Tí najlepší vedúci sú tými najlepšími nasledovníkmi
Nastanú časy, keď sa cesta pred vami bude zdať temná, ale neprestaňte nasledovať Spasiteľa. On pozná cestu; vlastne, On je tá cesta.
Keď som mal 12 rokov, môj otec ma vzal na lov do hôr. Zobudili sme sa o tretej ráno, osedlali kone a vydali sa v úplnej tme hore k zalesneným kopcom. Hoci som mal veľmi rád poľovačku s otcom, v tej chvíli som bol trochu nervózny. Nikdy predtým som v týchto horách nebol a nevidel som žiadnu cestu – ani nič, čo by sa na ňu ponášalo! Jediná vec, ktorú som videl, bola malá baterka, ktorú držal môj otec, a jej slabé svetlo sa odrážalo od borovíc pred nami. Čo ak by sa môj kôň pošmykol a spadol – môže vôbec vidieť, kde ide? Ale upokojila ma táto myšlienka: „Ocko vie, kde ide. Ak pôjdem za ním, všetko bude v poriadku.“
Všetko bolo v poriadku. Napokon vyšlo slnko a prežili sme spolu nádherný deň. Keď sme sa začali vracať domov, môj otec ukázal na majestátny, strmý vrch, ktorý sa vypínal medzi ostatnými. „To je Windy Ridge,“ povedal. „Tam je dobrá poľovačka.“ Okamžite som vedel, že sa chcem vrátiť späť a niekedy vyliezť na Windy Ridge.
V nasledujúcich rokoch som často počul otca hovoriť o Windy Ridge, ale nikdy sme tam nešli – až som jedného dňa, o 20 rokov neskôr, zavolal svojmu otcovi a povedal mu: „Poďme na Windy.“ Opäť sme osedlali kone a vydali sme sa k horám. Bol som už skúsený, 30-ročný jazdec, a napriek tomu som bol prekvapený, že som cítil rovnakú nervozitu, akú som cítil, keď som bol 12-ročný chlapec. Ale otec poznal cestu, a ja som išiel za ním.
Nakoniec sme prišli na vrchol Windy. Výhľad bol povznášajúci a bol som taký ohromený, že som sem chcel prísť znova – tentoraz nielen ja, ale spolu so svojou manželkou a s deťmi. Chcel som, aby zažili to, čo som zažil ja.
Počas všetkých tých rokov som mal veľa príležitostí, kedy som viedol svojich synov a iných mladých mužov na vrcholy hôr, tak ako môj otec viedol mňa. Tieto skúsenosti ma podnietili k tomu, aby som premýšľal, čo znamená viesť – a čo znamená nasledovať.
Ježiš Kristus, najlepší vodca a najlepší nasledovník
Ak by som sa vás spýtal: „Kto je ten najväčší vodca, ktorý kedy žil?“, čo by ste odpovedali? Odpoveďou je, samozrejme, Ježiš Kristus. On stanovuje dokonalý príklad každej vlastnosti vedúceho, ktorú si môžeme predstaviť.
Ale čo ak by som sa vás spýtal: „Kto je ten najväčší nasledovník, ktorý kedy žil?“ – nebola by vaša odpoveď opäť Ježiš Kristus? On je tým najväčším vodcom, pretože je tým najväčším nasledovníkom – dokonale nasleduje Svojho Otca, vo všetkých veciach.
Svet nás učí, že vodcovia musia byť mocní; Pán nás učí, že musia byť pokorní. Svetoví vodcovia získavajú moc a vplyv vďaka svojim talentom, zručnostiam a bohatstvu. Vodcovia podobní Kristovi získavajú moc a vplyv presviedčaním, zhovievavosťou, jemnosťou a nepredstieranou láskou.1
V Božích očiach sú tí najväčší vodcovia vždy tými najväčšími nasledovníkmi.
Dovoľte mi, aby som sa podelil o dve skúsenosti z mojich nedávnych stretnutí z mladými mužmi Cirkvi, ktoré ma naučili niečo o vedení a nasledovaní.
Všetci sme vodcami
Nedávno som spolu so svojou manželkou šiel na zhromaždenie sviatosti mimo nášho domáceho zboru. Tesne pred začiatkom zhromaždenia ku mne prišiel mladý muž a spýtal sa ma, či by som im nepomohol roznášať sviatosť. Povedal som: „Rád.“
Sadol som si k ostatným diakonom a spýtal sa toho, čo sedel vedľa mňa: „Čo je moja úloha?“ Povedal mi, že mám začať roznášať sviatosť zozadu v strednej sekcii a že on bude na druhej strane, a spolu budeme postupovať dopredu.
Povedal som: „Už som to dlho nerobil.“
Odpovedal: „To je v poriadku. Zvládnete to. Tiež som sa tak cítil, keď som začínal.“
Neskôr mal príhovor najmladší diakon v kvóre, ktorý bol vysvätený len pred niekoľkými týždňami. Po zhromaždení sa okolo neho zhŕkli ostatní diakoni, aby mu povedali, akí sú hrdí na tohto člena ich kvóra.
Pri tej návšteve som zistil, že každý týždeň členovia kvóra Áronovho kňazstva v tomto zbore chodia za ostatnými mladými mužmi a pozývajú ich na stretnutia svojich kvór.
Všetci títo mladí muži boli úžasní vedúci. A samozrejme mali v pozadí niekoľko úžasných držiteľov Melchisedekovho kňazstva, rodičov a iných, ktorí im radili v ich povinnostiach. Starostliví dospelí ako títo vidia mladých mužov nielen takými, akí sú, ale akými sa môžu stať. Keď sa rozprávajú s mladými mužmi alebo o nich, nezaoberajú sa ich nedostatkami. Namiesto toho zvýrazňujú úžasné vedúce schopnosti, ktoré preukazujú.
Mladí muži, takto vás vidí Pán. Vyzývam vás, aby ste sa aj vy dívali na seba takto. Vo vašom živote budú okamihy, keď budete povolaní viesť. A inokedy sa od vás bude očakávať, že budete nasledovať. Ale mojím posolstvom pre vás dnes je, že nezáležiac na vašom povolaní, vždy ste vedúci a vždy ste nasledovník. Vedenie je vyjadrením učeníctva – je to skrátka záležitosť toho, že pomáhate ostatným prísť ku Kristovi, čo robia skutoční učeníci. Ak sa usilujete stať sa Kristovým nasledovníkom, potom môžete pomôcť ostatným nasledovať Ho a môžete byť vedúcim.
Vaša schopnosť viesť nepramení v priateľskej a sebavedomej osobnosti, motivačných zručnostiach alebo dokonca v tom, že máte talent rečniť na verejnosti. Pramení vo vašom záväzku nasledovať Ježiša Krista. Pramení vo vašej túžbe byť, povedané Abrahámovými slovami, väčším nasledovníkom spravodlivosti.2 Ak to môžete učiniť – dokonca i keď v tom nie ste dokonalý, ale snažíte sa – potom ste vedúci.
Kňazská služba je vedenie
Pri inej príležitosti, keď som bol na Novom Zelánde, navštívil som domov slobodnej matky s tromi tínedžermi. Najstarší syn mal 18 a len minulý týždeň v nedeľu obdržal Melchisedekovo kňazstvo. Spýtal som sa, či už mal možnosť použiť toto kňazstvo. Povedal: „Nie som si istý, čo to znamená.“
Povedal som mu, že teraz má právomoc dať kňazské požehnanie na útechu alebo uzdravenie. Pozrel som sa na jeho matku, ktorá nemala mnoho rokov po svojom boku držiteľa Melchisedekovho kňazstva. „Myslím si, že by to bolo úžasné,“ povedal som, „keby si dal svojej mame požehnanie.“
Odpovedal: „Neviem ako.“
Vysvetlil som mu, že má položiť svoje ruky na hlavu svojej matky, povedať jej meno, povedať, že jej dáva požehnanie právomocou Melchisedekovho kňazstva, povedať to, čo mu Duch vloží do mysle a do srdca a skončiť v mene Ježiša Krista.
Na druhý deň som od neho dostal email. Stálo v ňom: „Dnes večer som dal požehnanie svojej mame. … Bol som nervózny a cítil som sa nehodný, a tak som sa neustále modlil, aby som sa uistil, že mám so sebou Ducha, pretože bez toho by som nemohol dať požehnanie. Keď som začal, úplne som zabudol na seba a na moje slabosti. … [Neočakával som] taký nával duchovnej a emocionálnej moci, ktorý som pocítil. … Neskôr ma zaplavil taký silný duch lásky, že som nemohol zadržať svoje pocity, a tak som objal mamu a plakal som ako dieťa. … Dokonca i teraz, keď to píšem [cítim] Ducha [tak veľmi, že] už nikdy nechcem hrešiť. …3
Nie je to inšpirujúce, keď vidíme, ako zdanlivo obyčajný mladý muž môže uskutočniť veľké veci skrze kňazskú službu, dokonca i keď sa cíti nehodný? Nedávno som zistil, že tento mladý starší dostal povolanie na misiu a na budúci mesiac nastúpi do misionárskeho tréningového strediska. Verím, že povedie mnoho duší ku Kristovi, pretože sa vo svojej kňazskej službe naučil, ako nasledovať Krista – a začal vo svojom vlastnom domove, kde má jeho príklad obrovský vplyv na jeho 14-ročného brata.
Bratia, či už si to uvedomujeme alebo nie, ľudia si nás vážia – členovia rodiny, priatelia, dokonca cudzinci. Nestačí, keď my ako držitelia kňazstva len prídeme ku Kristovi; našou povinnosťou je pozvať všetkých, aby prišli ku Kristovi.4 Nemôže nám stačiť to, že my sami dostaneme duchovné požehnania; musíme viesť ľudí, ktorých milujeme, k tým istým požehnaniam – a ako učeníci Ježiša Krista musíme milovať každého. Spasiteľov príkaz Petrovi je tiež príkazom pre nás: „A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.“5
Nasledujte muža z Galiley
Nastanú časy, keď sa cesta pred vami bude zdať temná, ale neprestaňte nasledovať Spasiteľa. On pozná cestu; vlastne, On je tá cesta.6 Čím svedomitejšie idete ku Kristovi, tým hlbšie bude vaše prianie pomôcť ostatným zažiť to, čo ste zažili vy. Iné slovo pre tento pocit je pravá láska, „ktorú [Otec] dáva všetkým, ktorí sú pravými nasledovníkmi Syna Jeho, Ježiša Krista“.7 Potom zistíte, že vždy, keď nasledujete Krista, tiež vediete ostatných k Nemu, pretože, slovami prezidenta Thomasa S. Monsona, „keď nasledujeme oného muža z Galiley – dokonca Pána Ježiša Krista – náš osobný vplyv bude mať dobrý účinok, nech sme kdekoľvek a nech sú naše povolania akékoľvek“.8
Vydávam svedectvo o tom, že toto je pravá Kristova Cirkev. Sme vedení prorokom Božím, prezidentom Monsonom – úžasným vedúcim, ktorý je tiež verným Spasiteľovým nasledovníkom. V mene Ježiša Krista, amen.