Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Agyenkwa N’Ayarsa Tum wɔ Po Nsupruw no do
Ɔbɛsɛ 2023 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Agyenkwa N’Ayarsa Tum wɔ Po Nsupruw no do

Agyenkwa no dua temple nhyira horow do sa ankorankor, ebusua ebusua, na amanaman yarba.

Mfe 1960 mu no, m’egya kyerɛɛ adze wɔ Asɔr ne Kɔlegye a ɔwɔ Hawaii, bea a wɔwoo me. Mo nuanom mbaa mpanyimfo beesuon hyɛɛ m’awofo dɛ wɔnfrɛ me “Kimo,” Hawaii dzin bi. Nna yɛtse bɛn Laie Hawaii Temple a nna ɔyɛ bea a asɔrmba mu kɛse a wɔwɔ Asia Pacific Apaamu, a Japan kã ho no, ba bɔsoom.1 Ɔyɛ mber yi na Japan Ahotseweefo mboanofo hyɛɛ ase dɛ wɔreba Hawaii abɛgye temple ne nhyira horow no.

Mboanofo yi mu kor yɛ akyerɛbaa bi a ofi nsupruw fɛɛfɛw a ɔyɛ Okinawa. N’asɛm a ɔfa mbrɛ osii baa Hawaii Temple no yɛ nwanwa. Mfe eduonu a abasen kɔ no, nna wɔawaar no Buddha kusum ayefor nhyehyɛe ase. Abosoom kumaa wɔ n’awar ekyir no, Japan tui hyɛɛ Pearl Harbor, Hawaii do, a ɔtwee United States na Japan hyɛɛ ɔkõ mu. Ɔsatu mu no tse dɛ Midway na Iwo Jima no, wopiaa Japan nsordaafo no saan ekyir baa Okinawa mpoano, n’esupruw fie, bambɔ bea aka a Nkabɔmu Nsordaafo kuw no tum tra a wobodu Japan kurow ne finimfin no.

Abosoom ebiasa yaayaw ntamu wɔ afe 1945 mu no, Okinawa Ɔsatu no dzɛwee. America ɔsatu nsuhɛn 1300 twaa nsupruw no ho hyiae na wɔtotoow towpae. Nsordaafo na kurow mu mba piingyan na wowuwui. Ndɛ da yi awɔse nkaadze wɔ Okinawa a wɔakyerɛw nkorɔfo bɔbor 240,000 edzin nkorkor, a wonyim hɔn dɛ wowui wɔ dɛm ɔsatu no mu.2

Hɔn mbɔdzembɔ dɛ woboguan ɔkõ yerɛwyerɛw no, Okinawa akyerɛbaa yi, no kun, na hɔn mbofraba beenu yi sumae wɔ mbepɔw ɔbo-tu bi mu. Abosoom a odzi do no, wɔsɔɔw amandze hu a onnyi kabea.

Da kor anafua bi, ɔabɛn owu ara yie no, osusuu dɛ, ɔbɔtow towpae a sɔn mu etumdzifo dze maa hɔn ma dɛm botae no, dze etwa n’ebusua hɔn amandzehu do. Naaso, ber a ɔyɛɛ ahoboa dɛ ɔbɛyɛ dɛm no, onyaa sunsum mu sũahu nwanwa a ɔmaa onyaa atsenkã dɛ Nyankopɔn wɔ hɔ ampaara na ɔtsee No dɔ a Ɔwɔ ma no, a ɔmaa no ahoɔdzen ma ɔdze sɔwee kɔr kan. Nda odzi do no, ɔmaa no kun baa nkwa mu na ɔdze efuw, ɛwo, na mbowa a ɔkyeree fi esutsen bi a ɔbɛn no mu nyɛnn n’ebusua. Nwanwa mu ara, wotumii tsiim abosoom esia wɔ ɔbo-tu no mu kɛpem dɛ ekuraasefo bi a wɔbɛn hɔ no kãa kyerɛɛ hɔn dɛ ɔsatu no aba ewiei.

Ebusua yi sanee baa fie na wɔbɛhyɛɛ hɔn abrabɔ ase fofor no, Japan akyerɛbaa yi hyɛɛ ase hwehwɛɛ Nyankopɔn ho nsɛmbisa ne nyiano. Nkakrankakra, iyi kenyann gyedzi wɔ Jesus Christ mu na hia a ohia dɛ wobonuma no, Naaso, ɔdwendween n’adɔfo a woewuwu a nna wonnyi Jesus Christ na enuma ho nyimdzii, a ne nã a owui ber a na ɔrowo no kã ho.

Susu n’enyigye ber a, asɛmpasomafo nkyerɛbaa a wofi Jesus Christ N’asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo no baa ne fie na wɔkyerɛkyerɛ no dɛ nkorɔfo botum atse Jesus Christ ho asɛm wɔ sunsum wiadze. N’enyiwa gyee nkyerɛkyerɛ no ho dodow dɛ, owu ekyir no, n’awofo botum ayɛ nsanmuyi dɛ wɔbɛka Jesus Christ do na wɔagye n’enuma ayɛdze a wɔbɛyɛ ama hɔn wɔ mbea krɔnkrɔn a wɔfrɛ no temple horow mu no. Ɔno na n’ebusua sakyeree baa Agyenkwa No hɔ na wonumaa hɔn.

N’ebusua yɛɛ edwuma dzen na wɔhyɛɛ ase yɛɛ prɔmprɔm, na wɔwoo mbofra baasa kãa ho. Nna wɔyɛ anokwafo na wɔbɔ hyew wɔ asɔr no mu. Nkyii, mpofir mu ara, no kun nyaa stroke yarba na owui, a ogyaa no ma ɔyɛɛ ndwuma horow mber tsentsen pii mfe pii dze hwɛɛ ne mba beenum no.

Nkorɔfo binom a wɔwɔ n’ebusua mu na brɔn mu no no kasaa tsiaa no. Wɔbɔɔ no sombo dɛ ne nsanmuyi dɛ ɔbɔdɔm Christian asɔr no nye ne haw nyinara ne fibea. Ɔamma esian kɛse ɔtse dɛm no, na kasa tia ammfa no ho, osuo ne gyedzi .wɔ Jesus Christ mu dzen, dze enyimpisi peree kɔr kan, nyaa awerɛhyɛmu dɛ Nyankopɔn nyim no na nda papa wɔ kan.3

No kun no mpofirmu owu, mfe kakra ekyir no, asɛmpakã president a ɔwɔ Japan hyɛɛ asɔrmba nkuran dɛ wɔnyɛ edwuma mfa nkɔ temple. Nna asɛmpakã president no yɛ America sordaanyi a ɔkõo wɔ Okinawa kõ no a akyerɛbaa yi na n’ebusua hun amandze wɔ mu no.4 Naaso, akyerɛbaa ahobrɛasefo yi kãa iyi faa no ho: “Nna ɔyɛ hɛn atamfo no mu kor, mbom sesei ɔdze ɔdɔ na asomdwee asɛmpa aba. Nna ɔyɛ anwanwadze ma me.”5

Ɔtsee president n’amandzɛɛ no, akyerɛbaa kunafo yi nyaa pɛ dɛ wɔbɔsɔw n’ebusua ano wɔ temple da kor bi. Naaso, na onnkotum akɔ ɔnam sikasɛm na kasa akwansiwdze ntsi.

Nkyii, mbuae afofor pii bae. Kaw no do bohuan ayɛ ne fã sɛ asɔrmba a wɔwɔ Japan no tsĩa wimuhɛn ne nyina ma oetu akɔ Hawaii wɔ ber a nyimpa dɔm nntu kwan kɛse a.6 Asɔrmba twee ndwom a hɔnara towee a wɔato ne dzin Japan Ahotseweefo Tow Ndwom guu mfir do na wɔtɔɔn apaawa no. Asɔrmba binom mpo tɔnn adan. Binom gyae hɔn ndwuma ama woeetum eetu kwan no.7

Ɔhaw kor so ma asɔrmba no nye dɛ nna temple nkyerɛkyerɛ no wɔnnkyerɛɛ ase nnkɔr Japan kasa mu. Asɔr mpanyinfo frɛɛ Japan nuabanyin bi a dɛ ontu kwan nkɔ Hawaii temple nkɛkyerɛ endowment ayɛdze no mu wɔ Japan kasa mu.8 Ɔno nye Japan nsakyereenyi a, ɔko n’ekyir no, America nsordaafo anokwafo kyerɛkyerɛɛ no na wonumaa no.9

Ber a Japan asɔrmba a wɔtse Hawaii na wɔayɛ hɔn endowment dzii kan tsee nkyerɛase no, wosũi. Asɔrba kor kyerɛɛw dɛ, “Yɛakɔ temple mpɛn pii. Yɛatse ayɛdze horow no wɔ Ngyiresi Borɔfo kasa mu. [Mbom] yennyaa sunsum ne nkã-tse fa temple dwuma ho tse dɛ ma yɛtse no sesei yi a [yɛretse] no wɔ hɛnara hɛn kasaa mu.”10

Dɛm afe no mu ara, mpanyin na mbofra 161 tuu kwan fi Tokyo kɔr Hawaii Temple. Japan onuabanyin kor dwendween ho dɛ: “Ber a mohwɛɛ wimu fi wimuhɛn no mu na muhun Pearl Harbor no na mekae dza hɛn ɔman dze ayɛ nkorɔfo yinom wɔ Mumu 7, 1941 a, musuroe wɔ m’akoma mu. Ana wɔbɛgye hɛn a? Naaso ahobow mu ara, wɔkyerɛɛ ɔdɔ kɛse na ayamuyie a munnhun bi da wɔ m’abrabɔ mu.11

Mfonyin
Wɔdze nhyiren hyia Japan Ahotseweefo no kwan.

Japan Ahotseweefo no durii no Hawai asɔrmba no dze nhyiren pii maa hɔn akwaaba, wofuaa hɔn na wofeew hɔn afon ho, a nna ɔyɛ adze fofor ma Japan kusum amambra. Wodzii nda du wɔ Hawaii a ɔsakyeer hɔn ekyir no, Japan ahotseweefo nye Hawaii ahotseweefo dzii nkra, a nna Hawaii ahotseweefo rotow “Aloha Oe” regya hɔn.12

Okinawa akyerɛbaa kunafo yi no kãa temple akwantu a otsĩa ebien a wɔhyehyɛɛ ma Japan asɔrmba no. Otwaa dɛm 10,000-borɔfo kwansin akwantu yi ndaase mu ara, ɔnam mboa akyɛdze a asɛmpasomafo a wɔsomee wɔ no nkorbata na wodzidzii wɔ no pon do dze maa no. Ber a ɔwɔ temple hɔ no, okyii nyinsuwa ber a ogyinae yɛɛ enuma maa ne maame na wɔsɔɔw no ano maa no kun no.

Temple akwantu fi Japan kɔ Hawaii kɔr do ara kɛpem dɛ wotuu Tokyo Japan Temple hyɛɛ Ewuradze nsa wɔ afe 1980 mu, dza ɔtɔ do du awɔtwe wɔ berano yi mu no. Wobotu temple a ɔtɔ do 186 ahyɛ Nyame nsa wɔ Ɔberɛfɛw bosoom no afe yi ara mu wɔ Okinawa, Japan. Ɔbɛn ɔbo-tu a ɔwɔ Okinawa ne finifmfin bea a akyerɛbaa yi na n’ebusua nyaa guandɔbea no.13

Susuampaara dɛ mennhyia dɛm akyerɛbaa nwanwafo yi a ofi Okinawa no, n’egyapadze da ho tse ase wɔ n’asefo anokwafo mu.14

M’egya, a nna ɔyɛ sordanyi wɔ Wiadze Ɔsatu II no, n’enyi gyee ber minya me ɔfrɛ dɛ monsom dɛ asɛmpasomafo wɔ Japan. Mokodur Japan mber kumaa ekyir a wotuu Tokyo Temple hyɛɛ Nyame nsa na mara muhun hɔn dɔ ma temple no.

Temple ahyɛmu horow yɛ akyɛdze horow fi hɛn Ɔsor Egya hɔ ma Ne ba Jesus Christ no nokwar akãdofo. Hɛn Ɔsor Egya dua temple do kyekyer ankorankor na ebusua ebusua fam Agyenkwa no na hɛnho.

President Russell M. Nelson paa mu kãa afe etwa mu dɛ:

“Nyimpa kor biara a odzi ahyɛmu wɔ enuma nsubura mu na wɔ temple mu—na osie no—nya Jesus Christ no tum ho kwan ntowdo. …

“Irisie ahyɛmudzi a enye Nyankopɔn dzi n’akatua nye ɔsorsor tum—tum a ɔhyɛ hɛn dzen ma yetum gyina hɛn haw, nsɔhwɛ, na akomayaw ano yie. Tum yi ma hɛn kwan do yɛ mberɛw.”15

Agyenkwa no dua temple nhyira horow do sa ankorankor, ebusua ebusua, na amanaman yarba—mpo hɔn a nkyɛ wɔyɛ atamfo wenwen no. Ewuradze soɛree fii owu mu no, Ɔpaa mu kãa kyerɛ ɔman a ɔwɔ Mormom Nwoma no mu a ɔkõ ahyɛ no mã dɛ hɔn a wobedzi “me dzin” nyi no, na Tseneneenyi ne Ba no dze ayarsa wɔ ne n’ataban mu benyan.”16

M’enyi sɔ dɛ meyɛ dasefo ma Nyankopɔn N’anohoba ne mãhyɛ dɛ “mber bi bɛba a Agyenkwa no ho nyimdzee bɛtahye ɔman biara, ebusuafo, kasa horow, nye nyimpa nyina mu,”17 a hɔn a wɔwɔ po esupruw do kã ho.”18

Megye dase fa Jesus Christ na No nkɔnhyɛnyi na asomafo wɔ nda odzi ewiei yi mu ho. Megye dase awɔse mu fa ɔsor tum a ɔkyekyer wɔ sor dza wɔakyekyer no wɔ asaase yi do no ho.

Agyenkwa n’edwuma nye yi, na temple horow yɛ Ne fie krɔnkrɔn.

Medze awerɛhyɛmu dzendzen kã nokwar yinom wɔ Jesus Christ dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. President Heber J. Grant na otuu Laie Hawaii Temple no hyɛɛ Ewuradze nsa wɔ afe 1919 mu. Dɛ Ɔsomafo no, obuei Asɔr no wɔ Japan wɔ afe 1901 mu. Nno ɔno nye Temple a ɔtɔ do enum na dza odzi kan a wosii a nna onnyi United States.

  2. Dze kodu Ebɔw 2, 2023, no edzin 241,281 na nna woekrukye wɔ nkaadze no do.

  3. Hwɛ Gordon B. Hinckley, “Keep the Chain UnbrokenBrigham Young University devotional, Ɔberɛfɛw 30, 1999), 4, speeches.byu.edu.

  4. Dwayne N. Andersen pirae wɔ Okinawa Ɔsatu no mu. Ɔsoom dɛ asɛmpasomafo president wɔ Japan fi 1962 dze kesi 1965 na ɔno so nye Tokyo Japan Temple no ne president a odzi kan, fi 1980 dze kesi 1982.

  5. Mehyia nebusua ber a emi na me yer som dɛ asɛmpasomafo baanodzifo wɔ Tokyo. Wɔmaa me dɛm nsɛm yi fi noara ne ebusua abakɔsɛm mu.

  6. Hwɛ Dwayne N. Andersen: An Autobiography for His Posterity, 102–5, Church History Library, Salt Lake City.

  7. Hwɛ Dwayne N. Andersen, 104.

  8. Hwɛ Edward L. Clissold, “Translating the Endowment into Japanese,Stories of the Temple in Laie, Hawaii, mboa ano Clinton D. Christensen (2019), 110–13.

  9. C. Elliott Richards na onumaa Tatsui Sato onyia a ɔkyerɛɛ ase no wɔ July 7, 1946 mu. Boyd K. Packer numaa Tatsui ne yer dɛm da noara. Neal A. Maxwell na L. Tom Perry kõe ankorankor wɔ Okinawa Ɔsatu no mu, na wɔkã Nsu do Akõfo a wodzii kan dwirii wɔ Japan mpoana ber a wɔkyekyeer asomdwee nhyehyɛɛ no. Elderfo Packer, Maxwell, na Perry bɛyɛɛ Asomafo Duebien Quorum no mba

  10. Clissold mu, “Translating the Endowment into Japanese,” 112.

  11. Dwayne N. Andersen mu, “1965 Japanese Excursion,” Stories of the Temple in Lā‘ie, Hawai‘i, 114.

  12. Hwɛ Andersen, “1965 Japanese Excursion,” 114, 117.

  13. Ɔbɛsɛ 2023 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi yi ase no, President Russell M. Nelson bɔɔ no dawur dɛ wobesi temple afofor eduonu, a Osaka Japan Temple ka ho na ɔbɛyɛ temple a ɔtɔdo enum wɔ Japan.

  14. Hɛn asɛmpakã dwuma wɔ Tokyo fi afe 2018 kesi 2021, COVID nsan yarba no mu ɔhaw horow no nyina, n’ebusua tserɛw ɔdɔ na ɔhwɛ pa ma emi na m’ebusua, a hɛn enyi bɔsɔ afebɔɔ.

  15. Russell M. Nelson, “Overcome the World and Find Rest,” Liahona, Ɔberɛfɛw. 2022, 96.

  16. 2 Nephi 25:2.

  17. Mosiah 3:20.

  18. 2 Nephi 29:7.