Čo máme robiť?
Budujeme kráľovstvo tým, že sa staráme o druhých. Budujeme kráľovstvo aj vtedy, keď hovoríme pravdu a svedčíme o nej.
Zakrátko po Ježišovom vzkriesení a nanebovstúpení apoštol Peter učil: „Nech teda [vedia] bezpečne [všetci], … že aj Pánom, aj Kristom učinil Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali.“ Poslucháčov to bodlo v srdci a spýtali sa Petra a ostatných: „Čo robiť, mužovia, bratia?“1 A okamžite poslúchli Petrove učenia s radosťou.
Zajtra je Veľkonočná nedeľa a ja dúfam, že aj nás bodlo v srdci, aby sme sa hlásili k Spasiteľovi, činili pokánie a poslúchali s radosťou.
Počas tejto generálnej konferencie budeme počuť inšpirované vedenie dané prostredníctvom cirkevných vedúcich, mužov i žien. Vediac, že naše srdcia budú zasiahnuté ich slovami, pýtam sa vás dnes večer: „Ženy a sestry, čo robiť?“
Eliza R. Snowová, generálna prezidentka Združenia pomoci, prehlásila pred takmer 150 rokmi sestrám: „Pán na nás vložil veľké zodpovednosti.“2 Svedčím o tom, že jej prehlásenie je pravdivé aj v dnešnej dobe.
Pánova Cirkev potrebuje ženy vedené Duchom, ktoré používajú svoje jedinečné dary na to, aby opatrovali pravdy evanjelia, hovorili o nich a bránili ich. Naša inšpirácia a intuícia sú dôležitou súčasťou budovania kráľovstva Božieho, čo v skutočnosti znamená robiť to, čo máme, aby sme priniesli spásu deťom Božím.
Budovanie kráľovstva skrze starostlivosť
Budujeme kráľovstvo tým, že sa staráme o druhých. Avšak, tie prvé deti Božie, ktoré musíme upevniť na znovuzriadenom evanjeliu, sme my samé. Emma Smithová povedala: „Želám si Ducha Božieho, aby som spoznala samú seba a porozumela si, aby som mohla byť schopná prekonať všetko, čo je tradíciou alebo čo je prirodzené, čo by nesmerovalo k môjmu povýšeniu.“3 Musíme rozvíjať základ viery v Spasiteľovom evanjeliu a kráčať vpred smerom k povýšeniu, splnomocnené chrámovými zmluvami
Čo ak niektoré naše tradície nemajú miesto v znovuzriadenom evanjeliu Ježiša Krista? Opustiť ich si možno bude vyžadovať emocionálnu podporu a starostlivosť niekoho iného, ako sa to stalo mne.
Keď som sa narodila, moji rodičia zasadili na dvore magnóliu, aby bol na mojej svadbe protestantský kostol mojich predkov ozdobený jej kvetmi. Ale v deň mojej svadby neboli po mojom boku žiadni rodičia ani magnólie, lebo rok po mojom krste som cestovala do Salt Lake City v Utahu, aby som mohla obdržať svoje obdarovanie a bola spečatená so svojím snúbencom Davidom.
Keď som opustila Louisianu a blížila sa k Utahu, zaplavili ma pocity človeka bez domova. Pred svadbou som bývala s Davidovou nevlastnou starou mamou, ktorú všetci s láskou volali teta Carol.
Tak som tu teda bola, cudzinka v Utahu, ktorá mala bývať v dome cudzinky predtým než bola spečatená – na večnosť – s rodinou, ktorú som ledva poznala. (Ešteže som milovala môjho budúceho manžela a Pána a dôverovala im!)
Keď som stála pred dverami domu tety Carol, chcela som ubziknúť. Dvere sa otvorili – stála som tam ako vyplašený zajac – a teta Carol sa ku mne bez slova priblížila a objala ma. Ona, ktorá nemala žiadne vlastné deti, vedela – jej starostlivé srdce vedelo – že som potrebovala niekde patriť. Ach, aký to bol utešujúci a sladký okamih! Môj strach sa rozplynul a naplnil ma pocit zakorenenia na duchovne bezpečnom mieste.
Láska je, keď vytvárate vo svojom živote miesto pre niekoho iného, tak ako to teta Carol urobila pre mňa.
Matky doslovne vytvárajú priestor vo svojom vlastnom tele, aby sa postarali o nenarodené dieťa – a dúfajme i miesto vo svojich srdciach, keď ich vychovávajú – ale starostlivosť sa neobmedzuje iba na prinášanie detí na svet. Eva bola nazvaná „matkou“ ešte predtým, ako mala deti.4Verím, že „byť matkou“ znamená „dať život“. Premýšľajte o mnohých spôsoboch, ktorými dávate život. Môže to znamenať dať emocionálny život bezútešnému alebo duchovnému životu pochybovača. S pomocou Ducha Svätého môžeme vytvoriť emociálne uzdravujúce miesto pre diskriminovaných, odmietnutých a pre cudzincov. Týmito jemnými, ale zároveň mocnými spôsobmi budujeme kráľovstvo Božie. Sestry, každá z nás prišla na zem s týmito život dávajúcimi, vyživujúcimi, materskými darmi, pretože to je Božím plánom.
To, že nasledujeme Jeho plán a stávame sa budovateľkami kráľovstva si vyžaduje nesebeckú obeť. Starší Orson F. Whitney napísal: „Všetko, čím trpíme a všetko, v čom vytrváme, najmä keď v tom vytrváme trpezlivo, … očisťuje naše srdce … a činí nás láskyplnejšími a dobročinnejšími, … a skrze … drinu a súženie získame také vzdelanie, … ktoré nás učiní podobnejšími nášmu Otcovi a Matke v nebi.“5Tieto očisťujúce skúšky nás privedú ku Kristovi, ktorý nás môže uzdraviť a učiniť nás užitočnými v diele spásy.
Budovanie kráľovstva skrze reč a svedectvo
Budujeme kráľovstvo aj vtedy, keď hovoríme pravdu a svedčíme o nej. Nasledujeme Pánov vzor. On hovorí a učí s mocou a právomocou Božou. Sestry, aj my môžeme. Sestry vo všeobecnosti rady rozprávajú a zhromažďujú sa! Keď pracujeme vďaka delegovanej kňazskej právomoci, ktorá je nám daná, naše rozprávanie a zhromažďovanie prerastie do učenia evanjelia a do vedenia.
Sestra Julie B. Becková, bývalá generálna prezidentka Združenia pomoci, učila: „Schopnosť pripraviť sa, získať a konať na základe osobného zjavenia je tá najdôležitejšia schopnosť, ktorú môžeme v tomto živote získať. … Vyžaduje si to vedomé úsilie.“6
Osobné zjavenie od Ducha Svätého nás bude nabádať, aby sme sa učili, aby sme hovorili a aby sme konali na základe večnej pravdy – Spasiteľovej pravdy. Čím viac nasledujeme Krista, tým viac budeme cítiť Jeho lásku a vedenie; čím viac cítime Jeho lásku a vedenie, tým viac budeme chcieť hovoriť a učiť pravdu, ako to činil On, dokonca i keď čelíme odporu.
Pred niekoľkými rokmi, keď mi zavolala anonymná volajúca, som sa modlila o slová, ktorými by som obránila materstvo.
Volajúca sa spýtala: „Ste Neill Marriottová, matka tej veľkej rodiny?“
Šťastne som odpovedala: „Áno!“, očakávajúc, že mi odpovie niečo ako: „No, to je super!“
Ale nie! Nikdy nezabudnem na jej odpoveď, keď jej hlas hrmel z telefónu: „Som veľmi urazená tým, že privádzate deti na túto preplnenú planétu!“
„Ach,“ zahabkala som, „chápem, ako sa cítite.“
Vyštekla: „Nie – nechápete!“
Zafňukala som: „Nuž, možno nechápem.“
Spustila tirádu o mojom hlúpom rozhodnutí stať sa matkou. Keď pokračovala, začala som sa modliť o pomoc a na um mi prišla jemná myšlienka: „Čo by jej povedal Pán?“ Vtedy som pocítila, že stojím na pevnej pôde a pri pomyslení na Ježiša Krista som získala odvahu.
Odpovedala som: „Som šťastná, že som matka, a sľubujem vám, že urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som vychovala moje deti takým spôsobom, že učinia zo sveta lepšie miesto.“
Odpovedala: „Nuž, dúfam, že to urobíte!“ a zložila.
Bola to maličkosť – koniec-koncov, stála som v bezpečí svojej vlastnej kuchyne! Ale svojimi nepatrnými prostriedkami som bola schopná hovoriť na obranu rodiny, matiek a vychovávateľov kvôli dvom veciam: (1) chápala som Božiu náuku o rodine a verila som jej, a (2) modlila som sa o slová, ktoré by dosvedčili tieto pravdy.
To, že sme odlišné a iné ako svet pritiahne určitú kritiku, ale musíme sa sami zakoreniť do večných zásad a svedčiť o nich, nezáležiac na reakcii sveta.
Keď sa spýtame samých seba: „Čo robiť?“, premýšľajme nad touto otázkou: „Čo neustále robí Spasiteľ?“ Stará sa. Tvorí. Povzbudzuje rast a dobrotu. Ženy a sestry, môžeme robiť tieto veci! Dievčatá z Primáriek, je vo vašej rodine niekto, kto potrebuje vašu lásku a láskavosť? Vy tiež budujete kráľovstvo tým, že sa staráte o druhých.
Spasiteľovo stvorenie zeme, pod vedením Jeho Otca, bol mocný skutok starostlivosti. Poskytol nám miesto, aby sme rástli a rozvíjali vieru v Jeho zmiernu moc. Viera v Ježiša Krista a v Jeho uzmierenie je konečným miestom uzdravenia a nádeje, rastu a účelu. Všetci potrebujeme duchovné a fyzické miesto, kam patríme. My, sestry každého veku, môžeme vytvoriť takéto miesto; je to dokonca sväté miesto.
Našou najväčšou zodpovednosťou je stať sa ženami, ktoré nasledujú Spasiteľa, starajú sa s inšpiráciou a žijú bez strachu podľa pravdy.Keď žiadame Otca v Nebi, aby z nás učinil budovateľky Svojho kráľovstva, Jeho moc bude na nás prúdiť a my budeme vedieť, ako sa starať a napokon sa staneme takými ako sú naši nebeskí rodičia. V mene Ježiša Krista, amen.