktorú poznám, ktorej rodina sa sťahuje do Batoun Rouge v Louisiane, 2 900 km preč od jej priateľov. Keď máte 13, nie je veľmi ľahké odsťahovať sa na nové miesto. Elsa si pochopiteľne nebola istá sťahovaním, a tak jej jej otec dal požehnanie. Presne uprostred požehnania zavibroval mamin mobil prijatou správou. Mladé ženy, ktoré žijú v zbore v Louisiane, poslali tento obrázok s popisom: „Prosím, presťahujte sa do nášho zboru!“10
Tieto mladé ženy boli optimistické v tom, že ju budú mať radi, aj keď sa s ňou ešte nestretli. Ich nadšenie prebudilo v Else optimizmus ohľadom presťahovania sa a bolo odpoveďou na jej modlitbu, či bude všetko v poriadku.
Šťastie a optimizmus prinášajú energiu, ktorá nepožehná len nás – posilní všetkých okolo nás. Akákoľvek malá vec, ktorú robíte, aby ste v ostatných rozžiarili skutočné šťastie, ukazuje, že už nosíte pochodeň, ktorú zapálil prezident Kimball.
Keď prezident Kimball predniesol oný príhovor, mala som 15 rokov. Odvtedy my, ktorí máme viac ako 40 rokov, máme toto poverenie, ktoré nám dal prezident Kimball. Teraz sa pozerám na osemročné, pätnásťročné, dvadsaťročné a tridsaťpäťročné, a odovzdávam túto pochodeň vám. Vy ste budúce vedúce v tejto Cirkvi a bude na vás, aby ste niesli toto svetlo vpred a boli naplnením tohto proroctva. My, ktorí máme viac ako 40, spájame svoje ruky s vašimi a cítime vašu silu a energiu. Potrebujeme vás.
Počúvajte tieto verše z Náuky a zmlúv 49:26 – 28. Možno to bolo napísané za iných okolností, ale dúfam, že dnes večer to skrze Ducha Svätého pochopíte ako svoje osobné povolanie do tohto posvätného diela.
Hľa, hovorím vám, choďte, ako som vám prikázal; čiňte pokánie zo všetkých hriechov svojich; proste, a obdržíte; klopte, a bude vám otvorené.
Hľa, ja pôjdem pred vami a budem zadným vojom vaším; a budem v strede vašom a vy nebudete porazení.
Hľa, ja som Ježiš Kristus a prídem rýchlo.11
Apelujem na každú z vás, aby ste sa dostali na také miesto, kde budete cítiť štedrú lásku Božiu, ktorú k vám prechováva. Nemôžete sa dostať z dosahu tejto lásky. Keď cítite Jeho lásku a keď Ho milujete, budete činiť pokánie a dodržiavať Jeho prikázania. Keď dodržiavate Jeho prikázania, môže vás použiť vo Svojom diele. Jeho dielo a Jeho sláva je povýšenie a večný život žien a mužov.
Proroci volajú nás, moje sestry. Budete spravodlivé? Budete zreteľne vyjadrovať svoju vieru? Zvládnete byť zreteľné a odlišné? Bude vaše šťastie navzdory vašim skúškam priťahovať ostatné, ktoré sú dobré a vznešené a ktoré potrebujú vaše priateľstvo? Zapálite svoje svetlo? Svedčím, že Pán Ježiš Kristus pôjde pred nami a bude v našom strede.
Skončím so slovami nášho veľmi milovaného proroka, Thomasa S. Monsona: „Moje drahé sestry, toto je váš deň, toto je vaša doba.“12 V mene Ježiša Krista, amen.