Zdieľanie posolstva znovuzriadenia a vzkriesenia
Znovuzriadenie patrí svetu a jeho posolstvo je dnes obzvlášť naliehavé.
Na tejto generálnej konferencii sme s radosťou hovorili a spievali o naplnení už dávno prorokovaného obnovenia všetkého1, o spojení všetkých vecí v Kristovi2, o návrate plnosti evanjelia, kňazstva a Cirkvi Ježiša Krista na zem, čo všetko zachytávame v slove „znovuzriadenie“.
Znovuzriadenie však nie je len pre tých z nás, ktorí sa z neho radujú dnes. Zjavenia Prvého videnia neboli iba pre Josepha Smitha, ale sú ponúkané ako svetlo a pravda pre každého, komu „sa nedostáva múdrosť“.3 Kniha Mormonova je vo vlastníctve ľudstva. Kňazské obrady spásy a povýšenia boli pripravené pre každého jednotlivca, vrátane tých, ktorí už neprebývajú v smrteľnosti. Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní a jej požehnania sú určené všetkým, ktorí ich chcú. Dar Ducha Svätého je určený pre každého. Znovuzriadenie patrí svetu a jeho posolstvo je dnes obzvlášť naliehavé.
„A preto je tak dôležité oznámiť tieto veci obyvateľom zeme, aby mohli vedieť, že niet žiadneho tela, ktoré môže prebývať v prítomnosti Božej, ak by to nebolo skrze zásluhy a milosrdenstvo, a milosť Svätého Mesiáša, ktorý kladie život svoj podľa tela a opäť ho berie mocou Ducha, aby mohol uskutočniť vzkriesenie mŕtvych.“4
Odo dňa, keď prorokov brat Samuel Smith naplnil svoju kapsu čerstvo vytlačenými výtlačkami Knihy Mormonovej a vydal sa pešo, aby sa podelil o nové písma, Svätí pracovali bez prestávky, aby „[oznamovali] tieto veci obyvateľom zeme“.
V roku 1920 vtedy starší David O. McKay z Kvóra dvanástich apoštolov začal celoročnú návštevu misií Cirkvi. V máji 1921 stál na malom cintoríne vo Fagali‘i na ostrove Samoa pred dobre udržiavanými hrobmi troch malých detí, dcéry a dvoch synov Thomasa a Sarah Hiltonovcov. Títo maličkí – najstarší mal iba dva roky – zomreli v čase, keď Thomas a Sarah slúžili koncom 19. storočia ako mladý misionársky pár.
Predtým, ako odišiel z Utahu, sľúbil starší McKay Sarah, v tom čase už vdove, že navštívi hroby jej detí na ostrove Samoa, pretože sa tam ona sama nikdy nemohla vrátiť. Starší McKay jej napísal: „Tvoji traja maličkí, sestra Hiltonová, v najvýrečnejšej tichosti … pokračujú vo vašej ušľachtilej misionárskej práci, ktorá sa začala takmer pred tridsiatimi rokmi.“ Potom pridal verš svojej vlastnej kompozície:
Milujúcimi rukami boli ich umierajúce oči zatvorené,
milujúcimi rukami boli uložené ich malé ručičky,
ruky cudzie zdobili ich skromné hroby,
cudzincami uctení a cudzincami oplakávaní.5
Tento príbeh je iba jedným z tisícov, stoviek tisícov, ktoré hovoria o dobe, pokladoch a životoch obetovaných za posledných 200 rokov, aby sa zdieľalo posolstvo o znovuzriadení. Naša snaha obsiahnuť každý národ, pokolenie, jazyk a ľud je dnes nezmenšená, o čom svedčia desiatky tisíc mladých mužov, žien a párov, ktorí v súčasnosti slúžia v rámci misií na plný úväzok, členmi Cirkvi všeobecne, ktorí opakujú výzvu Filipa ísť a vidieť6, a miliónmi dolárov ročne vynaložených na podporu tohto úsilia po celom svete.
Aj keď naše pozvania nie sú povinné, dúfame, že ľudí presvedčia. Aby to tak bolo, verím, že sú potrebné aspoň tri veci: po prvé, vaša láska; po druhé, váš príklad a po tretie, vaše požívanie Knihy Mormonovej.
Naše pozvania nemôžu byť vecou osobného prospechu; skôr musia byť vyjadrením nezištnej lásky.7 Táto láska, známa ako pravá láska, čistá láska Kristova, môže byť naša, ak o ňu požiadame. Sme pozvaní, dokonca je nám prikázané, aby sme sa „[modlili] k Otcovi z celej sily srdca, aby [sme] mohli byť naplnení touto láskou“.8
Aby som vám poskytol príklad, podelím sa s vami o skúsenosť sestry Lanett Ho Chingovej, ktorá v súčasnosti slúži s manželom prezidentom Francisom Ho Chingom, ktorý je prezidentom misie Apia, Samoa. Sestra Ho Chingová povedala:
„Pred rokmi sa naša mladá rodina presťahovala do malého domu v Laie na Havaji. Garáž nášho domu sa zmenila na garsónku, kde žil muž menom Jonathan. Jonathan bol naším susedom už aj na inom mieste. Keďže sme sa cítili, akoby to nebola náhoda, že nás Pán dal dokopy, rozhodli sme sa byť otvorenejší ohľadom našich aktivít a členstva v Cirkvi. Jonathan mal rád naše priateľstvo a rád trávil čas s našou rodinou. Páčilo sa mu učiť sa o evanjeliu, ale nemal záujem zaviazať sa Cirkvi.
Po čase si Jonathan od našich detí vyslúžil prezývku ‚strýko Jonathan‘. Ako sa naša rodina ďalej rozrastala, tak aj Jonathanov záujem o dianie u nás. Naše pozvania na sviatočné oslavy, narodeniny, školské podujatia a cirkevné aktivity sa rozšírili na rodinné domáce večery a krsty detí.
Jedného dňa mi Jonathan zatelefonoval. Potreboval pomoc. Trpel cukrovkou a rozvinula sa u neho závažná infekcia nôh, ktorá si vyžadovala amputáciu.ivot. Naša rodina a členovia susedného zboru s ním prešli týmto obdobím skúšky. V nemocnici sme sa striedali a boli vykonané kňazské požehnania. Zatiaľ čo bol Jonathan na rehabilitácii, s pomocou sestier zo Zduženia pomoci sme poupratovali jeho byt. Bratia z kňazstva postavili k jeho vchodovým dverám nájazdovú rampu a v kúpeľni pripevnili držadlá. Keď sa Jonathan vrátil domov, zaplavili ho emócie.
Jonathan začal mať znovu misionárske lekcie. Týždeň pred Silvestrom mi zavolal a opýtal sa: „Čo robíš na Silvestra?“ Pripomenula som mu našu výročnú oslavu. Ale namiesto toho odpovedal: „Chcem, aby si prišla na môj krst! Chcem začať nový rok správne.“ Po 20 rokoch pozývania ‚poď a uvidíš‘, ‚poď a pomôž‘ a ‚poď a zostaň‘, bola táto vzácna duša pripravená dať sa pokrstiť.“
V roku 2018, keď sme boli povolaní za misijného prezidenta a spoločníčku, Jonathanovo zdravie upadalo. Prosili sme ho, aby ostal silný a očakával náš návrat. Zvládal to takmer rok, ale Pán ho pripravoval na návrat domov. Zomrel pokojne v apríli 2019. Moje dcéry sa zúčastnili na pohrebe ‚strýka Jonathana‘ a spievali tú istú pieseň, ktorú sme spievali pri jeho krste.“
Predstavujem druhú požiadavku na úspešné zdieľanie posolstva znovuzriadenia touto otázkou: Čo je príčinou toho, že vaše pozvanie niekoho osloví? Nie ste to vy, príklad toho, ako žijete? Mnohí, ktorí počuli a obdržali posolstvo znovuzriadenia, boli na začiatku priťahovaní tým, čo videli u člena alebo členov Cirkvi Ježiša Krista. Mohol to byť spôsob, akým sa správali k ostatným, veci, ktoré hovorili alebo nepovedali, vytrvalosť, ktorú prejavili v zložitých situáciách alebo jednoducho niečo v ich tvári.9
Nech už je to čokoľvek, nemôžeme uniknúť od skutočnosti, že musíme rozumieť a žiť zásady znovuzriadeného evanjelia, ako najlepšie vieme, aby boli naše pozvania lákavé. Dnes sa to často označuje ako autenticita. Ak v nás prebýva Kristova láska, ostatní budú vedieť, že naša láska k nim je pravá. Ak v nás horí svetlo Ducha Svätého, rozsvieti v nich svetlo Kristovo.10 To, kým ste, prepožičiava autenticitu vášmu pozvaniu prísť a zažiť radosť z plnosti evanjelia Ježiša Krista.
Treťou požiadavkou, je voľné použitie nástroja obrátenia, ktorý Boh navrhol pre túto poslednú dispenzáciu evanjelia, Knihu Mormonovu. Je to hmatateľný dôkaz prorockého povolania Josepha Smitha a presvedčivý dôkaz božstva a vzkriesenia Ježiša Krista. Jej výklad plánu vykúpenia nášho Nebeského Otca je neprekonateľný. Keď zdieľate Knihu Mormonovu, zdieľate znovuzriadenie.
Keď bol Jason Olson tínedžer, členovia rodiny a iní ho opakovane varovali pred tým, aby sa stal kresťanom. Mal však dvoch dobrých priateľov, ktorí boli členmi Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a často diskutovali o náboženstve. Jeho priatelia Shea a Dave s úctou oponovali argumentom, ktoré Jasonovi dali proti viere v Ježiša Krista druhí. Nakoniec mu dali výtlačok Knihy Mormonovej a povedali: „Táto kniha odpovie na tvoje otázky. Prosím, prečítaj si ju.“ Neochotne knihu prijal a vložil ju do batohu, kde zostala niekoľko mesiacov. Nechcel ju nechať doma, kde by ju mohla vidieť jeho rodina a nechcel sklamať Shea a Dava tým, že ju vráti. Nakoniec sa rozhodol, že knihu spáli.
Jednej noci so zapaľovačom v jednej ruke a s Knihou Mormonovou v druhej sa chystal knihu zapáliť, keď vo svojej mysli začul hlas, ktorý povedal: „Nepáľ moju knihu.“ Prekvapene sa zastavil. Potom, keď si myslel, že sa mu ten hlas len maril, pokúsil sa znova zapáliť zapaľovač. Znova sa mu v mysli ozval hlas: „Choď do svojej izby a čítaj moju knihu.“ Jason odložil zapaľovač, odišiel späť do svojej izby, otvoril Knihu Mormonovu a začal čítať. Pokračoval deň za dňom, často do skorých ranných hodín. Keď Jason prišiel na koniec a modlil sa, zaznamenal si: „Bol som naplnený od temena svojej hlavy až po stupaje svojich nôh Duchom. … Cítil som sa plný svetla. … Bol to najradostnejší zážitok, aký som kedy vo svojom živote zažil.“ Dal sa pokrstiť a neskôr sa aj sám stal misionárom.
Možno nemusíme hovoriť, že aj napriek skutočnej láske a úprimnosti bude veľa, ak nie väčšina, našich výziev na zdieľanie posolstva znovuzriadenia odmietnutá. Ale nezabudnite na toto: každý si zaslúži takéto pozvanie – „všetci sú Bohu rovnakí“11; Pána teší každé vynaložené úsilie, bez ohľadu na výsledok; odmietnuté pozvanie nie je dôvodom na ukončenie nášho priateľstva a dnešný nezáujem sa môže zajtra zmeniť na záujem. Bez ohľadu na to zostáva naša láska rovnaká.
Nikdy nezabudnime na to, že znovuzriadenie vzišlo z intenzívneho utrpenia a obety. To je téma na ďalší deň. Dnes sa tešíme z plodov znovuzriadenia, jedným z najvýraznejších plodov je moc, ktorá sa znova viaže to čo je na zemi a to čo je v nebi.12 Ako pred rokmi povedal prezident Gordon B. Hinckley: „Keby zo všetkého zármutku, trýzne a bolesti znovuzriadenia nevyšlo nič iné, ako pečatiaca moc svätého kňazstva, aby navždy spojila rodiny, stálo by to za to všetko, čo to stálo.“13
Podstatným zasľúbením znovuzriadenia je vykúpenie skrze Ježiša Krista. Vzkriesenie Ježiša Krista je dôkazom toho, že On má skutočne moc vykúpiť všetkých, ktorí k Nemu prídu – vykúpi ich zo smútku, nespravodlivosti, ľútosti, hriechu a dokonca zo smrti. Dnes je Kvetná nedeľa; o týždeň je Veľká noc. Pripomíname si, vždy si pripomíname Kristovo utrpenie a smrť, ktorými uzmieril naše hriechy, a oslavujeme tú najúžasnejšiu nedeľu zo všetkých, Pánov deň, v ktorý vstal z mŕtvych. Vďaka vzkrieseniu Ježiša Krista má znovuzriadenie zmysel, naše smrteľné životy majú zmysel a nakoniec aj samotná naša existencia má zmysel.
Joseph Smith, veľký prorok znovuzriadenia, ponúka všeobsiahle svedectvo o vzkriesenom, žijúcom Kristovi pre našu dobu: „Že On žije! Lebo sme ho videli, dokonca na pravici Božej.“14 Pokorne pridávam svoje svedectvo k Josephovmu a k svedectvám apoštolov a prorokov pred ním, a apoštolov a prorokov, ktorí prišli po ňom, že Ježiš Nazaretský je zasľúbeným Mesiášom, Jednorodeným Synom Božím a vzkrieseným Vykupiteľom celého ľudstva.
„Svedčíme, že tí, ktorí s modlitbou študujú posolstvo znovuzriadenia a konajú vo viere, budú požehnaní, aby získali svoje vlastné svedectvo o jeho božskosti a jeho účele pripraviť svet na sľúbený druhý príchod nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“15 Kristovo vzkriesenie činí Jeho zasľúbenia zaručenými. V mene Ježiša Krista, amen.