Otcovia
Dnes sa zameriam na dobro, ktoré môžu muži konať v tej najvyššej mužskej úlohe – v úlohe manžela a otca.
Dnes budem hovoriť o otcoch. V božskom pláne šťastia hrajú otcovia zásadnú úlohu a ja by som rád povzbudil tých, ktorí sa snažia toto povolanie zvelebovať. Svojimi slovami chvály a povzbudenia otcov a otcovstva nechcem nikoho zahanbiť či znevážiť. Dnes sa jednoducho zameriam na dobro, ktoré môžu muži konať v tej najvyššej mužskej úlohe – v úlohe manžela a otca.
David Blankenhorn, autor knihy Fatherless America [Amerika bez otcov], poznamenal: „V dnešnej dobe má americká spoločnosť k otázke otcovstva v podstate rozpoltený a rozporuplný vzťah. Niektorí ľudia si na ňu dokonca ani nespomínajú. Iných uráža. Ďalší, vrátane mnohých odborníkov na rodinnú problematiku, ju obchádzajú či odmietajú. Mnohí ďalší sa voči nej nijako výrazne nevymedzujú, ani sa o ňu príliš nezaujímajú. Mnohí si prajú, aby spoločnosť v súlade s ňou konala, ale už jej k tomu podľa nich chýbajú schopnosti či ochota.“1
Ako Cirkev veríme v otcov. Veríme v „ideál muža, ktorý kladie svoju rodinu na prvé miesto“2. Veríme, že „podľa božského vzoru otcovia predsedajú svojim rodinám v láske a spravodlivosti a sú zodpovední za to, že sa postarajú o životné potreby a ochranu svojich rodín“3. Veríme, že vo svojich rodinných povinnostiach, ktoré sa navzájom dopĺňajú, „sú otcovia a matky povinní pomáhať si jeden druhému ako rovnocenní partneri“4. Veríme, že otcovia zďaleka nie sú zbytoční; sú jedineční a nenahraditeľní.
Niektorí vidia prínos otcovstva v sociálnej oblasti a vnímajú ho ako niečo, čo mužov zaväzuje k starostlivosti o potomkov, núti ich byť dobrými občanmi a myslieť na potreby druhých, pričom dopĺňajú „materský vklad do detí vkladom otcovským. … Skrátka, pre muža je kľúčové byť otcom. Pre deti je kľúčové mať otca. Pre spoločnosť je kľúčové vytvárať otcov.“5 Aj keď sú tieto úvahy nesporne pravdivé a dôležité, vidíme, že otcovstvo je omnoho viac než iba sociálny výtvor či produkt evolúcie. Úloha otca má božský pôvod, počnúc Otcom v Nebi, a v tejto sfére smrteľnosti Otcom Adamom.
Dokonalým a božským vyjadrením otcovstva je náš Nebeský Otec. K Jeho povahe a vlastnostiam patrí nesmierna láskavosť a dokonalá láska. Jeho dielom a slávou je rozvoj, šťastie a večný život Jeho detí.6 Otcovia sa v tomto padlom svete nemôžu pýšiť ničím, čo by sa dalo porovnať s touto Majestátnosťou na výsostiach, ale prinajmenšom sa snažia Ho napodobňovať a skutočne pracujú na Jeho diele. Sú poctení nevšednou dôverou nútiacou k zamysleniu.
Lebo otcovstvo nás, mužov, vystavuje vlastným slabostiam a potrebe zlepšovať sa. Otcovstvo si žiada obete, ale je aj zdrojom neporovnateľného uspokojenia, dokonca radosti. Aj tu je naším nedostihnuteľným vzorom Nebeský Otec, ktorý nás, Svoje duchovné deti tak miloval, že dal za našu spásu a povýšenie Svojho Jednorodeného Syna.7 Ježiš povedal: „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.“8 Otcovia dávajú túto lásku najavo tým, že deň za dňom kladú svoj život v tom zmysle, že slúžia svojej rodine a podporujú ju.
Možno tou najdôležitejšou prácou otca je obrátiť srdcia svojich detí k ich Nebeskému Otcovi. Pokiaľ otec dokáže svojím príkladom aj slovami dávať najavo ako v každodennom živote vyzerá vernosť Bohu, dáva tým svojim deťom kľúč k pokoju v tomto živote a k večnému životu vo svete, ktorý príde.9 Otec, ktorý svojim deťom a so svojimi deťmi číta písma, ich zoznamuje s hlasom Pána.10
V písmach sa opakovane zdôrazňuje povinnosť rodičov učiť svoje deti:
A znova, nakoľko majú rodičia deti v Sione, alebo v ktoromkoľvek jeho kole, ktorý je zorganizovaný, ktorí ich neučia porozumieť náuke o pokání, viere v Krista, Syna živého Boha, a o krste a dare Ducha Svätého kladením rúk, keď majú osem rokov, bude hriech na hlave rodičov. …
A budú tiež svoje deti učiť, aby sa modlili a kráčali vzpriamene pred Pánom.11
V roku 1833 Pán pokarhal členov Prvého predsedníctva za to, že nevenujú dostatočnú pozornosť povinnosti učiť svoje deti. Jednému konkrétne povedal: Ty si neučil deti svoje svetlo a pravdu, podľa prikázaní; a oný zlovoľný má doteraz moc nad tebou a toto je príčina strasti tvojej.12
Otcovia majú každú generáciu znova učiť o Božom zákone a skutkoch. Žalmista povedal:
„Postavil v Jákobovi svedectvo a ustanovil zákon v Izraeli, o ktorom našim otcom prikázal, aby ho hlásali svojim synom.
Aby vedelo o tom i budúce pokolenie; synovia, čo sa narodia, nech rozpovedia svojim synom,
aby v Bohu skladali svoju nádej, na skutky Božie nezabúdali, ale zachovávali Jeho prikázania.“13
Výučba evanjelia je celkom určite povinnosť, ktorú zdieľajú otec aj matka, ale Pán jasne hovorí, že od otcov očakáva, že ponesú zodpovednosť za to, že táto výučba bude veľkou prioritou. (A uvedomme si, že neformálne rozhovory spoločná práca a hranie sa spolu, a počúvanie sú dôležitými prvkami výučby.) Pán od otcov očakáva, že budú pomáhať formovať svoje deti a deti chcú a potrebujú mať vzor.
Ja sám som bol požehnaný príkladným otcom. Spomínam si, že keď som mal asi 12 rokov, kandidoval otec v našej menšej komunite do mestskej rady. Neviedol nejakú rozsiahlu volebnú kampaň – spomínam si len, že sme pre neho s bratmi roznášali od domu k domu výtlačky letákov, ktoré občanov vyzývali, aby volili Paula Christoffersona. Veľa dospelých, ktorým som dal leták, poznamenalo, že Paul je dobrý a čestný muž a že by im nerobilo problém ho voliť. Moje mladé srdce sa nafúklo hrdosťou na môjho ocka. Dodalo mi to sebadôveru a zatúžil som ísť v jeho stopách. Nebol dokonalý, to nie je nikto, ale bol bezúhonný a láskavý a pre syna bol príkladom hodným nasledovania.
Súčasťou výučby je aj napravovanie a karhanie. Pavol povedal: „Lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva.“14 Pri napravovaní však musí otec postupovať so zvláštnou opatrnosťou, aby sa ani náznakom nedopustil urážok či hrubého zaobchádzania, čo je neospravedlniteľné. Kedykoľvek otec karhá, musí byť motivovaný láskou a vedený Duchom Svätým:
Pokarhaním v pravý čas s ostrosťou, keď ste pohnutí Duchom Svätým; a potom, následne, prejavením väčšej lásky voči tomu, koho ste pokarhali, aby vás nepovažoval za svojho nepriateľa;
aby mohol vedieť, že vaša vernosť je silnejšia než putá smrti.15
Karhanie v božskom vzore nesúvisí ani tak s trestom, ako skôr s tým, aby sme blízkej osobe pomohli na ceste k sebaovládaniu.
Pán povedal, že všetky deti majú nárok na podporu od rodičov, pokiaľ sú maloleté.16 Zaisťovanie obživy je požehnaná činnosť. Aj keď zaopatrovanie rodiny si zvyčajne žiada, aby človek trávil určitý čas mimo domu, nie je nezlučiteľné s otcovstvom – je podstatou toho byť dobrým otcom. „Práca a rodina sú sféry, ktoré sa prekrývajú.“17 Toto samozrejme neospravedlňuje muža, ktorý zanedbáva rodinu kvôli kariére, alebo, čo je druhý extrém, muža, ktorý nevyvíja žiadnu snahu a spokojne presúva svoju zodpovednosť na druhých. Slovami kráľa Benjamína:
„Nestrpíte, aby deti vaše chodili hladné či nahé; a tiež nestrpíte, aby prestupovali zákony Božie, a mali spory, a hádali sa jeden s druhým. …
Ale budete ich učiť, aby kráčali po cestách pravdy a striedmosti; budete ich učiť, aby jeden druhého milovali a aby jeden druhému slúžili.“18
Vieme, že sú muži, ktorí trpia tým, že nedokážu nájsť spôsob a prostriedky ako zaistiť rodine dostatočnú obživu. Tí, ktorí nemôžu v danej chvíli napriek svojej najlepšej snahe plniť všetky povinnosti a úlohy otca sa nemusia hanbiť. „Postihnutie, smrť alebo iné okolnosti si môžu vyžiadať individuálne úpravy. Keď je to potrebné, majú pomoc poskytnúť ďalší príbuzní.“19
Dve ďalšie veci, ktoré môže otec pre svoje deti urobiť je milovať ich matku a dávať to najavo. Toto utvrdzuje a posilňuje manželstvo, ktoré je základom rodinného života a istoty.
Niektorí muži sú slobodní otcovia, adoptívni otcovia alebo nevlastní otcovia. Mnohí z nich sa veľmi snažia a vo svojej často zložitej úlohe robia to najlepšie, čo dokážu. Vážime si tých, ktorí robia všetko, čo sa robiť dá s láskou, trpezlivosťou a sebaobetovaním, aby naplnili potreby jednotlivcov a celej rodiny. Za povšimnutie stojí, že aj sám Boh zveril Svojho Jednorodeného Syna pestúnovi. Určite aj Jozef má nejakú zásluhu na tom, že keď Ježiš vyrastal, „prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom“20.
S niektorými deťmi otec nanešťastie nežije, lebo buď zomrel, opustil rodinu alebo došlo k rozvodu. Niektoré deti majú otcov, ktorí sú fyzicky prítomní, ale po citovej stránke nie, alebo im inak neposkytujú dosť pozornosti a podpory. Vyzývame všetkých otcov, aby robili veci lepšie a boli lepší. Vyzývame k tomu, aby boli v médiách a v zábavných produktoch oddaní a schopní otcovia, ktorí skutočne milujú svoju manželku a inteligentne vedú deti, namiesto nešikovných a pojašených či „chlapov, ktorí neustále spôsobujú problémy“, ako sú otcovia až príliš často vykresľovaní.
Deťom z problematických rodinných pomerov hovoríme: nemáte kvôli tomu nižšiu hodnotu. Ťažkosti sú niekedy známkou toho, že vo vás má Pán dôveru. Môže vám pomôcť, priamo a aj skrze druhých, vyrovnať sa s tým, čomu čelíte. Môžete sa stať generáciou, možno prvými vo svojej rodine, kedy božské vzory pre rodinu, ktoré ustanovil Boh, nadobudnú skutočné obrysy a požehnanú generácie, ktoré prídu po vás.
Mladým mužom, vzhľadom na úlohu, ktorú budete ako živitelia a ochrancovia zohrávať, hovoríme: pripravujte sa už teraz tým, že budete dôslední v škole a budete plánovať vysokoškolské vzdelanie. Vzdelanie obecne, či už na univerzite, vyššej odbornej škole, na učilišti či v podobnom programe, je kľúčom k získaniu potrebných zručností a schopností. Využívajte príležitosti stretávať sa s ľuďmi najrôznejšieho veku, vrátane detí, a naučte sa nadväzovať zdravé a prospešné vzťahy. To spravidla znamená hovoriť s ľuďmi tvárou v tvár a občas s nimi tráviť čas, nielen zdokonaľovať sa v písaní textových správ. Žite tak, aby ste ako muži boli pre svoje manželstvo a deti zdrojom čistoty.
Celému dorastajúcemu pokoleniu hovoríme: nech staviate svojho otca na stupnicu dobrý-lepší-najlepší kdekoľvek (a predpovedám, že to bude tým vyššie, čím budete starší a múdrejší), rozhodnite sa jemu aj svojej mame vzdávať česť tým, ako žijete. Pamätajte na túžobnú nádej otca, tak ako ju vyjadril Ján: „Nemám väčšiu radosť, ako keď počujem, že moje deti chodia v pravde.“21 Vaša spravodlivosť je tou najväčšou poctou, ktorej sa ktorémukoľvek otcovi môže dostať.
Svojim bratom, otcom v tejto Cirkvi, hovorím: viem, že si prajete byť dokonalejším otcom. Aspoň ja si to prajem. A predsa, napriek svojim obmedzeniam, vytrvajme. Odložme bokom prehnané predstavy súčasnej kultúry o individualizme a nezávislosti a myslime v prvom rade na šťastie a blaho druhých. Nebeský Otec nás napriek našim nedostatkom zvelebí a spôsobí, že naše prosté snahy ponesú ovocie. Povzbudzuje ma jeden príbeh, ktorý pred niekoľkými rokmi vyšiel v časopise New Era. Autor napísal:
„Keď som bol malý, naša malá rodina žila v jednoizbovom byte na druhom poschodí. Spával som na pohovke v obývačke. …
Otec pracoval v oceliarni a každý deň odchádzal do práce veľmi skoro. Každé ráno … ma prišiel poriadne prikryť a na chvíľu pri mne zostal. V polospánku som cítil ako otec stoji pri pohovke a díva sa na mňa. Keď som sa pomaly prebudil, bolo mi trápne, že tam je. Snažil som sa predstierať, že ešte spím. … Uvedomil som si, že vždy keď stál pri mojej posteli, venoval celú svoju pozornosť a energiu sústredenej modlitbe – za mňa.
Každé ráno sa za mňa otec modlil. Modlil sa, aby som sa mal v ten deň dobre, aby som bol v bezpečí a aby som sa učil a pripravoval na budúcnosť. A pretože so mnou mohol byť až večer, modlil sa za mojich učiteľov a kamarátov, s ktorými som mal byť v ten deň. …
Najskôr som tomu príliš nerozumel, čo môj robí, keď sa ráno za mňa modlí. Ale ako som bol starší, začal som cítiť ako ma má rád a zaujíma sa o mňa a o všetko, čo robím. Je to jedna z mojich najobľúbenejších spomienok. Až o mnoho rokov neskôr, keď som bol ženatý, mal som vlastné deti a chodil za nimi do izby, keď spali, aby som sa za ne modlil, som úplne pochopil, čo ku mne otec cítil.“22
Alma svedčil svojmu synovi:
„Hľa, hovorím ti, je to [Kristus], ktorý určite príde, … aby ľudu svojmu oznámil radostné zvesti spásy.
A teraz, syn môj, toto bola oná služba, ku ktorej si bol povolaný, oznamovať tieto radostné zvesti ľudu tomuto, aby si pripravil ich myseľ; či skôr … aby mohli pripraviť myseľ detí svojich, aby počuli slovo v dobe príchodu jeho.“23
V tomto spočíva služba otcov v dnešnej dobe. Kiež im Boh žehná a dá, aby obstáli, v mene Ježiša Krista, amen.