Zvážte dobrotivosť a veľkosť Božiu
Vyzývam vás, aby ste si každý deň spomenuli na veľkosť Nebeského Otca a Ježiša Krista a na to, čo pre nás robia.
V priebehu času, dokonca a najmä aj počas ťažkého obdobia, nás proroci neustále povzbudzujú, aby sme pamätali na veľkosť Božiu a premýšľali nad tým, čo robí pre nás ako jednotlivcov, ako rodiny a ako ľud.1 Tento pokyn sa nachádza v rámci celých písiem, ale je obzvlášť výrazný v Knihe Mormonovej. Titulná strana vysvetľuje, že jedným z účelov Knihy Mormonovej je „ukázať zvyšku domu Izraela, aké veľké veci Pán vykonal pre ich otcov“2. Záver Knihy Mormonovej obsahuje Moroniho výzvu: „Hľa, chcel by som vás nabádať, aby ste, keď budete čítať veci tieto … pamätali, aký milosrdný bol Pán k deťom ľudským … a aby ste o tom premýšľali v srdci svojom.“3
Vytrvalosť prosieb prorokov, aby sme premýšľali nad Božou dobrotivosťou je pozoruhodná.4 Náš Nebeský Otec chce, aby sme si spomenuli na Jeho dobrotivosť a dobrotivosť Jeho milovaného Syna, nie kvôli Ich vlastnému potešeniu, ale kvôli vplyvu, ktorý môže na nás mať takéto spomínanie. Premýšľaním nad Ich láskavosťou sa naša perspektíva a porozumenie zväčšujú. Uvažovaním nad Ich súcitom sa stávame pokornejšími, viac sa modlíme a sme stálejšími.
Istá dojímavá skúsenosť s bývalým pacientom nám ukazuje, ako nás môže vďačnosť za štedrosť a súcit zmeniť. V roku 1987 som sa zoznámil s Thomasom Nielsonom, pozoruhodným mužom, ktorý potreboval transplantáciu srdca. Mal 63 rokov a žil v Logane v Utahu v Spojených štátoch. Po vojenskej službe počas druhej svetovej vojny sa oženil s Donnou Wilkesovou v chráme v Logane v Utahu. Stal sa z neho energický a úspešný murár. V neskorších rokoch sa tešil najmä z práce so svojím najstarším vnukom Jonathanom počas školských prázdnin. Tí dvaja si vytvorili špeciálne puto sčasti preto, že Tom videl v Jonathanovi veľa zo seba.
Tom považoval čakanie na darcu srdca za frustrujúce. Nebol to veľmi trpezlivý muž. Vždy bol schopný stanoviť si ciele a dosiahnuť ich prostredníctvom tvrdej práce a číreho odhodlania. Keď Tom zápasil s ťažkosťami zlyhávania srdca, s pozastaveným životom, občas sa ma pýtal, čo robím preto, aby som proces urýchlil. Zo žartu mi navrhoval metódy, ktoré som mohol vyskúšať, ktoré by mu zariadili darcu srdca skôr.
V jeden radostný, no obávaný, deň sa pre Toma objavil ideálny darca srdca. Veľkosť aj krvná skupina sa zhodovali a darca bol mladý, mal iba 16 rokov. Darcovské srdce patrilo Jonathanovi, Tomovmu milovanému vnukovi. Skôr toho dňa Jonathan utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, keď do auta, ktoré šoféroval, vrazil idúci vlak.
Keď som navštívil Toma a Donnu v nemocnici, boli rozrušení. Je ťažké predstaviť si, čím si prechádzali, keď vedeli, že Tomov život sa môže predĺžiť použitím srdca ich vnuka. Najskôr odmietali zvážiť ponúkané srdce Jonathanovými smútiacimi rodičmi, svojou dcérou a zaťom. No Tom aj Donna vedeli, že Jonathan bol biologicky mŕtvy a pochopili, že ich modlitby za darcovské srdce pre Toma nespôsobili Jonathanovu nehodu. Nie, Jonathanovo srdce bol dar, ktorý mohol Toma požehnať v jeho čase núdze. Uvedomili si, že z tejto tragédie môže vzísť niečo dobré, a rozhodli sa to prijať.
Transplantácia dopadla dobre. Tom bol potom iným človekom. Zmena bola väčšia ako len zlepšené zdravie či dokonca vďačnosť. Povedal mi, že každé ráno premýšľa nad Jonathanom, nad svojou dcérou a zaťom, nad darom, ktorý obdržal, a nad tým, čo tento dar so sebou prináša. Aj keď boli jeho vnútorný dobrý humor a odhodlanie stále zjavné, všimol som si, že Tom bol vážnejší, ohľaduplnejší a láskavejší.
Tom žil po transplantácii ešte ďalších 13 rokov, čo bol čas, ktorý by inak nemal. V jeho nekrológu stálo, že mu tieto roky umožnili dotknúť sa životov jeho rodiny a ďalších štedrosťou a láskou. Bol súkromným dobrodincom a príkladom optimizmu a odhodlania.
Podobne ako Tom aj každý z nás obdržal dary, ktoré by sme nemohli získať sami, dary od nášho Nebeského Otca a Jeho milovaného Syna, vrátane vykúpenia prostredníctvom zmiernej obete Ježiša Krista.5 Na tomto svete sme obdržali život; získame fyzický život po tomto živote a večnú spásu a povýšenie – ak si to vybrerieme – a to všetko vďaka Nebeskému Otcovi a Ježišovi Kristovi.
Zakaždým, keď použijeme tieto dary, máme z nich úžitok alebo na ne dokonca myslíme, mali by sme zvážiť obeť, štedrosť a súcit darcov. Úcta k darcom robí viac ako len to, že nás činí vďačnými. Premýšľanie o daroch od Nich nás môže a malo by nás zmeniť.
Jednou pozoruhodnou zmenou si prešiel Alma mladší. Keď Alma „[obchádzal], búriac sa proti Bohu“6, zjavil sa anjel. Anjel „hlasom hromu“7 pokarhal Almu kvôli prenasledovaniu Cirkvi a pretože „ulúpil srdcia ľudí“.8 Anjel pridal toto napomenutie: „Choď a pamätaj na zajatie otcov svojich … a pamätaj na to, aké veľké veci pre nich [Boh] vykonal.“9 Zo všetkých možných napomenutí anjel zdôraznil práve toto.
Alma činil pokánie a pamätal si. Neskôr sa podelil o anjelovo napomenutie so svojím synom Helamanom. Alma radil: „Chcel by som, aby si činil tak, ako som činil ja, že som pamätal na zajatie otcov našich; lebo boli v porobe a nikto ich nemohol oslobodiť, iba Boh Abrahámov … Izákov, a … Jákobov; a on ich isto v strastiach ich oslobodil.“10 Alma jednoducho povedal: „Ja vkladám dôveru svoju v neho.“11 Alma rozumel, že keď pamätáme na oslobodenie z poroby a na podporu počas trápení a strastí všelijakého druhu, spoznávame Boha a istotu Jeho prísľubov.12
Len pár z nás má takú dramatickú skúsenosť, ako mal Alma, no naša zmena môže byť rovnako hlboká. Spasiteľ v dávnych časoch sľúbil:
„Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce … a dám vám srdce mäsité.
Dám svojho Ducha do vášho vnútra …
… budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.“13
Vzkriesený Spasiteľ povedal Nefitom, ako sa táto zmena začína. Určil základný prvok v pláne Nebeského Otca, keď povedal:
„A Otec môj ma poslal, aby som mohol byť pozdvihnutý na kríž; a potom, čo som bol pozdvihnutý na kríž, aby som mohol pritiahnuť všetkých ľudí k sebe …
A z tohto dôvodu som bol pozdvihnutý; takže podľa moci Otcovej pritiahnem si všetkých ľudí k sebe.“14
Čo sa vyžaduje, aby ste prišli bližšie k Spasiteľovi? Zvážte podvolenie sa Ježiša Krista vôli Svojho Otca, Jeho víťazstvo nad smrťou, to, že vzal na Seba vaše hriechy a chyby, že obdržal od Otca moc, aby sa za vás prihovoril a Jeho konečné vykúpenie vás všetkých.15 Nie sú tieto veci dostatočné, aby si vás pritiahol? Pre mňa áno. Ježiš Kristus „stojí s otvoreným náručím, dúfajúci a ochotný uzdraviť, odpustiť, očistiť, posilniť a posvätiť [mňa aj vás]“16.
Tieto pravdy by nám mali dať nové srdce a podnietiť nás, aby sme nasledovali Nebeského Otca a Ježiša Krista. No aj nové srdcia môžu byť „náchylné k blúdeniu … náchylné opustiť Boha, ktorého milujeme“17. Aby sme s touto tendenciou bojovali, musíme každý deň premýšľať nad darmi, ktoré sme obdržali a nad tým, čo so sebou prinášajú. Kráľ Benjamín radil: „Chcel [by som], aby ste si pamätali a vždy si pripomínali veľkosť Božiu … a dobrotivosť jeho, a zhovievavosť jeho k vám.“18 Ak tak budeme činiť, staneme sa spôsobilými pre významné nebeské požehnania.
Rozjímanie nad Božou dobrotivosťou a milosťou nám pomáha stať sa duchovne vnímavejšími. Zvýšená duchovná citlivosť nám následne umožňuje spoznať pravdu ohľadom všetkých vecí mocou Ducha Svätého.19 Zahŕňa to svedectvo o pravdivosti Knihy Mormonovej, znalosť, že Ježiš je Kristus, náš osobný Spasiteľ a Vykupiteľ a uznanie toho, že Jeho evanjelium bolo znovuzriadené v týchto neskorších dňoch.20
Keď si budeme pamätať veľkosť nášho Nebeského Otca a Ježiša Krista, a to, čo pre nás urobili, nebudeme Ich považovať za samozrejmých, tak ako ani Tom nepovažoval za samozrejmé Jonathanovo srdce. Radostným a úctivým spôsobom si Tom každý deň spomenul na tragédiu, ktorá mu umožnila predĺžiť život. V radosti z poznania, že môžeme byť spasení a povýšení, si musíme pamätať, že spása a povýšenie stáli mnoho.21 Môžeme byť úctivo radostní, keď si uvedomíme, že bez Ježiša Krista sme zatratení, ale s Ním môžeme získať najväčší dar, aký nám Nebeský Otec môže dať.22 Táto úcta nám vskutku umožňuje mať radosť z prísľubu „večného života v tomto svete“ a nakoniec získať večný život, dokonca nesmrteľnú slávu vo svete, ktorý príde.23
Keď zvážime dobrotivosť nášho Nebeského Otca a Ježiša Krista, naša dôvera k Nim sa zväčšuje. Naše modlitby sa zmenia, pretože vieme, že Boh je náš Otec a my sme Jeho deti. Nesnažíme sa zmeniť Jeho vôľu, ale zosúladiť našu vôľu s tou Jeho a zabezpečiť pre seba požehnania, ktoré nám chce udeliť, ktoré sú podmienené tým, že o ne požiadame.24 Túžime byť miernejší, čistejší, vytrvalejší, viac ako Kristus.25 Tieto zmeny nás uspôsobujú pre ďalšie nebeské požehnania.
Keď uznáme, že každá dobrá vec pochádza od Ježiša Krista, budeme efektívnejšie šíriť svoju vieru medzi druhými.26 Budeme mať odvahu, keď budeme čeliť zdanlivo nemožným úlohám a okolnostiam.27 Posilníme svoje predsavzatie dodržiavať zmluvy, ktoré sme uzatvorili, že budeme nasledovať Spasiteľa.28 Budeme naplnení Božou láskou, budeme chcieť pomôcť ľuďom v núdzi bez toho, aby sme ich odsudzovali, budeme milovať svoje deti a vychovávať ich v spravodlivosti, zachováme si odpustenie hriechov a budeme sa vždy radovať.29 Je to významné ovocie pamätania na Božiu dobrotivosť a milosť.
Naproti tomu Spasiteľ varoval: „V ničom sa človek tak neprehreší proti Bohu, alebo proti nikomu hnev jeho nevzplanul okrem tých, ktorí neuznávajú ruku jeho vo všetkých veciach.“30 Nemyslím si, že Boh sa urazí, keď na Neho zabudneme. Skôr si myslím, že je hlboko sklamaný. Vie, že sme sa pripravili o príležitosť priblížiť sa k Nemu tým, že si pamätáme na Neho a Jeho dobrotivosť. Potom si necháme ujsť príležitosť, aby sa k nám priblížil, a konkrétne požehnania, ktoré sľúbil.31
Vyzývam vás, aby ste si každý deň spomenuli na veľkosť Nebeského Otca a Ježiša Krista a na to, čo pre nás robia. Umožnite, aby váš ohľad na Ich dobrotivosť k Nim pevnejšie pripútal vaše blúdiace srdce.32 Premýšľajte nad Ich súcitom a budete požehnaní dodatočnou duchovnou citlivosťou a stanete sa viac takými, aký je Kristus. Uvažovanie nad Ich empatiou vám pomôže vytrvať „verne až do konca“, až kým nebudete „prijatí v nebi“, aby ste mohli „prebývať s Bohom v stave nikdy nekončiaceho šťastia“33.
Keď náš Nebeský Otec hovoril o Svojom milovanom Synovi, povedal: „Jeho poslúchajte.“34 Keď budete konať podľa týchto slov a počúvať Ho, pamätajte si, radostne a úctivo, že Spasiteľ rád obnoví to, čo vy obnoviť nemôžete, rád uzdraví rany, ktoré vy nemôžete uzdraviť, rád opraví to, čo bolo nenapraviteľne poškodené35, odškodňuje akúkoľvek nespravodlivosť, ktorá sa vám stala36 a rád trvalo uzdraví zlomené srdcia.37
Keď premýšľam nad darmi od nášho Nebeského Otca a od Ježiša Krista, spoznávam Ich nekonečnú lásku a Ich bezhraničný súcit voči všetkým deťom Nebeského Otca.38 Táto znalosť ma zmenila a zmení aj vás. V mene Ježiša Krista, amen.