Generálna konferencia
Nájdenie útočiska pred búrkami života
Generálna konferencia apríl 2020


Nájdenie útočiska pred búrkami života

Ježiš Kristus a Jeho uzmierenie sú tým útočiskom, ktoré všetci potrebujeme bez ohľadu na búrky, ktoré sužujú náš život.

V polovici deväťdesiatych rokov počas môjho obdobia na vysokej škole som bol súčasťou Štvrtej roty požiarneho oddelenia v Santiagu v Čile. Keď som tam slúžil, býval som na požiarnej stanici ako súčasť nočnej stráže. Ku koncu roka mi bolo povedané, že musím byť na požiarnej stanici na Silvestra, pretože v ten deň nastal takmer vždy nejaký núdzový prípad. Prekvapene som odpovedal: „Naozaj?“

Nuž, pamätám si, ako som o polnoci so svojimi kolegami čakal, zatiaľ čo v centre mesta Santiago začali vystreľovať ohňostroje. Začali sme sa objímať s prianím všetkého dobrého do nového roku. Odrazu začali zvonce na požiarnej stanici zvoniť, čo znamenalo, že nastal núdzový prípad. Zobrazili sme svoje vybavenie a naskočili na požiarnické vozidlo. Na ceste na miesto prípadu, keď sme míňali zástupy ľudí oslavujúcich nový rok, som si všimol, že boli zväčša nevšímaví a bezstarostní. Boli uvoľnení a užívali si teplú letnú noc. No niekde nablízku mali ľudia, ktorým sme sa ponáhľali na pomoc, vážny problém.

Táto skúsenosť mi pomohla uvedomiť si, že hoci môže byť náš život občas relatívne pokojný, pre každého z nás nastane čas, keď budeme čeliť neočakávaným výzvam a búrkam, ktoré otestujú hranice našej schopnosti vytrvať. Fyzické, duševné, rodinné výzvy a výzvy v zamestnaní, prírodné katastrofy a iné záležitosti života alebo smrti sú len niektoré z príkladov búrok, ktorým budeme v tomto živote čeliť.

Keď čelíme týmto búrkam, často prežívame pocity zúfalstva alebo strachu. Prezident Russell M. Nelson povedal: „Viera je protilátkou proti strachu“ – viera v nášho Pána Ježiša Krista („Nech je vaša viera vidieť“, Generálna konferencia apríl 2014). Keď som videl búrky, ktoré ovplyvňujú životy ľudí, vyvodil som záver, že bez ohľadu na to, aký druh búrky nás sužuje – bez ohľadu na to, či na ňu existuje riešenie alebo či je na jej konci svetlo – existuje len jedno útočisko a to je rovnaké pre všetky druhy búrok. Toto jedinečné útočisko poskytnuté naším Nebeským Otcom je náš Pán Ježiš Kristus a Jeho uzmierenie.

Nikto z nás nie je oslobodený od toho, že budeme čeliť týmto búrkam. Helaman, prorok z Knihy Mormonovej, nás učil nasledovné: „Pamätajte, že na skale Vykupiteľa nášho, ktorý je Kristus, Syn Boží, musíte postaviť základ svoj; aby, keď diabol vyšle mocné vetry svoje, áno, šípy svoje vo víchrici, áno, až vás bude tĺcť všetko krupobitie jeho a mocná búrka jeho, to nebude mať nad vami žiadnu moc na to, aby vás stiahlo do priepasti biedy a nekonečnej bedy pre onú skalu, na ktorej ste postavení, ktorá je bezpečným základom, základom, na ktorom ak ľudia stavajú, nemôžu padnúť“ (Helaman 5:12).

Starší Robert D. Hales, ktorý mal svoje vlastné skúsenosti s pretrvaním búrok, povedal: „Utrpenie je univerzálne; to, ako reagujeme na utrpenie je individuálne. Utrpenie nás môže viesť jedným z dvoch smerov. Môže to byť posilňujúca a očisťujúca skúsenosť spojená s vierou alebo to môže byť v našom živote ničiaca sila, ak nemáme vieru v Pánovu zmiernu obeť“ („Your Sorrow Shall Be Turned to Joy“, Ensign, november 1983, 66).

Aby sme mohli mať úžitok z útočiska, ktoré nám Ježiš Kristus a Jeho uzmierenie ponúkajú, musíme mať v Neho vieru – vieru, ktorá nám umožní povzniesť sa nad všetku bolesť obmedzenej pozemskej perspektívy. Sľúbil nám, že odľahčí naše bremená, ak k Nemu prídeme vo všetkom, čo robíme.

„Poďte ku mne,“ povedal, „všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!

Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše;

lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké“ (Matúš 11:28 – 30; pozri tiež Mosiáš 24:14 – 15).

Hovorí sa, že „pre toho, kto má vieru, nie je žiadne vysvetlenie potrebné. Pre toho, kto nemá vieru, nie je žiadne vysvetlenie možné“. (Tento výrok sa pripisuje Tomášovi Akvinskému, ale je to pravdepodobne len voľná parafráza vecí, ktoré učil.) Máme však len obmedzené porozumenie vecí, ktoré sa dejú tu na zemi, a často nemáme odpovede na otázku prečo. Prečo sa toto deje? Prečo sa toto deje mne? Čo sa mám naučiť? Keď sa nám odpovede vyhýbajú, vtedy absolútne platia slová vyjadrené naším Spasiteľom prorokovi Josephovi Smithovi vo väzení v Liberty:

„Syn môj, pokoj buď duši tvojej; protivenstvo tvoje a strasti tvoje potrvajú len malú chvíľku;

A potom, ak v tom vytrváš dobre, Boh ťa povýši na výsosti“ (Náuka a zmluvy 121:7 – 8).

Hoci mnoho ľudí vskutku verí v Ježiša Krista, kľúčovou otázkou je, či Mu dôverujeme a či veríme veciam, ktoré nás učí a žiada, aby sme robili. Niekto by si možno pomyslel: „Čo vie Ježiš Kristus o tom, čo sa so mnou deje? Ako vie, čo potrebujem, aby som bol šťastný?“ Skutočne to bol práve náš Vykupiteľ a Prostredník, o ktorom prorok Izaiáš hovoril, keď povedal:

„Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, a znalý zármutku.

Skutočne on znášal zármutky naše a smútky naše on niesol. …

Ale on bol ranený pre priestupky naše, zmučený pre neprávosti naše; trest za pokoj náš bol na ňom; a jazvami jeho sme uzdravení“ (Izaiáš 53:3 – 5).

Apoštol Peter nás tiež učil o Spasiteľovi, keď povedal: „Na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany vás uzdravili“ (1. Petra 2:24).

Hoci sa blížil čas Petrovho vlastného mučeníctva, jeho slová nie sú naplnené strachom alebo pesimizmom; namiesto toho učil Svätých, aby sa veselili, aj keď sa „rmúti[li] pre rozličné pokúšania“. Peter nám radil, aby sme si pamätali, že naša „skúšaná viera, … ohňom preskúšané zlato“, nás privedie k chvále, sláve a cti pri zjavení Ježiša Krista a k spaseniu našej duše (1. Petra 1:6 – 7, 9).

Peter pokračoval:

„Milovaní, nedivte sa ohňu, ktorý vás prišiel skúšať, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné.

Ale nakoľko sa podieľate na Kristových utrpeniach, radujte sa, aby ste sa s plesaním radovali aj pri zjavení Jeho slávy“ (1. Petra 4:12 – 13).

Prezident Russell M. Nelson učil, že „Svätí dokážu byť šťastní v akejkoľvek situácii. … Keď sa v živote zameriavame na Boží plán spásy … a Ježiša Krista a Jeho evanjelium, môžeme cítiť radosť bez ohľadu na to, čo sa v našom živote deje – alebo nedeje. Radosť pochádza od Neho a skrze Neho. On je zdrojom všetkej radosti“ („Radosť a duchovné prežitie“, Generálna konferencia október 2016).

Samozrejme, že je jednoduchšie povedať tieto veci, keď nie sme uprostred búrky, ako žiť podľa nich a použiť ich počas búrky. Ale ako váš brat dúfam, že dokážete vycítiť, že sa s vami chcem úprimne podeliť o to, aké vzácne je vedieť, že Ježiš Kristus a Jeho uzmierenie sú tým útočiskom, ktoré všetci potrebujeme bez ohľadu na búrky, ktoré sužujú náš život.

Viem, že všetci sme Božie deti, že On nás miluje a že nie sme sami. Vyzývam vás, aby ste prišli a videli, že môže odľahčiť vaše bremená a byť tým útočiskom, ktoré hľadáte. Príďte a pomôžte ostatným nájsť útočisko, po ktorom tak túžia. Príďte a zostaňte s nami v tomto útočisku, ktoré vám pomôže odolať búrkam života. V mojom srdci niet pochýb o tom, že ak prídete, tak uvidíte, pomôžete a zostanete.

Prorok Alma svedčil svojmu synovi Helamanovi nasledovné: „Ja viem, že každý, kto vloží dôveru svoju v Boha, bude mať v skúškach svojich a v trápeniach svojich, a v strastiach svojich oporu, a bude pozdvihnutý posledného dňa“ (Alma 36:3).

Sám Spasiteľ povedal:

„Nech je srdce vaše … utešené; lebo všetko telo je v rukách mojich; upokojte sa a vedzte, že ja som Boh. …

A preto, nebojte sa dokonca ani smrti; lebo na tomto svete radosť vaša nie je plná, ale vo mne je radosť vaša plná“ (Náuka a zmluvy 101:16, 36).

Náboženská pieseň „Be Still, My Soul“ (Buď pokojná, duša moja), ktorá sa dotkla môjho srdca pri mnohých príležitostiach, nesie posolstvo útechy pre našu dušu. V texte sa píše:

Buď pokojná, duša moja: čas sa zrýchľuje,

keď s Pánom naveky budeme,

keď sklamanie, žiaľ a strach viac nebude,

bolesť sa zabudne, najčistejšia radosť lásky sa opäť nastolí.

Buď pokojná, duša moja: keď zmena a slzy ostanú v minulosti,

budeme nakoniec v bezpečí a požehnaní pri našom stretnutí. (Hymns, č. 124)

Viem, že keď čelíme búrkam života, ak sa budeme snažiť a spoliehať na Ježiša Krista a Jeho uzmierenie ako na svoje útočisko, budeme požehnaní úľavou, útechou, silou, miernosťou a pokojom, ktoré hľadáme, s istotou vo svojom srdci, že na konci nášho času tu na zemi budeme počuť Majstrove slová: „Správne, dobrý a verný sluha, … vojdi v radosť svojho pána“ (Matúš 25:21). V mene Ježiša Krista, amen.