Aby mohli vidieť
Vyhľadávajte a modlite sa o príležitosti, aby ste nechali svoje svetlo žiariť tak, aby druhí dokázali uvidieť cestu k Ježišovi Kristovi.
Bratia a sestry, naše srdcia boli požehnané a obovené Duchom, ktorého sme cítili na tejto konferencii.
Pred dvesto rokmi spočinul stĺp svetla na mladom mužovi v háji stromov. V tomto svetle Joseph Smith uvidel Boha Otca a Jeho Syna Ježiša Krista. Ich svetlo odohnalo duchovnú temnotu, ktorá pokrývala zem, a ukázalo cestu vpred Josephovi Smithovi – a nám všetkým. Vďaka svetlu, ktoré sa ten deň zjavilo, môžeme získať plnosť požehnaní, ktoré sú dostupné skrze uzmierenie nášho Spasiteľa Ježiša Krista.
Vďaka znovuzriadeniu Jeho evanjelia môžeme byť naplnení svetlom nášho Spasiteľa. Toto svetlo však nie je určené len vám a mne. Ježiš Kristus nás povolal, keď povedal: „[Nech] tak svetlo vaše svieti pred ľudom týmto, aby mohli vidieť dobré skutky vaše a oslavovať Otca vášho, ktorý je v nebi.“1 Postupom času sa mi veľmi zapáčilo slovné spojenie „aby mohli vidieť“. Je to úprimné pozvanie od Pána, aby sme vedomejšie pomáhali ostatným uvidieť cestu a tak prísť ku Kristovi.
Keď som mala 10 rokov, naša rodina mala tú česť mať za hosťa staršieho L. Toma Perryho z Kvóra dvanástich apoštolov, kým vykonával úlohu v mojom rodnom meste.
Na sklonku dňa si naša rodina s Perryovcami sadla do obývačky, aby sme si vychutnali chutný jablčník mojej mamy, zatiaľ čo nám starší Perry rozprával príbehy o Svätých po celom svete. Bola som očarená.
Bolo už neskoro, keď ma moja matka zavolala do kuchyne a opýtala sa ma jednoduchú otázku: „Bonnie, nakŕmila si kurence?“
Zosmutnela som. Nespravila som to. Keďže som nechcela opustiť prítomnosť apoštola Pána, navrhla som, že by sa kurence mohli do rána postiť.
Moja matka odpovedala jednoznačným „nie“. Práve v tej chvíli do kuchyne vošiel starší Perry a svojím dunivým, nadšeným hlasom sa opýtal: „Počul som, že niekto potrebuje nakŕmiť kurence? Môžeme sa k tebe s mojím synom pridať?“
Och, akou neuveriteľnou radosťou sa zrazu stalo kŕmenie kureniec! Rýchlo som zbehla pre našu veľkú žltú baterku. S nadšením som vyrazila na čele, poskakujúc po vyšliapanom chodníčku ku kurníku. S baterkou, ktorá sa mi hompáľala na ruke, sme prešli lánom kukurice a pšeničným poľom.
Keď sme došli k malej zavlažovacej priekope, ktorá križovala cestu, inštinktívne som ju preskočila tak, ako som to robila po mnoho nocí predtým. Nevšimla som si, ako sa starší Perry snažil držať krok na tmavom neznámom chodníku. Moje poskakujúce svetlo mu nepomohlo uvidieť priekopu. Keďže nemal stabilné svetlo, aby mohol vidieť, vkročil priamo do vody a hlasno zastonal. V panike som sa otočila a uvidela som, ako si môj nový priateľ vyťahuje svoju premočenú nohu z priekopy a vytriasa vodu zo svojej ťažkej koženej topánky.
Starší Perry mi s premočenou a čľapkajúcou topánkou pomohol nakŕmiť kurence. Keď sme skončili, láskyplne ma poučil: „Bonnie, potrebujem vidieť na cestu. Potrebujem, aby svetlo svietilo tam, kde kráčam.“
Síce som svojím svetlom svietila, ale nie tak, aby to pomohlo staršiemu Perrymu. Keď som už vedela, že potrebuje moje svetlo, aby sa vedel bezpečne premiestňovať po chodníku, zamerala som baterku priamo pred jeho nohy, a mohli sme sa smelo vrátiť domov.
Moji drahí bratia a sestry, roky som premýšľala o princípe, ktorý som sa naučila od staršieho Perryho. Pánovo pozvanie, nech tak svetlo naše svieti, nie je len o tom, že budeme hocako mávať naším lúčom svetla a že svet vo všeobecnosti rozjasníme. Je to o tom, že naše svetlo zameriame tak, aby druhí dokázali uvidieť cestu ku Kristovi. Je to o zhromažďovaní Izraela na tejto strane závoja – pomáhaní druhým vidieť ďalší krok vpred pri uzatváraní a dodržiavaní zmlúv s Bohom.2
Spasiteľ svedčil: „Hľa, ja som svetlo; ja som vám dal príklad.“3 Pozrime sa na jeden z Jeho príkladov.
Žena pri studni bola Samaritánka, ktorá nepoznala Ježiša Krista a bola mnohými vnímaná ako vyvrheľ vo svojej vlastnej spoločnosti. Ježiš ju stretol a prihovoril sa jej. Hovoril jej o vode. Potom ju priviedol k väčšiemu svetlu, keď Sa prehlásil za „živú vodu“.4
Kristus si bol súcitne vedomý jej a jej potrieb. Stretol sa so ženou tam, kde bola, a začal tým, že sa s ňou rozprával o čomsi známom a bežnom. Ak by skončil pri tomto, šlo by o pozitívne stretnutie. Ale neviedlo by k tomu, aby šla do mesta prehlasovať: „Poďte sa pozrieť … či to nie je Kristus?“5 Postupne skrze túto konverzáciu spoznala Ježiša Krista, a napriek svojej minulosti sa stala nástrojom svetla, osvetľujúc cestu, aby ju ostatní videli.6
Poďme sa teraz pozrieť na dvoch ľudí, ktorí nasledovali Spasiteľov príklad vyžarovania svetla. Prednedávnom môj priateľ Kevin sedel na večeri po boku vedúceho firmy. Sužovalo ho, o čom sa budú dve hodiny rozprávať. Povzbudený nabádaním sa Kevin opýtal: „Povedzte mi o svojej rodine. Odkiaľ sú?“
Tento pán vedel len málo o svojich predkoch, a tak Kevin vytiahol svoj telefón a povedal: „Mám aplikáciu, ktorá spája ľudí s ich rodinami. Pozrime sa, čo sa nám podarí zistiť.“
Po dlhom rozhovore sa Kevinov nový priateľ opýtal: „Prečo je rodina vo vašej cirkvi taká dôležitá?“
Kevin jednoducho odpovedal: „Veríme, že ďalej žijeme aj potom, čo zomrieme. Ak zistíme, kto boli naši predkovia a zoberieme ich mená na posvätné miesto, ktoré nazývame chrám, môžeme vykonať obrady manželstva, ktoré udržia naše rodiny pokope aj po smrti.“7
Kevin začal s niečím, čo mal so svojím novým priateľom spoločné. Potom našiel spôsob, ako svedčiť o Spasiteľovom svetle a láske.
Druhý príbeh je o Elle, vysokoškolskej basketbalistke. Jej príklad sa začal, keď dostala povolanie na misiu, kým bola mimo domova na škole. Rozhodla sa svoje povolanie otvoriť pred očami svojho tímu. Nevedeli takmer nič o Cirkvi Ježiša Krista a nechápali Ellinu túžbu slúžiť. Opakovane sa modlila, aby vedela, ako má vysvetliť svoje povolanie na misiu takým spôsobom, aby jej spoluhráčky cítili Ducha. Jej odpoveď?
„Vytvorila som prezentáciu v PowerPointe,“ povedala Ella, „lebo som proste taká senzačná.“ Porozprávala im o možnosti slúžiť v jednej z vyše 400 misií a naučiť sa iný jazyk. Poukázala na tisíce misionárov, ktorí už slúžia. Ella uzavrela obrázkom Spasiteľa a týmto krátkym svedectvom: „Basketbal je jednou z najdôležitejších vecí v mojom živote. Presťahovala som sa naprieč krajinou a odišla od svojej rodiny, aby som hrala za tohto trénera a s týmto tímom. Jediné dve veci, ktoré sú pre mňa dôležitejšie ako basketbal sú moja viera a moja rodina.“8
Ak si teraz myslíte: „Toto sú skvelé 1000-wattové príklady, ale ja som 20-wattová žiarovka,“ pamätajte, že Spasiteľ svedčil: „Ja som to svetlo, ktoré budete pozdvihovať.“9 Pripomína nám, že prinesie svetlo, ak len ostatných nasmerujeme k Nemu.
Vy i ja máme dostatok svetla, o ktoré sa môžeme podeliť hneď teraz. Môžeme osvetliť nasledujúci krok, aby sme niekomu pomohli priblížiť sa k Ježišovi Kristovi, a potom ten ďalší krok a nasledujúci.
Opýtajte sa sami seba: „Kto potrebuje svetlo, ktoré máte, pre nájdenie cesty, ktorú potrebujú, ale ju nevidia?“
Moji drahí priatelia, prečo je žiarenie naším svetlom také dôležité? Pán nám povedal, že „sú mnohí ešte na zemi … ktorí sú zadržiavaní pred pravdou iba preto, že nevedia, kde ju nájsť.“10 Môžeme pomôcť. Môžeme zámerne zasvietiť naše svetlo tak, aby druhí dokázali vidieť. Môžeme ich pozvať.11 Môžeme kráčať po ceste s tými, ktorí vykračujú smerom k Spasiteľovi, nezáležiac na tom ako knísavo. Môžeme zhromaždiť Izrael.
Svedčím, že Pán zosilní každé malé úsilie. Duch Svätý nás bude nabádať, aby sme vedeli, čo povedať a čo robiť. Takéto pokusy si môžu vyžadovať, aby sme vyšli z našej komfortnej zóny, ale môžeme si byť istí, že Pán pomôže nášmu svetlu žiariť.
Aká som len vďačná za Spasiteľovo svetlo, ktoré naďalej vedie túto Cirkev skrze zjavenie.
Vyzývam nás všetkých, aby sme nasledovali príklad Ježiša Krista a boli si so súcitom vedomí tých okolo nás. Vyhľadávajte a modlite sa o príležitosti, aby ste nechali svoje svetlo žiariť tak, aby druhí dokázali uvidieť cestu k Ježišovi Kristovi. Jeho prísľub je majestátny: „Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“12 Svedčím, že náš Spasiteľ Ježiš Kristus je cesta i pravda, i život, i svetlo, i láska sveta. V mene Ježiša Krista, amen.