Získať si dôveru Pána a svojej rodiny
Muži s „bezúhonným srdcom“ sú muži, ktorým sa dá dôverovať – lebo dôvera sa buduje bezúhonnosťou.
Bratia, asi neexistuje väčší kompliment, ktorý by sme mohli obdržať od Pána, než vedomie toho, že nám dôveruje, že sme hodní držitelia kňazstva a dobrí manželia a otcovia.
Jedna vec je istá: získať si Pánovu dôveru je požehnanie, ktoré prichádza s veľkým úsilím z našej strany. Dôvera je požehnanie, ktoré je založené na poslušnosti Božích zákonov. Získanie Pánovej dôvery prichádza ako výsledok toho, že dodržiavame zmluvy, ktoré sme uzatvorili vo vodách krstu a vo svätom chráme. Keď dodržiavame naše sľuby dané Pánovi, Jeho dôvera k nám rastie.
Mám rád ako starodávne, tak novodobé písma, ktoré používajú frázu „bezúhonnosť srdca“ pri opise charakteru spravodlivej osoby.1 Bezúhonnosť alebo nedostatok bezúhonnosti je základným prvkom charakteru človeka. Muži s „bezúhonným srdcom“ sú muži, ktorým sa dá dôverovať – lebo dôvera sa buduje bezúhonnosťou.
Byť bezúhonným mužom skrátka znamená, že vaše zámery, ako aj vaše skutky, sú čisté a spravodlivé vo všetkých oblastiach vášho života, na verejnosti i v súkromí. S každým rozhodnutím, ktoré učiníme, si buď získame viac Božej dôvery, alebo ju stratíme. Táto zásada je možno najjasnejšie vyjadrená v našich božsky určených zodpovednostiach ako manželov a otcov.
Ako manželia a otcovia sme v dokumente „Rodina: Prehlásenie svetu“ obdržali od novodobých prorokov, vidcov a zjavovateľov božské poverenie. Tento dokument učí, že (1) „otcovia predsedajú svojim rodinám v láske a spravodlivosti “,(2) otcovia „sú zodpovední za to, že sa postarajú o životné potreby“ a (3) otcovia sú zodpovední za „ochranu svojich rodín“.2
Aby sme získali Božiu dôveru, musíme uskutočniť tieto tri božsky určené zodpovednosti, ktoré máme vo svojich rodinách, Pánovým spôsobom. Ako sa ďalej hovorí v prehlásení o rodine, Pánov spôsob je naplniť tieto zodpovednosti spoločne so svojimi manželkami „ako rovnocenní partneri.“3 Pre mňa to znamená, že bez úplnej jednoty so svojou manželkou sa nemôžeme pohnúť vpred so žiadnym významným rozhodnutím týkajúcim sa týchto troch zodpovedností.
Prvým krokom na našej výprave na získanie si Pánovej dôvery je vložiť svoju dôveru v Neho. Prorok Nefi nám dal príklad o tomto druhu záväzku, keď sa modlil: „Ó Pane, dôveroval som ti a budem ti dôverovať naveky. Nebudem vkladať dôveru svoju v ruku človeka.“4 Nefi bol plne oddaný tomu, aby konal Pánovu vôľu. Okrem toho, že Nefi povedal, že „[urobí] tie veci, ktoré Pán prikázal“, bol neochvejný vo svojom záväzku v uskutočnení svojich poverení, ako je doložené týmto vyhlásením: „Akože žije Pán, a akože žijeme my, nepôjdeme dole k otcovi nášmu do pustatiny dovtedy, kým neuskutočníme onú vec, ktorú nám Pán prikázal.“5
Keďže Nefi najprv dôveroval Bohu, Boh vložil veľkú dôveru v Nefiho. Pán ho požehnal veľkým vyliatím Ducha, ktoré požehnalo jeho život, život jeho rodiny a život jeho ľudu. Pretože Nefi predsedal v láske a v spravodlivosti a zabezpečoval životné potreby a ochranu svojej rodiny a ľudu, zaznamenáva: „A stalo sa, že sme žili spôsobom, ktorý prinášal šťastie.“6
Aby som opísal ženský pohľad na túto tému, požiadal som o pomoc svoje dve vydaté dcéry. Požiadal som ich, aby mi povedali jednu, dve vety ohľadom toho, ako sa ony pozerajú na dôležitosť dôvery, čo sa týka vplyvu na ich manželstvo a rodinný život. Toto sú myšlienky Lary Harrisovej a Christiny Hansenovej.
Najprv Lara: „Pre mňa je jednou z najdôležitejších vecí to, že viem, že môj manžel počas dňa činí rozhodnutia, ktorými mi preukazuje lásku a úctu. Keď si môžeme týmto spôsobom navzájom dôverovať, prináša to do nášho domova pokoj a môžeme sa tešiť z toho, že spolu vychovávame našu rodinu.“
Teraz Christinine myšlienky: „Mať v niekoho dôveru je podobné tomu, keď máme v niekoho vieru. Bez onej dôvery a viery tam je strach a pochybnosti. Pre mňa je jedným z najväčších požehnaní, ktoré prichádza, keď som schopná plne dôverovať svojmu manželovi, pokoj – pokoj mysle, keď viem, že skutočne robí to, čo hovorí, že urobí. Dôvera prináša pokoj, lásku a prostredie, kde môže oná láska rásť.“
Lara a Christina nikdy nevideli to, čo napísala tá druhá. Je pre mňa veľmi zaujímavé, že obe z nich nezávisle považovali požehnanie pokoja za priamy dôsledok toho, že majú manžela, ktorému môžu dôverovať. Ako zobrazujú príklady mojich dcér, zásada dôvery hrá extrémne dôležitú úlohu v rozvíjaní domova zameraného na Krista.
Tiež som mal možnosť zakúsiť tú istú kultúru sústredenú na Krista, keď som vyrastal v domove, kde si môj otec ctil svoje kňazstvo a získal si dôveru celej rodiny „pre bezúhonnosť srdca jeho.“7 Dovoľte mi podeliť sa s vami o zážitok z mojej mladosti, ktorý dokresľuje trvalý pozitívny dopad, ktorý môže mať otec, ktorý rozumie zásade dôvery vybudovanej na bezúhonnosti a žije podľa nej, na svoju rodinu.
Keď som bol veľmi mladý, môj otec založil spoločnosť, ktorá sa špecializovala na automatizáciu výrobného procesu. Táto spoločnosť navrhovala, vyrábala a inštalovala automatizované výrobné linky po celom svete.
Keď som bol na druhom stupni základnej školy, otec chcel, aby som sa naučil pracovať. Tiež chcel, aby som sa naučiť podnikať od podlahy. Náplňou mojej prvej práce bola údržba pozemkov a maľovanie priestorov zariadení, ktoré neboli viditeľné širokej verejnosti.
Keď som nastúpil na strednú školu, bol som povýšený do továrne. Naučil som sa, ako čítať plány a ako obsluhovať ťažké kovové továrenské stroje. Po maturite som začal chodiť na univerzitu, a potom som odišiel na misiu. Po návrate z misie som sa okamžite vrátil do práce. Musel som si zarobiť peniaze na ďalší školský rok.
Jeden deň, nedlho po návrate z misie, som pracoval v továrni, keď si ma otec zavolal do svojej kancelárie a spýtal sa ma, či by som s ním chcel ísť na pracovnú cestu do Los Angeles. Toto bolo po prvýkrát, čo ma otec pozval, aby som s ním išiel na pracovnú cestu. V skutočnosti ma nechal, aby som mu pomohol reprezentovať jeho spoločnosť.
Skôr ako sme odišli, pripravil mi niekoľko detailov o tomto potenciálnom novom klientovi. Po prvé, týmto klientom bola nadnárodná korporácia. Po druhé, inovovali svoje výrobné linky na celom svete s najnovšími technológiami automatizácie. Po tretie, naša spoločnosť im nikdy predtým neposkytla žiadne inžinierske služby alebo technológiu. A napokon, toto stretnutie inicioval najvyšší predstaviteľ korporácie zodpovedný za nákup, aby skontroloval cenový návrh nášho projektu. Toto stretnutie predstavovalo pre našu spoločnosť novú a potenciálne dôležitú príležitosť.
Po prílete do Los Angeles sme spolu s otcom išli do ich hotela na stretnutie. Prvým pravidlom obchodu bolo prediskutovať a analyzovať technické špecifikácie projektu. Ďalší bod diskusie sa týkal prevádzkových detailov, vrátane logistiky a termínov dodania. Záverečný bod programu sa zameral na cenu a podmienky zmluvy. Tu to začalo byť zaujímavé.
Tento predstaviteľ korporácie nám vysvetlil, že náš cenový návrh bol najnižší z tých, ktorí predložili ponuky na projekt. Potom nám, na naše prekvapenie, povedal hodnotu druhého najnižšieho cenového návrhu. Potom sa nás opýtal, či by sme boli ochotní vziať náš návrh späť a prekalkulovať cenu. Prehlásil, že naša nová cenová ponuka by mala byť len o niečo nižšia než tá druhá najnižšia. Potom vysvetlil, že ten zvyšok by sme si mohli rozdeliť na polovicu. Odôvodnil to tým, že takto by sme získali obaja. Naša spoločnosť by získala to, že by sme si zarobili omnoho viac peňazí, než pri našom pôvodom návrhu. Jeho spoločnosť by získala to, že by stále uzatvorila zmluvu s najnižšou cenovou ponukou. A samozrejme, on by získal to, že by si vzal ten zvyšok, pretože dohodol tento úžasný obchod.
Potom nám dal číslo poštového priečinka, kam sme mu mali poslať peniaze, ktoré žiadal. Po tom všetkom sa pozrel na môjho otca a spýtal sa: „Takže sme dohodnutí?“ Na moje veľké prekvapenie sa môj otec postavil, potriasol mu rukou a povedal mu, že sa mu ešte ozveme.
Keď sme odišli zo stretnutia, nastúpili sme do prenajatého auta, kde sa môj otec ku mne otočil a spýtal sa: „Nuž, čo si myslíš, že by sme mali urobiť?“
Odpovedal som, že si nemyslím, že by sme mali prijať túto ponuku.
Otec sa ma ďalej spýtal: „Nemyslíš si, že máme zodpovednosť za všetkých našich zamestnancov, aby mali stále dostatok práce?“
Zatiaľ čo som premýšľal nad jeho otázkou a predtým, než som mu mohol dať odpoveď, odpovedal si na ňu sám. Povedal: „Rick, počúvaj, keď raz prijmeš úplatok alebo sa spreneveríš svojej bezúhonnosti, je veľmi ťažké získať to späť. Nikdy to neskúšaj, ani raz.“
To, že sa s vami delím o túto skúsenosť znamená, že som nikdy nezabudol na to, čo ma môj otec naučil počas našej prvej spoločnej služobnej cesty. Delím sa o túto skúsenosť preto, aby som dokreslil trvalý vplyv, ktorý máme ako otcovia. Môžete si predstaviť onú dôveru, ktorú som mal k môjmu otcovi vďaka bezúhonnosti jeho srdca. Žil podľa týchto istých zásad aj vo svojom osobnom živote s mojou mamou, ich deťmi a so všetkými, s ktorými sa stretával.
Bratia, v tento večer sa modlím, aby sme mali všetci na prvom mieste našu dôveru v Pána, ako to vidíme v príklade Nefiho, a aby sme potom, skrze bezúhonnosť nášho srdca, získali dôveru Pána, ako aj dôveru našich manželiek a detí. Keď pochopíme túto posvätnú zásadu dôvery vybudovanej na bezúhonnosti a budeme žiť podľa nej, budeme verní svojim posvätným zmluvám. Tiež budeme úspešní v predsedaní svojim rodinám s láskou a spravodlivosťou, postaráme sa o životné potreby a ochránime naše rodiny pred zlom sveta. O týchto pravdách pokorne svedčím v mene Ježiša Krista, amen.