Vzájomne sa milujme tak, ako On miloval nás
Keď so skutočnou láskou slúžime a odpúšťame druhým, môžeme byť uzdravení a obdržať silu na prekonanie vlastných problémov a výziev.
Počas Poslednej večere dal Spasiteľ Svojim učeníkom nové prikázanie, keď im povedal:
„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali.
Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“1
Spasiteľovým učeníkom bolo dané nové prikázanie, aby robili niečo navyše, niečo väčšie a niečo božskejšie. Toto nové prikázanie a výzva sú vyjadrené v kľúčových slovách „ako som vás ja miloval“.
Láska je skutok; láska je služba
„Láska je pocit hlbokej oddanosti, záujmu a náklonnosti. Najväčší príklad Božej lásky k Jeho deťom spočíva v nekonečnom uzmierení Ježiša Krista.“2 „Lebo tak Boh miloval svet“, zaznamenal Ján, „že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“3 „Láska k Bohu a blížnym je charakteristickým rysom učeníka Ježiša Krista.“4
Pred niekoľkými rokmi sa náš najstarší, vtedy štvorročný, vnuk José hral s mojou manželkou. Smiali sa spolu a hrali sa, a potom sa jej náš vnúčik opýtal: „Babka, máš ma rada?“
Odpovedala mu: „Áno, José, mám ťa rada.“
Potom jej položil ďalšiu otázku: „Ako vieš, že ma máš rada?“
Vysvetlila mu svoje pocity, a tiež mu povedala, čo všetko pre neho robí a čo by pre neho bola ochotná urobiť.
Neskôr moja manželka položila tie isté otázky Josému, vrátane tej prenikavej otázky: „Ako vieš, že ma ty máš rád?“
Odpovedal s nevinnou úprimnosťou: „Mám ťa rád, pretože to cítim v srdiečku.“ Josého láskavé správanie sa k babičke toho dňa aj kedykoľvek inokedy je ukážkou toho, že láska je spojením skutkov aj hlbokých citov.
Kráľ Benjamín učil: „Hľa, hovorím vám veci tieto, aby ste sa mohli učiť múdrosti; aby ste sa mohli učiť, že keď ste v službe blížnych svojich, ste vlastne v službe Boha svojho.“5
V dnešnom svete plnom utrpenia kvôli rozličným okolnostiam je dobré a hodnotné, keď niekomu pošleme textovú správu s veselým smajlíkom alebo zverejníme pekný obrázok so slovami „Mám ťa rád“. Mnohí z nás by však mali mobilné zariadenia skôr odložiť a vydať sa pomáhať vlastnými rukami a nohami tým, ktorí to skutočne potrebujú. Láska bez služby je ako viera bez skutkov; je v skutočnosti mŕtva.
Láska je odpustenie
Čistá láska Kristova, ktorá je pravou láskou6, nás inšpiruje nielen k skutom a službe, ale tiež k tomu, aby sme mali silu odpustiť, a to v akejkoľvek situácii. Dovoľte mi podeliť sa s vami o príbeh, ktorý ovplyvnil a zmenil môj život. Ted a Sharon, rodičia Coopera, ktorí sú dnes tu s nami, mi dali dovolenie na to, aby som vám povedal, čo sa stalo ich rodine pred viac ako deviatimi rokmi. Príbeh budem hovoriť z pohľadu Teda, Cooperovho otca:
21. augusta 2008 bol prvý školský deň a Cooperovi traja starší bratia Ivan, Garrett a Logan stáli na autobusovej zastávke a čakali na nástup do autobusu. Cooper, ktorý mal štyri roky, bol na svojom bicykli a moja manželka Sharon pešo.
Stála na druhej strane ulice a zakývala na Coopera, aby k nej prešiel. V tom istom čase pomaly vybočilo doľava auto a Coopera zrazilo.
Zavolal mi sused a povedal mi, že Coopera zrazilo auto. Okamžite som vyrazil k tej zastávke, aby som ho mohol vidieť. Ležal na tráve a ťažko sa mu dýchalo, nemal ale žiadne viditeľné zranenia.
Kľakol som si vedľa neho a snažil som sa ho povzbudzovať slovami: „Bude to dobré. Vydrž.“ V tú chvíľu sa na mieste objavili môj vedúci skupiny vysokých kňazov Nathan s manželkou. Tá navrhla, aby sme Cooperovi dali kňazské požehnanie. A tak sme mu položili ruky na hlavu. Nepamätám si, čo som v tom požehnaní povedal, ale jasne si pamätám prítomnosť ostatných ľudí okolo nás; a práve v tej chvíli som pocítil, že Cooper zomrie.
Vrtuľníkom ho previezli do nemocnice, ale nakoniec skutočne zomrel. Cítil som, ako mi Nebeský Otec hovorí, že moje pozemské správcovstvo skončilo a že Cooper je teraz v Jeho starostlivosti.
Mali sme možnosť stráviť s Cooperom nejaký čas v nemocnici. Zamestnanci nemocnice ho pripravili tak, že sme si ho mohli vziať na ruky a rozlúčiť sa s ním a umožnili nám byť s ním tak dlho, ako sme si želali.
Cestou domov sme sa plní zármutku na seba s manželkou pozreli a začali sme hovoriť o chlapcovi, ktorý riadil auto. Nepoznali sme ho, napriek tomu, že býval len o ulicu ďalej a na území nášho zboru.
Druhý deň bol pre nás veľmi náročný, pretože sme boli všetci úplne ochromení zármutkom. Padol som na kolená a predniesol som svoju najúprimnejšiu modlitbu v živote. Požiadal som Nebeského Otca v mene svojho Spasiteľa, aby zo mňa sňal môj ohromujúci žiaľ. A On tak urobil.
Neskôr toho dňa nám jeden z radcov v predsedníctve kolu dohodol stretnutie s oným mladým mužom – vodičom auta – a jeho rodičmi u seba doma. Spolu so Sharon sme čakali na príchod mladého muža a jeho rodičov. Dvere sa otvorili a my sme sa s nimi po prvýkrát stretli. Môj biskup mi zašepkal do ucha: „Choď za ním“. Spolu so Sharon sme ho objali vo veľkom skupinovom objatí. Dlho sme spoločne plakali. Povedali sme mu, že vieme, že to, čo sa stalo, bola skutočne nešťastná náhoda.
So Sharon sme považovali za zázrak, že sme obaja mali a stále máme takýto pocit. Vďaka Božej milosti sme boli schopní vydať sa touto predvídateľnou, jasnou a jedinou cestou, a mať lásku pre tohto mladého muža.
V priebehu rokov sme sa s ním a s jeho rodinou veľmi zblížili. Zdieľal s nami chvíle, ktoré boli jeho najvýznamnejšími životnými míľnikmi. Dokonca sme s ním išli do chrámu, keď sa pripravoval na misiu.7
Bratia a sestry, Ted bez akýchkoľvek pochybností vie, že Nebeský Otec nás miluje. Vie, že keď dokáže odpustiť a zbaviť sa tým bremena, je to rovnako krásny pocit, ako keď je odpustené jemu. Tento príjemný pocit prichádza vďaka nasledovaniu príkladu nášho najväčšieho Vzoru. Alma v Knihe Mormonovej o Spasiteľovi prehlásil: „A on pôjde, trpiac bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu; a to sa stane, aby sa naplnilo slovo, ktoré hovorí, že na seba vezme bolesti a choroby ľudu svojho.“8
Bratia a sestry, toto je úžasný príbeh o skutočnej láske a odpustení. Aj my môžeme cítiť radosť a šťastie, keď budeme slúžiť a odpúšťať druhým. Georgy, ďalší z našich vnukov, často hovorí: „Aká sme rodina?“ A odpovedá: „Sme šťastná rodina!“
Prezident Thomas S. Monson nám dal túto radu: „Preskúmajme svoje životy a rozhodnime sa nasledovať Spasiteľov príklad tým, že budeme láskaví, milujúci a dobročinní.“9
Viem, že náš Nebeský Otec a Jeho Syn Ježiš Kristus nás milujú a sú ochotní nám pomáhať konať láskavo, ak sa budeme mať navzájom radi tak, ako nás majú radi Oni. A viem, že keď so skutočnou láskou slúžime a odpúšťame druhým, môžeme byť uzdravení a obdržať silu na prekonanie vlastných problémov a výziev. A toto prehlasujem v mene Ježiša Krista, amen.