2010 – 2019
Záchrana pred búrkou
Apríl 2016


Záchrana pred búrkou

Táto chvíľa utečencov necharakterizuje, ale naša reakcia pomôže definovať nás.

„Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma;

bol som nahý a zaodeli ste ma. …

… Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“1

V dnešnom svete je odhadom 60 miliónov utečencov, čo znamená, že „1 človek z každých 122 … bol prinútený utiecť zo svojho domova“2 a polovica z toho sú deti.3 Je to šokujúce, keď zvážime čísla, o ktoré sa tu jedná, a zamyslíme sa nad tým, čo to znamená v živote každého jednotlivca. Moje súčasné poverenie je v Európe, kam za posledný rok dorazilo jeden a štvrť milióna týchto utečencov z vojnou zmietaných oblastí Stredného východu a Afriky.4 Mnohých z nich vidíme prichádzať len s oblečením, ktoré majú na sebe a s tým, čo unesú v jednej malej taške. Veľká časť z nich je vzdelaná a všetci museli opustiť svoj domov, školu a zamestnanie.

Pod vedením Prvého predsedníctva Cirkev spolupracuje so 75 organizáciami v 17 európskych krajinách. Tieto organizácie sa pohybujú v rozmedzí od veľkých medzinárodných inštitúcií po malé komunitné projekty, od štátnych orgánov po náboženské a sekulárne charitatívne organizácie. Máme šťastie, že môžeme nadviazať partnerstvo s organizáciami, ktoré s utečencami spolupracujú už mnoho rokov po celom svete, a učiť sa od nich.

Ako členovia Cirkvi, ako ľud, sa nemusíme v našej histórii obzerať ďaleko, aby sme si pripomenuli dobu, kedy sme sami boli utečencami, opakovane a násilne vyháňaní z domovov a fariem. Keď sestra Linda Burtonová minulý týždeň hovorila o utečencoch, požiadala ženy v Cirkvi, aby sa zamysleli nad otázkou: „Čo keby bol ich príbeh mojím príbehom?“5 Ich príbeh je naším príbehom spred mnohých rokov.

Vo vládach a v celej spoločnosti prebiehajú výbušné debaty ohľadom toho, aká je definícia utečenca a čo sa má urobiť, aby sa im pomohlo. Zámerom týchto myšlienok v žiadnom prípade nie je prispieť k tejto vášnivej diskusii, ani sa vyjadrovať k imigračnej politike, ale skôr sa zamerať na ľudí, ktorí boli vyhnaní zo svojich domovov a zo svojej zeme vojnami, na vzniku ktorých sa nijako nepodieľali.

Spasiteľ vie, čo to znamená byť utečencom – On bol jedným z nich. Keď bol malé dieťa, utiekol so Svojou rodinou do Egypta, aby unikol vraždiacim mečom Herodesa. A v rôznych obdobiach Ježišovej služby sa mu vyhrážali a Jeho život bol v nebezpečenstve, až bol napokon podrobený plánom zlých ľudí, ktorí zosnovali Jeho smrť. Možno je to teraz pre nás omnoho jasnejšie, prečo opakovane učil, aby sme sa navzájom milovali, aby sme milovali tak, ako miluje On, aby sme milovali svojich blížnych ako seba samých. Skutočne „čisté a nepoškvrnené uctievanie Boha pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni“6 a starať sa o chudobných a núdznych a poskytovať im úľavu, aby netrpeli7.

Bolo inšpirujúce sledovať, čo členovia Cirkvi po celom svete štedro podarovali, aby pomohli týmto jednotlivcom a rodinám, ktorí o toľko prišli. Najmä v Európe som videl mnohých členov Cirkvi, ktorí zakúsili radostné prebudenie a zušľachtenie duše, keď zareagovali na hlbokú vnútornú túžbu pomôcť a slúžiť tým, ktorí sú v takej nesmiernej núdzi. Cirkev poskytuje prístrešie a lekársku starostlivosť. Koly a misie zhromažďujú tisícky hygienických balíčkov. Iné koly poskytujú potraviny a vodu, oblečenie, nepremokavé plášte, bicykle, knihy, ruksaky, okuliare na čítanie a mnoho ďalšieho.

Jednotlivci od Škótska po Sicíliu sa ujali všetkých možných úloh. Doktori a zdravotné sestry poskytujú dobrovoľnú službu tam, kam utečenci prichádzajú premočení, prechladnutí, a často traumatizovaní plavbou cez more. Keď utečenci začnú proces presídľovania, miestni členovia im pomáhajú naučiť sa jazyk hostiteľskej krajiny, zatiaľ čo iní dvíhajú deti aj rodičov na duchu tým, že im poskytujú hračky, výtvarné potreby, hudbu a hry. Niektorí berú darované priadze a ihlice na pletenie a háčiky na háčkovanie a učia tieto techniky mladých aj starších miestnych utečencov.

Skúsení členovia Cirkvi, ktorí venovali mnoho rokov službe a vedeniu, potvrdzujú, že poskytovanie služby týmto ľuďom, ktorých potreby sú také naliehavé, im dáva ten najbohatší pocit naplnenia, aký kedy v službe zažili.

Tieto situácie by ste museli vidieť, aby ste uverili, že sú skutočné. V zime som v dočasnom utečeneckom tábore stretol medzi inými aj tehotnú ženu zo Sýrie, ktorá zúfalo hľadala uistenie, že nebude musieť porodiť svoje dieťa na studenej podlahe veľkej haly, v ktorej bola ubytovaná. V Sýrii bola profesorkou na univerzite. A v Grécku som hovoril s rodinou, ktorá ešte bola premoknutá, roztrasená a vydesená z plavby na nafukovacom člne z Turecka. Keď som sa im pozrel do očí a vypočul si ich príbehy o hrôze, pred ktorou utiekli a o nebezpečnej ceste pri hľadaní útočiska, môj život sa zmenil.

Pomoc a starostlivosť poskytuje široká škála oddaných humanitárnych pracovníkov, mnohí z nich sú dobrovoľníci. Sledoval som jednu členku Cirkvi, ktorá veľa mesiacov pracovala celú noc, aby poskytla najnutnejšiu pomoc tým, ktorí prišli do Grécka z Turecka. Okrem iných nespočetných snáh poskytovala prvú pomoc tým, ktorí najakútnejšie potrebovali lekársku starostlivosť; zaistila, aby bolo postarané o ženy a deti, ktoré cestovali sami; objímala tých, ktorí po ceste osireli a snažila sa čo najlepšie rozdeliť obmedzené zdroje na nekonečné potreby. Ona, ako mnoho iných jej podobných, je doslova slúžiacim anjelom, ktorej skutky nie sú zabudnuté tými, o ktorých sa starala, ani Pánom, ktorého poverenie plnila.

Všetci, ktorí niečo obetujú, aby uľavili utrpeniu okolo seba, sa podobajú ľudu Almovmu: „A tak za týchto priaznivých okolností neodohnali nikoho, kto bol nahý alebo kto bol hladný, alebo kto bol smädný, alebo kto bol chorý, alebo o koho nebolo postarané; … boli štedrí ku všetkým, ako ku starým, tak k mladým, ako k porobeným, tak k slobodným, ako k mužom, tak k ženám, či už mimo cirkev alebo z cirkvi, nehľadiac na osobu toho, kto bol v núdzi.“8

Musíme dbať na to, aby sa správy o biede utečencov nestali samozrejmosťou, až počiatočný šok odznie a vojny budú napriek tomu pokračovať a rodiny naďalej prichádzať. Milióny utečencov po celom svete, ktorých príbehy sa už nedostávajú do správ, stále zúfalo potrebujú pomoc.

Pokiaľ sa pýtate: „Čo môžem robiť?“ pamätajte najskôr na to, že nemáme slúžiť na úkor svojej rodiny a ďalších zodpovedností9, ani nemáme očakávať, že nám projekty zorganizujú naši vedúci. Môžeme sa však do toho veľkého humanitárneho úsilia zapojiť ako mládež, muži, ženy alebo ako rodiny.

V reakcii na výzvu Prvého predsedníctva k účasti na kresťanskej službe utečencom po celom svete10 generálne predsedníctva Združenia pomoci, Mladých žien a Primáriek zorganizovali humanitárny projekt pod názvom „Prišiel som ako cudzinec“. Sestra Burtonová ho predstavila ženám v Cirkvi minulý týždeň na generálnom zasadaní žien. Mnoho užitočných myšlienok, zdrojov a námetov k službe nájdete na stránkach IWasAStranger.lds.org.

Začnite modlitbou na kolenách. Potom sa zamyslite nad niečím, čo môžete urobiť blízko domova, vo vašej komunite, kde nájdete tých, ktorí potrebujú pomoc s prispôsobovaním sa novým okolnostiam. Konečným cieľom je ich navrátenie sa k príčinlivému a sebestačnému životu.

Príležitosti k tomu, aby sme podali pomocnú ruku a stali sa niekoho priateľom sú nekonečné. Môžete presídleným utečencom pomôcť naučiť sa jazyk hostiteľskej krajiny, doplniť pracovné zručnosti alebo pripraviť sa na pracovný pohovor. Mohli by ste sa ponúknuť ako radcovia pre rodinu alebo pre osamelú matku, zatiaľ čo sa prispôsobujú cudzej kultúre, možno aj tým, že ich odprevadíte do obchodu alebo do školy. Niektoré zbory a koly už nadviazali partnerstvo s osvedčenými organizáciami. A podľa svojich možností môžete prispieť k mimoriadnemu humanitárnemu úsiliu Cirkvi.

Okrem toho môže každý z nás zvýšiť svoje povedomie o udalostiach vo svete, ktoré tieto rodiny vyháňajú z ich domovov. Musíme sa postaviť proti intolerancii a byť obhajcami úcty a porozumenia naprieč kultúrami a tradíciami. Keď sa stretnete s rodinami utečencov a vypočujete si ich príbehy na vlastné uši, a nie z obrazovky alebo z novín, zmení vás to. Vzniknú skutočné priateľstvá, ktoré budú pestovať súcit a úspešné začlenenie.

Pán nám dal pokyn, že koly Sionu majú byť ochranou a útočiskom pred búrkou.11 My sme útočisko našli. Vyjdime zo svojich bezpečných miest a podeľme sa o svoj nadbytok, o nádej na lepšiu budúcnosť, o vieru v Boha a svojich blížnych a o lásku, ktorá sa prenesie cez kultúrne a ideologické rozdiely až k vznešenej pravde, že sme všetci deťmi nášho Nebeského Otca.

„Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale moci, lásky a sebaovládania.“12

Byť utečencom je možno vymedzujúci okamih v živote tých, ktorí sa stanú utečencami, ale byť utečencom nie je to, čo ich charakterizuje. Rovnako ako nespočetné tisícky pred nimi, toto bude len obdobie – dúfame, že krátke obdobie – v ich živote. Niektorí z nich sa stanú nositeľmi Nobelovej ceny, verejnými činiteľmi, doktormi, vedcami, hudobníkmi, umelcami, náboženskými vedúcimi a prispievateľmi v iných oblastiach. Skutočne, mnohí z nich nimi už boli predtým ako prišli o všetko. Tento okamih ich necharakterizuje, ale to, aká bude naša pomoc charakterizuje nás.

„Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“13 V mene Ježiša Krista, amen.

Ďalšie informácie nájdete na stránkach IWasAStranger.lds.org a mormonchannel.org/blog/post/40-ways-to-help-refugees-in-your-community.

Poznámky:

  1. Matúš 25:35 – 36, 40.

  2. Pozri Stephanie Nebehayová, „World’s Refugees and Displaced Exceed Record 60 Million“. 18. december 2015, reuters.com.

  3. Pozri „Facts and Figures about Refugees“, unhcr.org.uk/about-us/key-facts-and-figures.html.

  4. Pozri „A Record 1.25 Million Asylum Seekers Arrived in the EU Last Year“, 4. marec 2016, businessinsider.com.

  5. Linda K. Burton, „Prišiel som ako cudzinec“, apríl 2016.

  6. Pozri Jakuba 1:27.

  7. Pozri NaZ 38:35; pozri tiež NaZ 81:5.

  8. Alma 1:30.

  9. Pozri list Prvého predsedníctva z 26. marca 2016; pozri tiež Mosiáš 4:27.

  10. Pozri List Prvého predsedníctva z 27. októbra 2015.

  11. Pozri NaZ 115:6; pozri tiež Izaiáš 4:5 – 6.

  12. 2. Timoteovi 1:7.

  13. Matúš 25:40.