Predstavte si samých seba v chráme
Modlím sa, aby sme si všetci ctili Spasiteľa a učinili všetky zmeny nevyhnutné k tomu, aby sme si mohli predstaviť samých seba v Jeho svätom chráme.
To ako sa Pánov plán spásy počas tejto dispenzácie plnosti časov valí dopredu, je skoro nad naše chápanie.1 Dokladá to aj skutočnosť, že prezident Thomas S. Monson počas tohto zasadania konferencie ohlásil 4 nové chrámy. Keď bol prezident Monson v roku 1963 vysvätený za apoštola, bolo na svete v prevádzke 12 chrámov.2 Aj so zasvätením chrámu Provo City Center je ich teraz 150, a potom ako budú zasvätené všetky oznámené chrámy, bude ich 177. Toto je pre nás dôvod k pokornej radosti.
Pred stoosemdesiatimi rokmi, priamo v tento deň 3. apríla 1836, sa prorokovi Josephovi Smithovi a Oliverovi Cowderymu otvorilo v chráme v Kirtlande veľkolepé zjavenie. Stalo sa to iba deň potom, čo bol tento chrám zasvätený. V tomto videní uzreli Pána, ako stojí v chráme na hradení kazateľnice. Okrem iného Spasiteľ povedal:
Nech sa radujú srdcia všetkých ľudí mojich, ktorí, so všetkou svojou mocou, postavili tento dom menu môjmu.
Lebo hľa, prijal som tento dom a meno moje bude tu; a budem sa v tomto dome prejavovať ľudu svojmu v milosrdenstve.3
Prie tejto posvätnej príležitosti sa zjavili dávni proroci vrátane Eliáša, ktorý odovzdal kľúče nevyhnutné pre chrámové obrady.
Dokážeme si predstaviť, ako sa členovia a misionári v Harare v Zimbabwe, v Quite v Ekvádore, v Beléme v Brazílii a v Lime v Peru radujú, pretože vieme, čo sa pred rokom dialo v thajskom Bangkoku, keď bol oznámený tamojší chrám. Sestra Shelly Seniorová, manželka vtedajšieho prezidenta Thajskej misie Bangkok, Davida Seniora, poslala rodine a priateľom email, v ktorom sa písalo, že potom, čo si ona a jej manžel vypočuli ako prezident Monson oznamuje oný chrám, „12 hodín nespali a plakali šťastím“. O pol dvanástej v noci zavolali asistentom v misijnej kancelárii a povedali im to. Asistenti zavolali všetkým misionárom. Prišla správa, že „celá misia je uprostred noci hore a skáče od radosti po posteliach“. Sestra Seniorová rodinu a priateľov vtipne upozornila „A nehovorte to prosím misionárskemu oddeleniu!“4
Hlboká duchovná reakcia členov v Thajsku bola rovnako silná. Som presvedčený, že v srdci a domovoch Svätých z miest, kde sa budú nachádzať tieto novo oznámené chrámy, prebiehali duchovné prípravy a dochádzalo k prejavom z neba, aby ich na to pripravili.
Sestra Seniorová mala v Thajsku zvláštne zrkadlá do ruky, vyrobené pre osobnú výučbu, a to hlavne sestier. Na týchto zrkadlách bol vyrytý chrám so slovami: „Predstavte si sami seba v chráme.“ Keď sa človek do takého zrkadla pozrel, videl sa v chráme. Seniorovci učili záujemcov a členov, že si majú predstaviť samých seba v chráme a podniknúť nevyhnutné zmeny vo svojom životnom štýle a duchovne sa pripraviť, aby tento cieľ dosiahli.
Dnes ráno vyzývam každého z nás, nech už sme odkiaľkoľvek, aby si predstavil samého seba v chráme. Prezident Monson povedal: „Pokiaľ ste nevstúpili do domu Pána a neprijali všetky požehnania, ktoré tam na vás čakajú, nezískali ste všetko, čo vám Cirkev môže ponúknuť. Najdôležitejšími a vrcholnými požehnaniami členstva v Cirkvi sú tie požehnania, ktoré obdržíme v chrámoch Božích.“5
Napriek nedostatku spravodlivosti v dnešnom svete žijeme v posvätnej a svätej dobe. Proroci so srdcom naplneným láskou a túžobným očakávaním opisovali našu dobu po stáročia.6
Prorok Joseph Smith citoval Abdiáša7 v Starom zákone a 1. Petra8 v Novom zákone a hovoril o veľkom zámere Božom, ktorý zaisťuje krst za mŕtvych a umožňuje nám byť spasiteľmi na hore Sion.9
Pán nášmu ľudu žehná a poskytuje zdroje a prorocké vedenie, aby sme mohli udatne plniť svoje chrámové zodpovednosti ako voči živým, tak voči mŕtvym.
Vďaka znovuzriadenému evanjeliu Ježiša Krista rozumieme účelu života, Otcovmu plánu spásy určeného Jeho deťom, Spasiteľovej vykupujúcej obeti a ústrednej úlohe rodín v usporiadaní neba.10
Vďaka spojeniu rastúceho počtu chrámov a moderných technológií, ktoré nám umožňujú plniť posvätné zodpovednosti voči predkom skrze prácu na rodinnej histórii, zažívame najpožehnanejšiu dobu v celých dejinách. Radujem sa z neobyčajnej vernosti našich mladých ľudí pri indexovaní a vyhľadávaní predkov a následnom vykonávaní krstov a konfirmácií v chráme. Patríte doslova medzi prorokovaných spasiteľov na hore Sion.
Ako sa pripravujeme na vstup do chrámu?
Vieme, že základnou súčasťou prípravy na vstup do chrámu je spravodlivosť a posvätenie.
V oddiele 97 Náuky a zmlúv sa píše: A nakoľko ľud môj postaví pre mňa dom v mene Pána a nestrpí, aby do neho vošla akákoľvek nečistá vec, aby nebol poškvrnený, sláva moja spočinie na ňom.11
Do roku 1891 podpisoval každé chrámové odporučenie v rámci ochrany posvätnosti chrámu prezident Cirkvi. Táto zodpovednosť bola potom delegovaná na biskupov a prezidentov kolov.
Veľmi si prajeme, aby členovia Cirkvi žili tak, aby boli spôsobilí získať chrámové odporučenie. Nepozerajte prosím na chrám ako na nejaký vzdialený a možno nedosiahnuteľný cieľ. V spolupráci so svojím biskupom dokáže väčšina členov splniť všetky spravodlivé požiadavky v relatívne krátkej dobe, ak sú odhodlaní stať sa spôsobilými a učiniť úplné pokánie z priestupkov. Súčasťou toho je aj ochota odpustiť sebe samým a nezameriavať sa na svoje nedokonalosti či hriechy s pocitom, že nám nikdy nedovolia vstúpiť do svätého chrámu.
Spasiteľovo uzmierenie bolo vykonané za všetky deti Božie. Jeho vykupujúca obeť uspokojuje požiadavky spravodlivosti za všetkých tých, ktorí skutočne činia pokánie. Ja to krásne popísané v písmach:
„Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh.“12
„…a na …[ne] si už nespomeniem.“13
Uisťujeme vás, že život podľa spravodlivých zásad prinesie vám aj vašej rodine šťastie, naplnenie a pokoj.14 Členovia, dospelí aj mládež,15 si potvrdzujú svoju spôsobilosť, keď odpovedajú na otázky pre získanie chrámového odporučenia. Základnou požiadavkou je prehlbovať svoje svedectvo o Bohu Otcovi, Jeho Synovi Ježišovi Kristovi a o znovuzriadení evanjelia a zakúsiť službu Ducha Svätého.
Požehnania chrámu sú mnohé.
Hlavnými požehnaniami chrámu sú obrady povýšenia. Plán evanjelia je o povýšení a zahŕňa aj uzatváranie posvätných zmlúv s Bohom a ich dodržiavanie. S výnimkou krstu a konfirmácie sa tieto obrady a zmluvy v prípade žijúcich osôb vykonávajú a prijímajú v chráme. Všetky spásne obrady a zmluvy za mŕtvych sa prijímajú v chráme.
Brigham Young učil: „Nie je nič, čo by Pán mohol učiniť pre spásu ľudskej rodiny a čo by zabudol učiniť, … všetko, čo by mohlo byť dosiahnuté pre ich spásu nezávisle na nich, bolo dosiahnuté v Spasiteľovi a skrze Neho.“16
Cirkevní vedúci organizujú koly, zbory, kvóra, pomocné organizácie Cirkvi, misie atď. v našich kaplnkách a ďalších budovách. Pán organizuje večné rodiny iba v chrámoch.
Je jasné, že tí, ktorí majú zlomené srdce a skrúšeného ducha a ktorí skutočne činili pokánie zo svojich hriechov, sú pre Pána v Jeho svätom dome úplne prijateľní.17 Vieme, že „Boh nikoho neuprednostňuje“18. Jednou zo vzácnych vecí, ktoré nám na chráme rád, je to, že medzi jeho návštevníkmi nie sú žiadne rozdiely v majetku, spoločenskej vrstve či postavení. Pred Bohom sme si všetci rovní. Všetci máme biele oblečenie na znamenie toho, že sme čistí a spravodliví ľudia.19 Všetci sedíme bok po boku a v srdci túžime byť spôsobilými synmi a dcérami milujúceho Nebeského Otca.
Len si pomyslite, že po celom svete sa môžu ženy a muži skrze „posvätné obrady a zmluvy dosiahnuteľné vo svätých chrámoch … [vrátiť] do Božej prítomnosti a … [byť zjednotení] na večnosť“20. Vykonávajú ich v krásnej posvätnej pečatiacej miestnosti, ktorá je k dispozícii členom hodným vstupu do chrámu. Potom, čo vstúpia do týchto zmlúv, vidia samých seba v chrámových zrkadlách zavesených oproti sebe. „Chrámové zrkadlá spoločne odrážajú obraz tam a späť, čo sa zdanlivo nesie až do večnosti.“21 Tieto obrazy v zrkadle nám pomáhajú premýšľať o našich rodičoch, prarodičoch a všetkých predchádzajúcich generáciách. Pomáhajú nám spoznať posvätné zmluvy, ktoré nás spájajú so všetkými generáciami, ktoré prídu po nás. Toto je neuveriteľne dôležité a začína to tým, že „si predstavíte sami seba v chráme“.
Prezident Howard W. Hunter nám radil, aby sme sa zamysleli „nad vznešenými náukami v onej významnej zasväcovacej modlitbe chrámu v Kirtlande, v modlitbe, o ktorej prorok Joseph Smith povedal, že mu bola daná zjavením. Je to modlitba, ktorá naďalej žehná nám ako jednotlivcom, nám ako rodinám aj ako ľudu vďaka moci kňazstva, ktorú nám Pán dal, aby sme ju používali v Jeho svätých chrámoch.“22 Urobili by sme dobre, keby sme si preštudovali 109. oddiel Náuky a zmlúv a riadili sa výzvou prezidenta Huntera, aby sme „z chrámu Pána učinili veľký symbol svojho členstva“23.
Chrám je útočiskom, miestom vďakyvzdania, pokynov, porozumenia, aby sme mohli byť zdokonalení vo všetkých veciach týkajúcich sa kráľovstva Božieho na zemi.24 Počas môjho života bol miestom mieru a pokoja vo svete, ktorý je doslova v zmätku.25 Je úžasné zanechať za sebou v onom posvätnom prostredí svetské starosti.
V chráme a pri skúmaní rodinnej histórie často cítime a získavame vnuknutia od Ducha Svätého.26 Príležitostne sa v chráme závoj medzi nami a tými na druhej strane veľmi stenčí. Získavame ďalšiu pomoc vo svojom úsilí stať sa spasiteľmi na hore Sion.
Pred niekoľkými rokmi v jednom stredoamerickom chráme manželka jednej našej emeritnej generálnej autority pomáhala otcovi, matke a ich deťom prijať večné zmluvy v pečatiacej miestnosti, kde sa nachádzajú chrámové zrkadlá. Keď skončili a pohliadli do nich, všimla si, že sa v zrkadle odráža tvár niekoho iného, kto v miestnosti nie je. Spýtala sa na to onej matky a zistila, že im zomrela jedna dcéra, ktorá teda nebola fyzicky prítomná. Táto dcéra, ktorá zomrela, bola potom pri posvätnom obrade prítomná v zastúpení.27 Nikdy nepodceňujte pomoc, ktorá je v chrámoch poskytovaná z druhej strany závoja.
Prosím vedzte, že úprimne túžime po tom, aby každý učinil všetky zmeny nutné k tomu, aby bol hodný ísť do chrámu. S modlitbou preskúmajte, kde sa v živote nachádzate, vyhľadávajte vedenie Ducha a porozprávajte sa s biskupom o príprave na návštevu chrámu. Prezident Thomas S. Monson povedal: „Nie je pre vás dôležitejšieho cieľa, než snažiť sa o to, aby ste boli hodní ísť do chrámu.“28
Spasiteľ je hlavným a nemenným uhoľným kameňom našej viery a Svojej Cirkvi
Mal som pred dvoma mesiacmi výsadu zúčastniť sa s prezidentom Henry B. Eyringom opätovného zasvätenia chrámu Suva na Fidži. Bola to zvláštna, posvätná príležitosť. Odvaha a silné duchovné vnuknutia prezidenta Eyringa umožnili, aby opätovné zasvätenie prebehlo tvárou v tvár najhoršiemu cyklónu, ktorý kedy bol na južnej pologuli zaznamenaný. Mládeži, misionárom a členom bola daná fyzická aj duchovná ochrana.29 Jasne sa tu prejavil Pánov rukopis. Opätovné zasvätenie chrámu Suva na Fidži bolo útočiskom pred búrkou. Často, keď zažívame búrku života, bývame svedkami toho, že nám ruka Pána poskytuje večnú ochranu.
Pôvodné zasvätenie chrámu Suva na Fidži 18. júna 2000 bolo tiež pozoruhodné. Keď sa stavba chrámu blížila ku koncu, vzala skupina vzbúrencov za rukojemníkov členov parlamentu. Centrum Suvy bolo vyrabované a vypálené. Armáda vyhlásila stanné právo.
Ako prezident územia som sa vybral so štyrmi prezidentmi kolu na Fidži za predstaviteľmi armády do kasární kráľovnej Alžbety. Keď sme im vysvetlili plánované zasvätenie, vyjadrili nám podporu, ale zároveň aj obavy o bezpečnosť prezidenta Gordona B. Hinckleyho. Odporučili, aby zasvätenie bolo malého rozsahu bez akcií mimo chrámu, ako obrad kladenia uholného kameňa. Zdôraznili, že ktokoľvek mimo chrámu by sa mohol stať terčom násilia.
Prezident Hinckley súhlasil s malým zasväcovacím zasadaním v prítomnosti iba nového predsedníctva chrámu a niekoľkých miestnych vedúcich; nikto iný nebol pozvaný kvôli bezpečnostnej situácii. Zdôraznil však, že „pokiaľ máme chrám zasvätiť, usporiadame obrad položenia uholného kameňa, pretože hlavným uholným kameňom je Ježiš Kristus a toto je Jeho Cirkev“.
Keď sme skutočne vyšli von tento obrad vykonať, neboli tam žiadni nečlenovia, deti, médiá ani nikto iný. Ale verný prorok dal najavo svoju odvážnu a neochvejnú oddanosť Spasiteľovi.
Prezident Hinckley neskôr v súvislosti so Spasiteľom povedal: „Žiadny sa Mu nevyrovná. Nikto taký nikdy nebol. A ani nikdy nebude. Ďakujme Bohu za dar Jeho Milovaného Syna, ktorý dal Svoj život, aby sme mohli žiť, a ktorý je hlavným a nemenným uholným kameňom našej viery a Jeho Cirkvi.“30
Bratia a sestry, modlím sa, aby sme všetci ctili Spasiteľa a učinili všetky zmeny nevyhnutné k tomu, aby sme si mohli „predstaviť samých seba v Jeho svätom chráme“. Ak tak učiníme, budeme môcť naplniť Pánove sväté zámery a pripraviť seba aj svoju rodinu na všetky požehnania, ktoré nám On a Jeho Cirkev môžu udeliť v tomto živote a na večnosti. Vydávam s istotou svoje svedectvo o tom, že Spasiteľ žije. V mene Ježiša Krista, amen.