Plán a prehlásenie
Prehlásenie o rodine je Pánovo opätovné zdôraznenie právd evanjelia, ktoré potrebujeme, aby nás podporovali v súčasných výzvach pre rodinu.
Ako je to jasné v našom prehlásení o rodine, členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sú požehnaní jedinečnou náukou a odlišnými spôsobmi nazerania na svet. Zúčastňujeme sa mnohých svetských aktivít, a dokonca v nich excelujeme, ale na niektorých sa nepodieľame, pretože sa usilujeme nasledovať učenia Ježiša Krista a Jeho apoštolov, starodávnych i novodobých.
I.
Ježiš v podobenstve opísal tých, ktorí „počúva[jú] slovo“, ale „zostáva[jú] bez úžitku“, keď „starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo“ (Matúš 13:22). Neskôr Ježiš pokarhal Petra za to, že si nevychutnával „veci Božie, ale … ľudské“, prehlasujúc: „Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši?“ (Matúš 16:23, 26) Vo Svojom záverečnom učení v smrteľnosti povedal Svojim apoštolom: „Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, … preto vás svet nenávidí“ (Ján 15:19; pozri tiež Ján 17:14, 16).
Aj písomnosti Ježišových prvotných apoštolov často používajú pojem „svet“, ktorý predstavuje protiklad k učeniam evanjelia. „A nepripodobňujte sa tomuto svetu,“ (Rímskym 12:2) učil apoštol Pavol. „Lebo múdrosť tohto sveta je bláznovstvom pred Bohom“ (1. Korintským 3:19). A varoval: „Hľaďte, aby vás niekto nestrhol … podľa ľudského podania, podľa živlov sveta, a nie podľa Krista“ (Kolosenským 2:8). Apoštol Jakub učil, že „priateľstvo so svetom je nepriateľstvo proti Bohu[.] Kto teda chce byť priateľom sveta, prejavuje sa ako nepriateľ Boha“ (Jakuba 4:4).
Kniha Mormonova často používa ako pojem protivenstva „svet“. Nefi prorokoval konečné zničenie tých, „ktor[í] sú vybudovan[í], aby sa stali obľúbenými v očiach sveta, a [tí], ktor[í] vyhľadávajú … veci sveta“ (1. Nefi 22:23; pozri tiež 2. Nefi 9:30). Alma odsúdil tých, ktorí „sú nadutí, dokonca k povýšenosti, pre márne veci sveta“ (Alma 31:27). Lechího sen ukazuje, že tí, ktorí sa usilujú nasledovať železnú tyč, slovo Božie, sa stretnú s odporom sveta. Obyvatelia „veľk[ej] a priestrann[ej] budov[y]“, ktorú videl Lechí, „sa posmievali a ukazovali prstami“ (1. Nefi 8:26 – 27, 33). Nefi sa vo svojom vysvetlení tohto sna naučil, že tento výsmech a odpor pochádzali od „zástup[ov] zeme, … svet[a] a múdros[ti] jeho … pých[y] sveta“ (1. Nefi 11:34 – 36).
Čo je zmyslom týchto varovaní v písmach a prikázaní nebyť „zo sveta“ alebo novodobého prikázania „vzdať sa sveta“? (Pozri NaZ 53:2.) Prezident Thomas S. Monson zhrnul tieto učenia: „Vo svete, ktorý sa toľko odchýlil od toho, čo je duchovné, musíme byť veľmi obozretní. Je úplne nevyhnutné, aby sme zavrhovali čokoľvek, čo nie je v súlade s našimi normami a aby sme sa pritom odmietali vzdať toho, po čom túžime najviac – po večnom živote v kráľovstve Božom.“1
Boh stvoril túto zem podľa Svojho plánu, aby poskytol Svojim duchovným deťom miesto, kde by zakúsili smrteľnosť ako potrebný krok ku slávam, ktoré si praje pre všetky Svoje deti. Hoci existujú rôzne kráľovstvá a slávy, konečným želaním nášho Nebeského Otca pre Jeho deti je to, čo prezident Monson nazval „večný život v kráľovstve Božom“, čo je povýšenie v rodinách. To je viac než spása. Prezident Russell M. Nelson nám pripomenul: „V Božom večnom pláne je spása záležitosťou jednotlivca; [ale] povýšenie je záležitosťou rodiny.“2
Znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista a inšpirované prehlásenie o rodine, o ktorom budem hovoriť neskôr, sú základnými učeniami, ktoré vedú prípravu v smrteľnosti pre povýšenie. Dokonca i keď musíme žiť podľa zákonov manželstva a iných tradícií upadajúceho sveta, tí, ktorí sa usilujú o povýšenie musia činiť osobné rozhodnutia ohľadom rodinného života Pánovým spôsobom vždy, keď sa to líši od spôsobu sveta.
V tomto pozemskom živote nemáme žiadne spomienky na to, čo predchádzalo nášmu narodeniu, a čelíme tu protivenstvu. Duchovne rastieme a dospievame tým, že sa rozhodujeme poslúchať Božie prikázania sledom správnych rozhodnutí. Tieto zahŕňajú zmluvy a obrady, a pokánie vždy, keď sú naše rozhodnutia nesprávne. Na druhej strane, ak nemáme vieru v Boží plán a nie sme poslušní jeho požadovaných skutkov, alebo sa ich vedome stránime, zriekame sa oného rastu a dospievania. Kniha Mormonova učí: „Život tento je dobou na to, aby sa ľudia pripravili na stretnutie s Bohom“ (Alma 34:32).
II.
Svätí neskorších dní, ktorí rozumejú Božiemu plánu spásy majú jedinečný pohľad na svet, ktorý im pomáha vidieť dôvod Božích prikázaní, nemeniteľnú povahu Jeho vyžadovaných obradov a zásadnú úlohu nášho Spasiteľa, Ježiša Krista. Uzmierenie nášho Spasiteľa nám poskytuje spôsob ako prekonať smrť a, ak činíme pokánie, spasiť nás z hriechov. Svätí neskorších dní majú s týmto pohľadom na svet odlišné priority a praktiky a sú požehnaní silou vydržať frustrácie a bolesti smrteľnosti.
Skutky tých, ktorí sa pokúšajú nasledovať Boží plán spásy musia nevyhnutne spôsobovať nedorozumenie či dokonca konflikt s členmi rodiny alebo s priateľmi, ktorí neveria jeho zásadám. Vždy tu bude takýto konflikt. Každé pokolenie, ktoré sa usiluje nasledovať Boží plán, má problémy. Za starých čias dal prorok Izaiáš silu Izraelitom, ktorých volal „vy, ktorí poznáte spásu, … ktor[í] v srdci nosí[te] moju náuku“. Povedal im: „Nebojte sa potupy od ľudí, a ich hanobenia sa neľakajte“ (Izaiáš 51:7; pozri tiež 2. Nefi 8:7). Ale nech už je konflikt s tými, ktorí nerozumejú alebo neveria Božiemu plánu akýkoľvek, tí, ktorí mu rozumejú majú vždy prikázané vybrať si Pánov spôsob namiesto spôsobu sveta.
III.
Plán evanjelia, ktorý by každá rodina mala nasledovať, aby sa pripravila na večný život a povýšenie je načrtnutý v prehlásení Cirkvi z roku 1995 „Rodina: Prehlásenie svetu.“3 Jeho prehlásenia sú, samozrejme, viditeľne odlišné od niektorých súčasných zákonov, praktík a podpory sveta, v ktorom žijeme. V našej dobe sú tieto rozdiely najviditeľnejšie pri tých, ktorí spolu žijú nezosobášení, v manželstvách osôb rovnakého pohlavia a pri výchove detí v rámci takýchto vzťahov. Tí, ktorí neveria v povýšenie alebo po ňom ani netúžia a sú najviac presvedčovaní spôsobmi sveta, berú toto prehlásenie o rodine len ako vyhlásenie pokynov, ktoré by sa malo zmeniť. Na druhej strane, Svätí neskorších dní potvrdzujú, že prehlásenie o rodine definuje oný druh rodinných vzťahov, v ktorých sa odohráva najdôležitejšia časť nášho večného rozvoja.
Sme svedkami toho, ako rýchlo a v stále väčšej miere verejnosť prijíma spolunažívanie nezosobášených ľudí a manželstvá osôb rovnakého pohlavia. S tým súvisiaca podpora médií, vzdelanie a dokonca i požiadavky na zamestnanie predstavujú ťažké výzvy pre Svätých neskorších dní. Musíme sa pokúsiť dať do rovnováhy protikladné požiadavky toho, či budeme v našom osobnom živote nasledovať zákon evanjelia a učenia, dokonca i keď sa usilujeme preukazovať všetkým lásku.4 Keď tak činíme, čelíme niekedy tomu, čo Izaiáš nazval „potupa od ľudí“, ale nemusíme sa toho báť.
Obrátení Svätí neskorších dní veria, že prehlásenie o rodine, vydané takmer pred štvrťstoročím a preložené do mnohých jazykov, je Pánovo opätovné zdôraznenie právd evanjelia, ktoré potrebujeme, aby nás podporovali v súčasných výzvach pre rodinu. Dvomi príkladmi je manželstvo osôb rovnakého pohlavia a spolunažívanie nezosobášených ľudí. Presne 20 rokov po vydaní prehlásenia o rodine Najvyšší súd Spojených štátov povolil manželstvo osôb rovnakého pohlavia a zvrátil tak tisícky rokov, kedy bol za manželstvo považovaný len zväzok muža a ženy. Neustále rastie šokujúce percento detí, ktoré sa v Spojených štátoch narodia mimo manželstva: 5 percent v roku 1960,5 32 percent v roku 19956 a teraz je to 40 percent7.
IV.
Prehlásenie o rodine začína slovami „ že manželstvo medzi mužom a ženou je ustanovené Bohom a že rodina je stredobodom Stvoriteľovho plánu pre večné určenie Jeho detí“. Tiež potvrdzuje, že „pohlavie je základnou charakteristikou jednotlivca, jeho predpozemskej, pozemskej a večnej totožnosti a zámeru“. Ďalej prehlasuje, „že Boh prikázal, aby posvätné sily plodenia boli používané len medzi mužom a ženou, ktorí sú zákonne zosobášení ako manžel a manželka“.
Toto prehlásenie potvrdzuje pokračujúcu povinnosť manžela a manželky množiť sa a naplniť zem a ich „posvätnú zodpovednosť milovať a starať sa jeden o druhého a o svoje deti“: „Deti majú právo na to, aby sa narodili v manželskom zväzku a boli vychovávané otcom a matkou, ktorí ctia manželské sľuby s bezvýhradnou vernosťou.“ Vážne varuje pred zneužívaním partnera alebo detí a potvrdzuje, že „šťastie v rodinnom živote je najpravdepodobnejšie možné dosiahnuť vtedy, keď je založené na učeniach Pána Ježiša Krista“. Nakoniec vyzýva na podporu oficiálnych prostriedkov, „ktoré sú určené na udržanie a posilnenie rodiny ako základnej jednotky spoločnosti“.
V roku 1995 prezident Cirkvi a 14 ďalších apoštolov Pána vydali tieto dôležité náukové prehlásenia. Ako jeden zo siedmich, ktorí stále žijú, cítim záväzok podeliť sa o to, čo viedlo k vydaniu prehlásenia o rodine, ako informáciu pre tých, ktorých to zaujíma.
Inšpirácia, ktorá určila potrebu pre prehlásenie o rodine prišla k vedeniu Cirkvi pred takmer 23 rokmi. Pre ľudí, ktorí si mysleli, že náukové pravdy ohľadom manželstva a rodiny sú veľmi dobre pochopené bez novelizácie to bolo prekvapenie.8 Napriek tomu sme pocítili potvrdenie a pustili sa do práce. Členovia Kvóra Dvanástich diskutovali o týchto témach viac než rok. Bol navrhnutý text, ktorý bol kontrolovaný a opravovaný. S modlitbou sme neustále prosili Pána o inšpiráciu ohľadom toho, čo by sme mali povedať a ako by sme to mali povedať. Všetci sme sa učili riadok za riadkom, predpis za predpisom, ako Pán prisľúbil (pozri NaZ 98:12).
Počas tohto procesu zjavenia bol navrhnutý text predložený Prvému predsedníctvu, ktoré dohliada nad cirkevnými učeniami a náukou a vydáva ich. Potom ako predsedníctvo učinilo ďalšie zmeny, bolo prehlásenie o rodine oznámené prezidentom Cirkvi, Gordonom B. Hinckleym. Na zasadaní žien 23. septembra 1995 uviedol toto prehlásenie týmito slovami: „Kvôli mnohým falošným náukám, ktoré sa vydávajú za pravdu, kvôli toľkým klamstvám ohľadom zásad a hodnôt, kvôli toľkým lákadlám a zvodom, ktoré pomaly poškvrňujú svet, cítime, že máme varovať a vystríhať.“9
Svedčím o tom, že toto prehlásenie o rodine je prehlásením o večnej pravde, vôli Pána pre Jeho deti, ktoré usilujú o večný život. V posledných 22 rokoch je základom cirkevného učenia a praktík a bude to tak aj v budúcnosti. Považujte ho za to, učte ho, žite podľa neho a budete požehnaní, keď sa budete tlačiť vpred k večnému životu.
Pred štyridsiatimi rokmi prezident Ezra Taft Benson učil, že „každé pokolenie má svoje skúšky a svoju šancu stáť a osvedčiť sa“10. Verím, že náš postoj k prehláseniu o rodine a jeho použitie je jednou z tých skúšok tejto generácie. Modlím sa za to, aby všetci Svätí neskorších dní obstáli v tejto skúške dobre.
Zakončím s učeniami prezident Gordona B. Hinckleyho, ktoré vyslovil dva roky po ohlásení prehlásenia o rodine. Povedal: „Vidím úžasnú budúcnosť vo veľmi neistom svete. Ak budeme lipnúť na našich hodnotách, ak budeme stavať na svojom dedičstve, ak budeme kráčať v poslušnosti pred Pánom, ak budeme jednoducho žiť podľa evanjelia, budeme požehnaní veľkolepým a úžasným spôsobom. Budú sa na nás dívať ako na zvláštny ľud, ktorý našiel kľúč k zvláštnemu šťastiu.“11
Svedčím o pravdivosti a večnej dôležitosti prehlásenia o rodine, zjavenom Pánom Ježišom Kristom Jeho apoštolom pre povýšenie detí Božích (pozri NaZ 131:1 – 4), v mene Ježiša Krista, amen.