Melchisedekovo kňazstvo a kľúče
V Cirkvi sa právomoc kňazstva vykonáva pod vedením kňazského vedúceho, ktorý drží kľúče toho kňazstva.
Rozhodol som sa hlbšie hovoriť o Božom kňazstve, téme, o ktorej už skôr hovorili traja rečníci, ktorí nás učili o tom, ako kňazstvo požehnáva životy žien, mladých žien a mladých mužov.
Kňazstvo je božská moc a právomoc zverená vo viere, že bude použitá na Božiu prácu v prospech všetkých Jeho detí. Kňazstvo nie sú tí, ktorí boli ustanovení do úradu kňazstva, či tí, ktorí uplatňujú jeho právomoc. Muži, ktorí sú držiteľmi tohto kňazstva, nie sú kňazstvom. Zatiaľ čo by sme sa na ustanovených mužov nemali odvolávať ako na kňazstvo, je vhodné nazývať ich držiteľmi kňazstva.
Moc kňazstva jestvuje ako v Cirkvi, tak aj v organizácii rodiny. Ale kňazská moc a kňazská právomoc fungujú v Cirkvi inak ako v rodine. Všetko je to v súlade s princípmi, ktoré ustanovil Pán. Cieľom Božieho plánu je viesť Jeho deti k večnému životu. Smrteľné rodiny sú nevyhnutné pre tento plán. Cirkev jestvuje, aby poskytovala náuku, právomoc a obrady potrebné na to, aby sa rodinné vzťahy zachovali na večnosť. Organizácia rodiny a Cirkev Ježiša Krista teda majú vzájomne sa posilňujúci vzťah. Požehnania kňazstva – ako napríklad plnosť evanjelia, obrady ako krst, konfirmácia a obdržanie daru Ducha Svätého, chrámové obdarovanie a večné manželstvo – sú dostupné rovnako pre mužov a pre ženy.1
Kňazstvo, o ktorom tu hovoríme, je Melchisedekovo kňazstvo, znovuzriadené na začiatku znovuzriadenia evanjelia. Joseph Smith a Oliver Cowdery boli ustanovení Petrom, Jakubom a Jánom, ktorí o sebe vyhlásili, „že oni vlastnia kľúče kráľovstva a dispenzácie plnosti časov“ (Náuka a zmluvy 128:20). Títo služobne starší apoštoli obdržali právomoc od samotného Spasiteľa. Všetky ostatné právomoci alebo úrady kňazstva sú prídavky k Melchisedekovmu kňazstvu (pozri Náuka a zmluvy 107:5), lebo má „za všetkých vekov sveta právo predsedníctva a má moc a právomoc nad všetkými úradmi v cirkvi“ (Náuka a zmluvy 107:8).
V Cirkvi sa právomoc väčšieho Melchisedekovho kňazstva a menšieho Áronovho kňazstva vykonáva pod vedením kňazského vedúceho, ako je biskup alebo prezident, ktorý drží kľúče toho kňazstva. Aby sme porozumeli používaniu kňazskej právomoci v Cirkvi, musíme porozumieť princípu kľúčov kňazstva.
Kľúče Melchisedekovho kňazstva ku kráľovstvu boli odovzdané Petrom, Jakubom a Jánom, ale to nenaplnilo znovuzriadenie kľúčov kňazstva. Niektoré kľúče kňazstva prišli neskôr. Po zasvätení prvého chrámu tejto dispenzácie v Kirtlande v štáte Ohio znovuzriadili traja proroci – Mojžiš, Elias a Eliáš – „kľúče tejto dispenzácie“, vrátane kľúčov vzťahujúcich sa na zhromaždenie Izraela a prácu chrámov Pána (pozri Náuka a zmluvy 110), ako to práve tak presvedčivo opísal prezident Eyring.
Najbežnejším príkladom funkcie kľúčov je vykonávanie kňazských obradov. Obrad je slávnostný úkon, ktorý znamená uzatvorenie zmlúv a prísľub požehnaní. V Cirkvi sa všetky obrady vykonávajú pod právomocou kňazského vedúceho, ktorý drží kľúče pre tento obrad.
Obrad je najčastejšie vykonávaný osobami, ktoré boli povolané do úradu kňazstva, konajúc na základe usmernenia od toho, kto je držiteľom kľúčov kňazstva. Napríklad držitelia rôznych úradov Áronovho kňazstva vykonávajú obrad sviatosti s kľúčmi a pod vedením biskupa, ktorý drží kľúče Áronovho kňazstva. Rovnaký princíp sa uplatňuje na kňazské obrady, v ktorých ženy slúžia v chrámoch. Aj keď ženy nie sú držiteľkami úradu kňazstva, vykonávajú posvätné chrámové obrady pod právomocou prezidenta chrámu, ktorý drží kľúče chrámových obradov.
Ďalším príkladom kňazskej právomoci pod vedením toho, kto je držiteľom kľúčov, sú učenia mužov a žien povolaných vyučovať evanjelium, či už počas lekcií vo svojich domovských zboroch alebo v misijnom poli. Ďalšími príkladmi sú tí, ktorí zastávajú vedúce pozície v zboroch a uplatňujú kňazskú právomoc vo svojom vedení skrze svoje povolania a pod ustanovením a vedením kňazského vedúceho, ktorý drží kľúče v zbore alebo kole. Takto sa v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní uplatňuje a s potešením používa právomoc a moc kňazstva.2
Kňazská právomoc sa tiež uplatňuje v rodinách Svätých neskorších dní a prináša požehnania. Rodinami myslím muža, ktorý je držiteľom kňazstva, ženu, s ktorou je zosobášený, a ich deti. Tiež zahŕňam obmeny tohto ideálneho vzťahu, napríklad v dôsledku úmrtia alebo rozvodu.
Zásada, že kňazská právomoc môže byť vykonávaná iba pod vedením toho, kto drží kľúče pre túto úlohu, je podstatná v Cirkvi, ale nevzťahuje sa na rodinu. Napríklad otec predsedá vo svojej rodine a uplatňuje v nej kňazstvo právomocou kňazstva, ktorého je držiteľom. Nepotrebuje vedenie alebo schválenie od niekoho s kľúčmi kňazstva, aby vykonával rozličné funkcie vo svojej rodine. To zahŕňa, aby radil členom svojej rodiny, usporadúval rodinné stretnutia, dával kňazské požehnania manželke a deťom alebo udeľoval požehnania na uzdravenie rodinným príslušníkom alebo ostatným.3 Cirkevné autority učia členov rodiny, ale neusmerňujú vykonávanie kňazskej právomoci v rodine.
Rovnaký princíp platí, keď je otec neprítomný a matka je vedúcou rodiny. Predsedá vo svojom domove a zohráva kľúčovú úlohu v prinášaní moci a požehnaní kňazstva do svojej rodiny skrze obdarovanie a spečatenie v chráme. Aj keď nemá právomoc dávať kňazské požehnania, ktoré môžu byť dané jedine osobou, ktorá zastáva určitý úrad kňazstva, môže vykonávať všetky ostatné funkcie vo vedení rodiny. Keď tak robí, uplatňuje moc kňazstva pre úžitok detí, ktorým predsedá vo svojej vedúcej úlohe v rodine.4
Ak by otcovia zvelebovali svoje kňazstvo vo svojej vlastnej rodine, podporovali by tým poslanie Cirkvi rovnako ako čímkoľvek iným, čo by robili. Otcovia, ktorí sú držiteľmi Melchisedekovho kňazstva by mali uplatňovať svoju právomoc „presviedčaním, zhovievavosťou, jemnosťou a miernosťou a nepredstieranou láskou“ (Náuka a zmluvy 121:41). Tento vysoký štandard pre výkon kňazskej právomoci je v rodine najdôležitejší. Držitelia kňazstva by tiež mali dodržiavať prikázania, aby mali moc kňazstva, aby mohli dávať svojim rodinným príslušníkom požehnania. Mali by tiež pestovať láskyplné rodinné vzťahy, aby ich rodinní príslušníci chceli požiadať o požehnania. A rodičia by mali podporovať častejšie udeľovanie kňazských požehnaní v rodine.5
Keď počas týchto konferenčných stretnutí vyhľadávame krátke útočisko od starostí smrteľnosti kvôli ničivej pandémii, sme vyučovaní veľkým princípom večnosti. Každého z nás povzbudzujem, aby sme mali oko „čisté“, aby prijalo tieto pravdy večnosti, aby naše telá boli „naplnené svetlom“ (3. Nefi 13:22).
Vo Svojej kázni zástupom, zaznamenanej v Biblii a v Knihe Mormonovej, Spasiteľ učil, že smrteľné telá môžu byť plné svetla alebo plné temnoty. Samozrejme, že my chceme byť naplnení svetlom, a náš Spasiteľ nás učil, ako to môžeme uskutočniť. Mali by sme načúvať posolstvám o pravdách večnosti. Ako príklad použil naše oko, skrze ktoré prijímame svetlo do našich tiel. Ak je naše oko „čisté“ – inými slovami, ak sa sústredíme na obdržanie večného svetla a porozumenia – vysvetlil, že „celé telo tvoje bude naplnené svetlom“ (Matúš 6:22; 3. Nefi 13:22). No ak je naše oko „zlé“ – to znamená, ak vyhľadávame zlo a prijímame ho do našich tiel – varoval, že „celé telo tvoje bude naplnené temnotou“ (verš 23). Inými slovami, svetlo alebo temnota v našich telách sú závislé na tom, ako vidíme – či prijímame – večné pravdy, ktorým sme vyučovaní.
Mali by sme nasledovať Pánovo pozvanie hľadať a prosiť, aby sme pochopili pravdy večnosti. Sľubuje, že náš Otec na nebesiach je ochotný učiť všetkých tie pravdy, ktoré vyhľadávajú (pozri 3. Nefi 14:8). Ak po tom túžime a máme svoje oko čisté, aby sme ich dokázali obdržať, Spasiteľ sľubuje, že pravdy večnosti nám „budú otvorené“ (pozri 3. Nefi 14:7 – 8).
Satan sa naopak nevie dočkať, kedy zmätie naše myslenie alebo nás zvedie z cesty v prípade dôležitých záležitostí, ako napríklad vykonávania kňazstva Božieho. Spasiteľ varoval pred takýmito falošnými prorokmi, „ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci“ (3. Nefi 14:15). Dal nám toto kritérium, aby nám pomohol zvoliť si pravdu spomedzi rozličných učení, ktoré nás môžu zmiasť: „Po ovocí ich poznáte ich“ (3. Nefi 14:16). „Dobrý strom nemôže niesť zlé ovocie, ani skazený strom nemôže niesť ovocie dobré“ (verš 18). Preto by sme mali hľadieť na výsledky – „ovocie“ – princípov, ktoré sa vyučujú a osoby, ktoré ich učia. To je najlepšia odpoveď na mnohé námietky, ktoré počujeme voči Cirkvi, jej učeniam, pravidlám a vedúcim. Riaďte sa kritériom, ktoré učil Spasiteľ. Hľaďte na ovocie – výsledky.
Keď premýšľame o ovocí evanjelia a znovuzriadenej Cirkvi Ježiša Krista, teší nás, ako sa Cirkev počas životov svojich žijúcich členov rozrástla z miestnych zborov v horských oblastiach západu Spojených štátov na Cirkev, v ktorej väčšina z jej 16 miliónov členov prebýva v národoch iných než Spojené štáty. Vďaka tomuto rastu sme pocítili zvýšenú schopnosť Cirkvi pomáhať svojim členom. Pomáhame s dodržiavaním prikázaní, napĺňaním zodpovedností ohľadom kázania znovuzriadeného evanjelia, zhromažďovaním Izraela a budovaním chrámov po celom svete.
Vedie nás prorok, prezident Russell M. Nelson, ktorého vedenie Pán využil na dosiahnutie pokroku, ktorý sme pocítili počas celých vyše dvoch rokov jeho vedenia. Teraz budeme požehnaní počuť od prezidenta Nelsona, ktorý nás bude učiť, ako napredovať v tejto znovuzriadenej Cirkvi Ježiša Krista v týchto krušných časoch.
Svedčím o pravdivosti týchto vecí a spolu s vami sa modlím za nášho proroka, od ktorého budeme teraz počuť, v mene Ježiša Krista, amen.