Zajtra Hospodin učiní divné skutky medzi vami
Ďalej milujte. Ďalej sa snažte. Ďalej dôverujte. Ďalej verte. Ďalej sa rozvíjajte. Nebesia vás povzbudzujú dnes, zajtra a naveky.
Bratia a sestry, uvedomujete si vôbec – máte vôbec predstavu či tušenie – ako veľmi vás milujeme? 10 hodín sa uprene pozeráte na tváre striedajúce sa pri rečníckom pulte, ale tých istých 10 hodín sa my, ktorí sme usadení za rečníckym pultom, uprene pozeráme na vás. Nadchýnate nás do samotného stredu našich duší, či už je to 21 000 z vás tu v Konferenčnom centre, alebo zástupy v cirkevných budovách a kaplnkách, alebo napokon milióny v domovoch po celom svete, ktorí sa možno spolu tlačia okolo monitoru počítača. Ste tu, ste tam, hodinu za hodinou, oblečení vo vašich najlepších nedeľňajších šatách, najlepší, akí môžete byť. Spievate a modlíte sa. Počúvate a veríte. Ste zázrakom tejto Cirkvi. A máme vás radi.
Mali sme ďalšiu pozoruhodnú generálnu konferenciu. Boli sme obzvlášť požehnaní prítomnosťou prezidenta Thomasa S. Monsona a jeho prorockými posolstvami. Prezident, máme vás radi, modlíme sa za vás, ďakujeme vám a nadovšetko vás podporujeme. Sme vďační za to, že ste nás vy a vaši úžasní radcovia učili a že nás učilo toľko našich ostatných skvelých vedúcich mužov a žien. Počúvali sme jedinečnú hudbu. Druhí sa za nás naliehavo modlili a naliehavo nás vyzývali. Pánov Duch tu bol skutočne vo veľkej hojnosti. V každom ohľade to bol a je inšpirujúci víkend.
Avšak, vidím tu pár problémov. Jedným z nich je skutočnosť, že som tým jediným, kto stojí medzi vami a zmrzlinou, ktorú máte vždy pripravenú na záver generálnej konferencie. A ten druhý potenciálny problém je zachytený na tejto fotografii, ktorú som nedávno videl na internete.
Ospravedlňujem sa deťom, ktoré sa teraz schovávajú pod gauč, ale nikto z nás si neželá, aby zajtrajšok či pozajtrajšok zničil oné nádherné pocity, ktoré sme mali počas tohto víkendu. Chceme sa pevne držať duchovných vnuknutí, ktoré sme obdržali, a inšpirovaného učenia, ktoré sme si vypočuli. Je ale nevyhnutné, že po nebeských okamihoch v našom živote, sa nutne takpovediac vraciame na zem, kde znova čelíme situáciám, ktoré nie sú také ideálne.
Autor Listu Židom nás pred tým varoval, keď napísal: „Rozpomeňte sa na predošlé dni, v ktorých ste boli osvietení a prestáli ste mnoho bojov utrpenia.“1 Tento boj utrpenia, ktorý prichádza po osvietení, sa môže dostaviť rôznymi spôsobmi a môže sa dostaviť ku každému z nás. Každý misionár, ktorý kedy slúžil, určite čoskoro prišiel na to, že život v misijnom poli sa nebude veľmi podobať atmosfére misionárskeho tréningového centra. A to isté platí aj pre každého z nás, keď odchádzame z povznášajúceho zasadania v chráme alebo sa blížime k záveru obzvlášť duchovného zhromaždenia sviatosti.
Spomeňte si, že keď Mojžiš zišiel dole po svojom jedinečnom zážitku na hore Sion, zistil, že ľud jeho „sa zvrhol“ a „veľmi rýchlo odbočili z cesty“2. Na úpätí hory sa horlivo venovali výrobe zlatého teľaťa, ktoré by mohli uctievať, práve v tú istú hodinu, keď na vrcholku onej hory Jehova hovoril Mojžišovi: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ a „Neurobíš si vyrezávanú modlu“.3 Mojžiš sa toho dňa zo svojej skupiny Izraelitov celkom isto neradoval!
Ježiš zobral počas Svojej pozemskej služby Petra, Jakuba a Jána na vrch premenenia, kde, ako sa píše v písmach, „tvár Mu žiarila sťa slnko a rúcho jeho zbelelo ako svetlo“4. Nebesia sa otvorili, dávni proroci prišli a Boh Otec prehovoril.
Po tomto celestiálnom zážitku Ježiš zišiel z vrchu a čo zistil? Najskôr zistil, že medzi Jeho učeníkmi a ich odporcami prebieha hádka kvôli nevydarenému požehnaniu danému jednému chlapcovi. Potom sa snažil presvedčiť členov Dvanástich, ako sa ukázalo, neúspešne, že bude zanedlho vydaný do rúk miestnych vládcov, ktorí Ho zabijú. Potom ktosi spomenul, že mala byť zaplatená akási daň, a tak bola rýchlo uhradená. Potom musel pokarhať niektorých Svojich bratov, pretože sa hádali ohľadom toho, kto bude v Jeho kráľovstve najväčší. Toto všetko Ho viedlo k tomu, že v jednej chvíli prehlásil: „Neveriace pokolenie … Dokiaľ vás budem trpieť?“5 Túto otázku mal počas Svojho pôsobenia možnosť položiť viac než len raz. Nemôžeme sa diviť, že túžil po pokoji na modlitbu na vrcholkoch hôr!
Keď si uvedomíme, že my všetci musíme zostupovať dole z vrcholku prežitku a zapodievať sa bežnými životnými zmenami, dovoľte mi ponúknuť vám na záver generálnej konferencie toto povzbudenie.
Predovšetkým, pokiaľ v nadchádzajúcich dňoch zistíte niektoré nedostatky nielen u tých, ktorí sú okolo vás, ale tiež nájdete aj vo vlastnom živote určité prvky, ktoré doposiaľ nedosahujú úroveň obsahu posolstiev, ktoré ste si tento víkend vypočuli, neklesajte na duchu a nevzdávajte to. Evanjelium, Cirkev a tieto úžasné polročné zhromaždenia nám majú prinášať nádej a inšpiráciu. Ich zámerom nie je odradiť vás. Len protivník, nepriateľ nás všetkých, sa nás chce snažiť presvedčiť, že ideály zmienené na generálnej konferencii sú depresívne a nereálne, že sa ľudia v skutočnosti nezlepšujú, že nikto v skutočnosti nerobí pokrok. A prečo Lucifer toto prehlasuje? Pretože vie, že on sa nemôže zlepšiť, žeon nerobí pokrok, žeon nikdy nebude mať svetlý zajtrajšok v svetoch bez konca. Je to nešťastná bytosť zviazaná večnými hranicami a chce, aby sme boli nešťastnými ľuďmi. Nuž, nenechajte sa nachytať. Vďaka daru uzmierenia Ježiša Krista a sile z nebies, ktoré nám pomáhajú, sa môžeme zlepšovať, a to najlepšie na evanjeliu je to, že získavame zásluhy za snahu, aj keď sa nám vždy nedarí dosiahnuť úspech.
Keď v prvých dňoch Cirkvi vznikla debata ohľadom toho, kto má právo na nebeské požehnania a kto nie, Pán povedal Prorokovi Josephovi Smithovi: Veru hovorím vám, [že dary Božie] sú dané pre dobro tých, ktorí ma milujú a zachovávajú … prikázania moje, a [toho], kto sa usiluje tak činiť.6 No a nie sme snáď všetci vďační za tento prídavok, „a [toho], kto sa usiluje tak činiť“! Toto nás zachraňuje, pretože niekedy je to to jediné, čo môžeme ponúknuť! Určitú útechu čerpáme zo skutočnosti, že pokiaľ by Boh mal odmeniť len tých dokonale verných, nemal by na zozname odmenených veľa položiek.
A tak vás prosím, aby ste zajtra aj všetky nasledujúce dni pamätali na to, že Pán žehná tým, ktorí sa chcú zlepšovať, ktorí prijímajú, že prikázania sú potrebné a snažia sa ich dodržiavať, tých, ktorí si cenia kresťanské cnosti a usilujú sa najlepšie ako môžu, aby si ich osvojili. Pokiaľ pri tejto snahe zakopávate, robí to tak každý; máme Spasiteľa, ktorý vám pomôže ísť ďalej. Pokiaľ spadnete, vzývajte Jeho silu. Zvolajte ako Alma: „Ó Ježiš, ... buď milosrdný ku mne.“7 Pomôže vám postaviť sa. Potom čiňte pokánie, odčiňte a napravte to, čo je potrebné napraviť a choďte ďalej. A zanedlho sa vám podarí dosiahnuť to, o čo sa snažíte.
Ako ma žiadaš, stane sa ti, prehlásil Pán.
Vlož dôveru svoju v toho Ducha, ktorý podnecuje činiť dobro – áno, činiť správne, kráčať pokorne, súdiť spravodlivo. …
… [Potom čokoľvek, čo] si odo mňa budeš priať … [v] spravodlivosti [to] obdržíš.8
Túto náuku mám veľmi rád! Zas a znova nám hovorí, že budeme požehnaní za našu túžbu konať dobro, i ked sa vlastne snažíme byť dobrými. A pripomína nám, že na to, aby sme mali nárok na tieto požehnania, musíme dbať na to, aby sme ich neupierali druhým – máme s druhými jednať správne, nikdy nečestne; máme kráčať pokorne, nikdy nie povýšene, nikdy pyšne; máme súdiť spravodlivo, nikdy nie pokrytecky, nikdy nespravodlivo.
Moji bratia a sestry, prvým veľkým prikázaním celej večnosti je milovať Boha celým svojím srdcom, mocou, mysľou a silou– to je prvým veľkým prikázaním. Ale prvou veľkou pravdou celej večnosti je, že Boh miluje nás celým Svojím srdcom, mocou, mysľou a silou. Táto láska je základným kameňom večnosti a má byť základným kameňom nášho každodenného života. Vskutku, vďaka tomuto uisteniu, ktoré nám horí v duši, môžeme mať dostatočnú sebadôveru, aby sme sa ďalej snažili zlepšovať, aby sme sa ďalej snažili o odpustenie svojich hriechov a aby sme ďalej ponúkali túto milosť blížnemu.
Prezident George Q. Cannon kedysi učil: „Nezáleží na tom, aké závažné sú skúšky, aké hlboké je utrpenie, aké veľké je trápenie, [Boh] nás nikdy neopustí. Nikdy to neurobil a ani to nikdy neurobí. Nemôže to urobiť. Nie je to v Jeho povahe [to urobiť]. … Bude [vždy] stáť pri nás. Môžeme prechádzať cez ohnivú páľavu; môžeme prechádzať hlbokými vodami; ale nemali by sme sa nimi nechať stráviť alebo zaplaviť. Zo všetkých týchto skúšok a ťažkostí môžeme vďaka nim vyjsť lepší a čistejší.“9
Vďaka tejto veľkolepej nebeskej starostlivosti, ktorá je veľkou nemennou konštantou v našom živote a prejavuje sa najčistejšie a najdokonalejšie v smrti a uzmierení Ježiša Krista, môžeme uniknúť dôsledkom hriechu aj hlúposti – našich vlastných aj tých druhých – nech už k nám v priebehu každodenného života prichádzajú v akejkoľvek podobe. Pokiaľ svoje srdce venujeme Bohu, milujeme Pána Ježiša Krista a snažíme sa zo všetkých síl žiť podľa evanjelia, potom zajtrajšok, a aj každý ďalší deň, bude nakoniec nádherný, dokonca aj keď si to nebudeme vždy uvedomovať. Prečo? Pretože Nebeský Otec si to tak praje! Chce nám žehnať. Skutočným cieľom Jeho milosrdného plánu určeného pre Jeho deti je užitočný, hojný a večný život! Je to plán založený na pravde, ktorá znie, že tým, ktorí milujú Boha „všetky veci slúžia na dobro“10. Takže ďalej milujte. Ďalej sa snažte. Ďalej dôverujte. Ďalej verte. Ďalej sa rozvíjajte. Nebesia vás povzbudzujú dnes, zajtra a naveky.
„Nevieš to? Nepočul si?“ zvolal Izaiáš.
„[Boh] ustatému dáva silu a rozhojňuje moc bezvládneho.
… Tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly.
Lebo … Hospodin, tvoj Boh, ktorý [ich] drží za pravicu a vraví [im]: Neboj sa, ja [vám] pomôžem!“11
Bratia a sestry, kiež nám milujúci Otec v nebi zajtra žehná, aby sme si pamätali, ako sme sa cítili dnes. Kiež nám žehná, aby sme si vychutnávali ideály, ktoré sme počuli hlásať počas tohto konferenčného víkendu, aby sme o tieto ideály trpezlivo a vytrvalo usilovali s vedomím, že Jeho božská láska a neutíchajúca pomoc bude s nami dokonca aj vtedy, keď sa budeme boriť s problémami – nie, bude s nami obzvlášť vtedy, keď sa budeme boriť s problémami.
Pokiaľ sa štandard zdá byť vysoký a potrebné osobné zdokonalenie sa v dňoch budúcich sa zdá byť mimo dosah, pamätajte na povzbudenie, ktoré dal Jozue svojim ľuďom, keď čelili skľučujúcej budúcnosti. „Posväťte sa,“ povedal „lebo zajtra Hospodin učiní divné skutky medzi vami“.12 Vyhlasujem ten istý sľub. Je to sľub tejto konferencie. Je to sľub tejto Cirkvi. Je to sľub Toho, kto vykonáva tieto divné skutky, kto je sám „Predivný radca, Mocný Boh, ... Knieža pokoja“13. O Ňom svedčím. Som Jeho svedkom. A pre Neho je táto konferencia svedectvom Jeho neustávajúcej práce v týchto výnimočných neskorších dňoch. V mene Ježiša Krista, amen.