Seminelí
Ngāue 17:1–14


Ngāue 17:1–14

Fekumi ʻi he Ngaahi Folofolá

ʻĪmisi
ʻOku tangutu ha finemui ʻi hono loki mohé ʻo lau ʻene folofolá

Kuó ke fifili nai ki he ʻuhinga ʻoku fuʻu mahuʻinga ai ke ako e folofolá? ʻOku fakatātaaʻi ʻe he niʻihi ʻo e ngaahi aʻusia naʻe maʻu ʻe Paula mo hono ngaahi hoá ʻi he fononga fakafaifekau hono ua ʻa Paulá ʻa e mālohi ʻe lava ke tau maʻu mei he folofola ʻa e ʻOtuá. ʻE lava ke tokoniʻi koe ʻe he lēsoni ko ʻení ke ke ongoʻi ha holi lahi ange ke aʻusia e ngaahi tāpuaki ʻo hono ako fakaʻaho ʻo e folofolá.

Ngaahi fakakaukau mei hoʻo ako folofolá

1. Tali e ngaahi fehuʻi ko ʻení ʻi hoʻo tohinoa akó:

  • Ko e hā ha ngaahi fakakaukau fekauʻaki mo Sīsū Kalaisi mo ʻEne ongoongoleleí kuó ke maʻu mei hoʻo ako folofola fakamuimuitahá?

  • Ko e hā ha ngaahi veesi pe fakamatala kuó ke toki ako naʻe ʻuhingamālie kiate koe? Ko e hā hono ʻuhingá?

  • Kapau ʻe fehuʻi atu ʻe haʻo kaungāmeʻa pe ko e hā ʻokú ke ongoʻi ai ʻoku mahuʻinga ke ako maʻu pē ʻa e folofolá, te ke tali fēfē ia?

Sīpinga ‘o e mahuʻinga ʻo e folofolá

ʻOku fakatātaaʻi ʻe he niʻihi ʻo e ngaahi aʻusia ʻa Paula lolotonga ʻene fononga fakafaifekau hono uá ʻa e mahuʻinga ʻo hono ako ʻo e folofolá. Hiki e ʻuluʻi tohi ko ʻení ʻi hoʻo tohinoa akó: Founga ʻe lava ke faitāpuekina ai ʻeku moʻuí ʻi hono ako ʻo e folofolá. ʻI hoʻo ako he ʻaho ní, kumi ha ngaahi fakakaukau te ke lava ʻo hiki ʻi lalo ʻi he ʻuluʻi tohi ko ʻení.

Kapau ʻe maʻu, fakaʻaongaʻi ʻa e Ngaahi Mape ʻo e Tohi Tapú, fika13, “Ko e Ngaahi Fononga Fakafaifekau ʻa e ʻAposetolo ko Paulá,” ke kumi ʻa Tesalonika mo e ngaahi feituʻu kehe naʻe fononga ai ʻa Paula lolotonga ʻene fononga fakafaifekau hono uá.

Lau ʻa e Ngāue 17:1–4 pea kumi ki he meʻa naʻe fai ʻe Paula ʻi he lotolotonga ʻo e kau Siu ʻi Tesaloniká.

  • ʻOkú ke pehē ko e hā ʻoku mahuʻinga fekauʻaki mo e ngaahi ngāue ʻa Paulá?

  • Ko e hā ʻoku tokoni atu ʻa e fakamatala ko ʻení ke mahino kiate koe fekauʻaki mo e mahuʻinga ʻo e folofolá?

ʻOku fakamanatu mai ʻe he pōpoaki ʻa Paula ki he kau Siu ʻi Tesaloniká ʻoku fakamoʻoni ʻa e folofolá kia Sīsū Kalaisi mo Hono misiona fakalangí (vakai, Sione 5:39). Fakakaukau ke tānaki atu ʻa e moʻoni ko ʻení ki he lisi ʻi hoʻo tohinoa ako.

Naʻe akoʻi ʻe ʻEletā D.Toti Kulisitofāsoni ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá ʻa e ngaahi meʻá ni fekauʻaki mo e taumuʻa ‘o e ngaahi folofolá. Mahalo te ke fie mamataʻi ʻa e foʻi vitiō “The Blessings of Scripture” mei he taimi 10:49–11:21 pea lau ʻa e fakamatala ʻi laló.

ʻĪmisi
Laʻitā ʻo ʻEletā D. Toti Kulisitofasoni Faitaaʻi ʻi Māʻasi 2020.

ʻI he ikuʻangá, ko e taumuʻa mahuʻinga taha ʻo e folofola kotoa pē ko hono fakafonuʻaki hotau laumālié ʻa e tui ki he ʻOtua ko e Tamaí mo Hono ʻAlo ko Sīsū Kalaisí—tui ʻokú Na moʻui; tui ki he palani ʻo ʻetau Tamaí ki heʻetau moʻui taʻe-faʻamaté mo e moʻui taʻengatá; tui ki he Fakalelei mo e Toetuʻu ʻa Sīsū Kalaisí ʻa ia ʻoku lava ai ke fakahoko ʻa e palani ko ʻeni ʻo e fiefiá; tui ki hono moʻui ʻaki ʻo e ongoongolelei ʻo Sīsū Kalaisí, pea mo e tui ke ʻiloʻi “ko e ʻOtua moʻoni pē tahá, mo Sīsū Kalaisi, ʻa ia [naʻá Ne] fekaú (Sione 17:3).”

D. Todd Christofferson, “Ko e Tāpuaki ʻo e Folofolá,” LiahonaMē 2010, 34–35.

  • Ko e fē ʻi he ngaahi tāpuaki naʻe fakamatala ki ai ʻa ʻEletā Kulisitofasoní kuó ke aʻusia ʻi hoʻo ako folofolá?

  • Ko e hā ha ngaahi veesi folofola kuó ne fakatupulaki hoʻo tui ki he Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisí? Naʻe tokoniʻi fēfē koe ʻe he ngaahi moʻoni naʻe akoʻi ʻi he ngaahi veesi ko ʻení ke fakatupulaki hoʻo tuí?

Neongo naʻe tui mo ului ha kakai fefine mo e tangata tokolahi ʻo Tesalonika tuʻunga ʻi he ngaahi akonaki ʻa Paulá, ka naʻe ʻi ai ha niʻihi kehe naʻa nau feinga ke puke pōpula ʻa Paula mo Sailosi (vakai, Ngāue 17:4–5). Naʻe lava ʻa Paula mo Sailosi ʻo hola mei he kau fakatangá ʻo na ʻalu ki he kolo ofi mai ko Pēleá, ʻa ia naʻe hokohoko atu ai ʻena malangá.

Lau ʻa e Ngāue 17:10–12, ʻo kumi ki he founga naʻe tali ʻaki ʻe he kakai ʻo Pēleá ʻa Paula mo Sailosí. Fakakaukau ke fakaʻilongaʻi ha ngaahi foʻi lea mo ha ngaahi kupuʻi lea ʻokú ke ongoʻi ʻoku mahuʻinga.

  • Naʻe tokoniʻi fēfē ʻe hono ako fakaʻaho ʻo e folofolá ʻa e kakai ko ʻení?

Ko ha moʻoni ʻeni ʻe taha ʻe lava ke maʻu mei he fakamatalá ni: ʻe lava ke teuteuʻi kitautolu ʻe hono ako maʻu pē ʻo e folofolá ke tau ʻiloʻi mo tui ki he moʻoní. Fakakaukau ke tānaki atu ʻa e moʻoni ko ʻení ki he lisi ʻi hoʻo tohinoa akó.

Fakakaukau ki he founga ʻe lava ke tokoniʻi ai koe ʻi hono ako maʻu pē ʻo e folofolá ʻi he ngaahi tūkunga ko ʻení:

  • ʻOku fakamatalaʻi ʻe ha taha ʻo hoʻo kau faiako ʻi he akó ha foʻi fakakaukau ʻoku fehangahangai mo hoʻo tuí.

  • ʻOku poupouʻi koe ʻe ha niʻihi ʻo ho ngaahi kaungāmeʻá ke ke fakahoko ha ngaahi tōʻonga ʻoku fepaki mo hoʻo ngaahi tuʻunga moʻuí ʻaki haʻo pehē, “He ʻikai hano maumau ka ke ka fakahoko tuʻo taha pē ia.”

  • ʻI he konifelenisi lahí, ʻoku akoʻi ʻe ha ʻAposetolo ha meʻa ʻoku fepaki mo e ngaahi ākenga lolotonga ʻo e māmaní.

Ngaahi tāpuaki kehe ‘o hono ako ‘o e folofolá

ʻOku fakatātaaʻi ʻe he ngaahi moʻoni kuó ke ʻilo mei he Ngāue 17 ha niʻihi pē ʻo e ngaahi tāpuaki te tau lava ʻo maʻu mei hono ako ʻo e ngaahi folofolá.

Fakaʻaongaʻi ha ngaahi miniti siʻi ke ako ha niʻihi pe kotoa ʻo e ngaahi potufolofola ko ʻení, ʻo kumi ha ngaahi tāpuaki kehe te tau lava ʻo maʻu mei he ʻOtuá ʻi hono ako ʻEne folofolá mo e ngaahi lea ʻa ʻEne kau palōfitá, ʻo hangē ko ia ʻoku hā ʻi he folofolá. Tānaki atu hoʻo ngaahi fakakaukaú ki hoʻo lisí ʻi hoʻo tohinoa akó.

2. Tali e ngaahi fehuʻi ko ʻení ʻi hoʻo tohinoa akó:

  • Ko e hā ʻoku makehe kiate koe mei he lisi naʻá ke faʻú?

  • Ko e fē ʻi he ngaahi tāpuaki mei hoʻo lisí ʻokú ke fakaʻamua ke aʻusia he taimi ní? Ko e hā hono ʻuhingá?

  • Ko e hā te ke lava ʻo fakahoko ke hoko hoʻo ako ‘a e folofolá ko ha aʻusia ‘oku toe mahuʻinga mo toputapu angé?

  • Ko e hā ha ngaahi tāpuaki kuó ke aʻusia ʻi hono ako maʻu pē e ngaahi folofola ʻa e ʻOtuá ʻi he ʻū tohi folofolá?

Faʻu ha palani

Kuo fakaafeʻi koe ke ke fokotuʻu ha taumuʻa ʻoku felāveʻi mo hoʻo ako folofola fakaʻahó, ko ha konga ia hoʻo kau ʻi he seminelí. Fakaʻaongaʻi ha kiʻi taimi ke ke vakaiʻi ai hoʻo fakalakalaka ʻoku fekauʻaki mo e taumuʻa ko ʻení pea fai ha ngaahi liliu ʻe fiemaʻu ke tokoni ke ke lavameʻa ange ai ʻi hoʻo laka ki muʻá.

3. Ke tokoni atu ki hono vakaiʻi ho fakalakalaká, tali e ngaahi fehuʻi ko ʻení ʻi hoʻo tohinoa akó.

  • Ko e hā ʻa e taumuʻa ako folofola naʻá ke faʻu maʻaú?

  • ʻOku tokoniʻi fēfē koe ʻe he taumuʻa ko ʻení ke ke maʻu ha aʻusia mahuʻingamālie ange ʻi hono ako fakataautaha ʻo e folofolá?

  • Ko e hā ha ngaahi liliu ʻoku fiemaʻu ke ke fai?

Fili Pē: Fie Ako Lahi Ange?

Ko e hā ha ngaahi tāpuaki kehe ʻoku lava ke maʻu mei hono ako fakaʻaho ʻo e folofolá?

ʻI he lea ʻa Palesiteni Lāsolo M. Nalesoni fekauʻaki mo hono lau fakaʻaho ʻo e Tohi ʻa Molomoná, naʻá ne palōmesi mai ʻeni:

ʻĪmisi
Tā fakaʻofisiale ʻo Palesiteni Lāsolo M. Nalesoni naʻe fai ʻi Sānuali 2018

Siʻoku fanga tokoua mo e tuofāfine ʻofeina, ʻoku ou palōmesi atu ʻi hoʻo ako fakataha mo e lotu ‘i he Tohi ʻa Molomoná ʻi he ʻaho kotoa pē, ʻe toe lelei ange ai hoʻo fai tuʻutuʻuní—ʻi heʻaho kotoa pē. ʻOku ou palōmesi atu ʻi hoʻo fakalaulauloto ki he meʻa ʻokú ke akó, ʻe fakaava mai e ngaahi matapā ʻo e langí, pea te ke maʻu e tali ki hoʻo ngaahi fehuʻí mo e tataki ki hoʻo moʻuí. ʻOku ou palōmesi atu ʻi hoʻo fakaʻutumauku fakaʻaho he Tohi ʻa Molomoná, ʻe lava ke maluʻi koe mei he ngaahi kovi ʻo e kuongá, kau ai e haʻahaʻa fakalilifu ʻo e ponokalafí mo e ngaahi maʻunimā ʻokú ne fakakonahi ʻetau fakakaukaú.

(Russell M. Nelson, “Ko e Tohi ʻa Molomoná: Ne Mei Fēfē Nai Hoʻo Moʻuí Ka Ne ʻIkai Ia?,” Liahona, Nōvema 2017, 62–63)

Naʻe fakafehoanaki ʻe Palesiteni Tāleni H. ʻOakesi ʻa e ngaahi folofolá ki ha ʻŪlimi mo ha Tūmemi te tau lava ʻo fakaʻaongaʻi ke maʻu ha fakahā mei he ʻEikí:

ʻĪmisi
Laʻitā fakaʻofisiale ʻo Palesiteni Tāleni H. ʻOakesi naʻe faitaaʻi ʻi Māʻasi 2018.

ʻOku ʻikai ke tau fakamatalaʻi ʻo fuʻu tōtuʻa ʻa e taimi ʻoku tau pehē ai ʻe lava ke hoko ʻa e folofolá ko ha ʻŪlimi mo ha Tūmemi ke tokoniʻi kitautolu ke tau maʻu ha fakahā fakatāutahá.

Koeʻuhí ʻoku tau tui ʻe tokoniʻi kitautolu ʻe hono lau ʻo e folofolá ke tau maʻu ai ha fakahā, ʻoku poupouʻi kitautolu ke toutou lau maʻu pē ʻa e folofolá. ʻI heʻetau fai ʻení, te tau maʻu ai ha faingamālie ke ʻiloʻi e meʻa ʻoku finangalo e Tamai Hēvaní ke tau ʻiloʻi mo fai fakataautaha ʻi heʻetau moʻuí he ʻaho ní. Ko e ʻuhinga ia ʻe taha ʻoku tui ai ʻa e Kāingalotu ʻo e Siasí ki hono ako fakaʻaho ʻo e folofolá.

(Dallin H. Oaks, “Scripture Reading and Revelation,” Ensign, Jan. 1995, 8)