Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Sunsum ne Nkenyan
Ɔbɛsɛ 2023 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Sunsum ne Nkenyan

Sunsum Krɔnkrɔn ne daa daa anyɛnkoyɛ no nye sunsum mu akyɛdze horow kɛsenara no mu kor a Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo no dzi ho dɛw.

Mbueienyi

Ndaansa yi, agordzifo wiadze no dze hɔn enyiwa tsiim afe 2023 FIFA Women’s World Cup a ɔkɔɔr do wɔ Australia na New Zealand no do. Wiadze mbirkatufo a wɔagye dzin a wɔtseew hɔn do fii amanaman ekuwekuw bɔbor 200 fi wiadze nyina kyerɛɛ hɔn enyimpisi wɔ gyinabew ahorow a ɔyɛ dzen mu, hɔn etuhoakyɛ, hɔn talent, na mbirikatu su ber a wosii wiadze abadobɔdze a ɔkrɔn koraa wɔ fuutbɔɔl mu ho akansi.

Adzeyɛfo wɔ agordzi dodow na hɔn a wɔawea a wonya hɔn edwin ne pɛnpɛndo a ɔkrɔn koraa no hɔn ho yɛ hɛn ahobow. Yɛkã hɔn Nyankopɔn-dze ama talent horow anaa akyɛdze horow ho asɛm. Hɔn a wɔwɔ akyɛdze wɔ asaw, gymnastics, ndwom, nsaano mfonyin, ɔyɛkyerɛdze, nkontaabu, abɔdze nyansapɛ, na dza ɔkeka ho ka iyi ho. Nyimpa kor biara a ɔtse dɛm no kyerɛ Nyankopɔn-dze ama akyɛdze horow a afei abrabɔ mu nyina n’edwuma dzen, adzesũa, na nyɛe, tsew ho na ɔtserɛw mu. Nyankopɔn-dze ama akyɛdze yɛ akyɛdzefo.

Yɛdze Sunsum mu Akyɛdze horow Ridzi Dwuma

Yɛrohwɛ asɛmpa ahwehwɛ enyiwa mu a, Nyankopɔn dze sunsum mu akyɛdze horow pii ma Ne mba, a ɔyɛ hɔn sunsum mu akyɛdzefo. Wɔdze Sunsum n’akyɛdze horow ma Asɔr no n’ahyɛmudzi-sie mba a Jesus Christ dɛ hɛn Agyenkwa ho dase akyɛdze, Sunsum Krɔnkrɔn n’akyɛdze, gyedzi dɛ yɛdze bɛsa yarba na yeenya ayarsa akyɛdze, nhumu akyɛdze, yerenya anwanwadze akyɛdze, na nyansa na nyimdzee akyɛdze horow kã ho.1 Ewuradze tõ nsa frɛ hɛn dɛ yɛmper nhwehwɛ akyɛdze papa no, mpo sunsum mu akyɛdze horow. Ɔma hɛn sunsum mu akyɛdze horow dze hyira hɛn na yɛdze dzi dwuma hyira binom.2

Yɛresan akɔ hɛn ayɛdzefo a wɔwɔ akyɛdze mfatoho no ho a, ohia dɛ yɛkaa dɛ akyɛdze nko nnkyerɛ dɛ ebɔwea wɔ talent no ho. Awosu talent nwanwa soronko ekyir mpo no, ɔnam mber na edwuma dzen na mbɔdzembɔ do na ayɛdzefo hyerɛn na wɔtserɛw hɔn edwindze ma ɔkɔ edwinyɛ hɔn mpɛnpɛndo a ɔkrɔn koraa no. Akyɛdze mpo a yenya na wobuei do no taa dɛ kasa a yesuro no “ohia dɛ wɔhyehyɛ’’ kã ho.

Dɛmara no, mehu mbrɛ adzesũa ɔkã sunsum mu akyɛdze ho. Edze sunsum mu akyɛdze horow ridzi dwuma hia sunsum mu edwumayɛ. “Irinya Sunsum Krɔnkrɔn n’akwankyerɛ no wɔ w’abrabɔ mu hia sunsum mu dwuma. Mpaabɔ dzendzen na kyerɛwsɛm adzesũa nwɔwdo kã edwuma yi ho. Irisie w’ahyɛmudzi na Nyankopɔn ne mbrasɛm so kã ho. Iridzi sacrament no emudzi mu dapɛn biara kã ho.’’3

Edze sunsum mu akyɛdze horow ridzi dwuma no n’aba nye ebɛnadze? Nkenyan a ofi Sunsum no hɔ na ɔboa hɛn ma yehyia hɛn daa daa ehiadze na ɔkyerɛ hɛn dza yɛnyɛ na yɛnkã no, ka asomdwee na awerɛkyekyer nhyira no ho. Sɛ yetsie susum mu nkenyan na yɛyɛ ho edwuma a, Sunsum Krɔnkrɔn no tserɛw hɛn ahoɔdzen na ahom mu ma ɔtserɛw bor dza hɛnara yebotum ayɛ. Sunsum mu akyɛdze yinom a wɔsom bo no bɔboa hɛn wɔ hɛn abrabɔ n’afã biara mu.4

Sunsum Krɔnkrɔn ne daa daa anyɛnkoyɛ no nye sunsum mu akyɛdze horow kɛsenara no mu kor a Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo no dzi ho dɛw.

Osi dɛn na akyɛdze yi ho hia? President Russell M. Nelson yii asɛmbisa yi ano mber a ɔkãa dɛ, “nda a ɔreba mu no, yennkotum atsena ase sunsum mu a Sunsum Krɔnkrɔn ne bambɔ n’akwankyerɛ, ne kyerɛpɛn, n’awerɛkyekyer, na ne daa daa nhyɛdo nnkã ho.’’5

Mbrɛ Yebesi Bɔtõ Nsa Afrɛ Sunsum no na Yeehu ne Nkenyan no

Mosom dwuma nyina mu no, meehu obiara n’apɛdze kor nye dɛ obohu mbrɛ obesi bɔtõ nsa afrɛ Sunsum Krɔnkrɔn no na oehu ne nkenyan no. Sunsum ne nkenyan no yɛ ankorankor ankasa na ɔba wɔ akwan soronko mu. Naaso, woehyira hɛn dɛ yebenya nkɔnhyɛfo hɔn nsɛm, tsetse na ndɛ nyina no, a wɔma hɛn nhumu a ɔsom bo wɔ mbrɛ yebesi benya akwankyerɛ efi Sunsum no hɔ.

Hom ma memfa akwankyerɛ fapem anan a obotum ayɛ mboa ama hom wɔ wɔrotõ nsa afrɛ Sunsum no na woruhu ne nkenyan no.

Hom Ngyina Mbeambea Krɔnkrɔn

Odzi kan nye dɛ ibegyina mbeambea krɔnkrɔn.6 Ɔnnkyɛree na mokɔɔr Tokyo Japan Temple open house no Nsatõ a wɔagye atõ mu a wɔdze kɛmaa Enyimdzefo na nsɛnkyerɛwfo ahɔho dɛ wɔmbra ne mbuae no boor enyidadodze no koraa. Nyimpa ɔha ɔha bɛkaa temple nserahwɛ yinom ho. Temple ne fɛw no tɔɔ ahɔho no hɔn do dodow, a nhwɛdo na mfonyin a Japanfo hɔn amambra a ɔdɔ bun mu yie nkitahodzi kã ho. Dza ɔkɔr do tɔɔ hɔn do nye obu na enyidzi nyɛe a ofii ahɔho no hɔ ber a wɔkãa ewuakɔr ayɛdze horow ho asɛm wɔ adan a wɔbɛyɛ wɔ mu no mu. Na ma nna ɔyɛ ahomka dodow nye Snsum ne nkenyan a ɔdze nsesa ba no,

Mber kor a ɔtse dɛm a menye aban mu panyin bi nyae no da ho aka m’adwen mu yie. Kommyɛ ndwendwen ho mber kakra wɔ celestial dan mu ekyir, a oenya nkã-tse dzendzen na ɔatɔ no do no, ɔwasaa guu m’asowa mu dɛ, “Mpo metse nkã dɛ mframa a mo hom wɔ dan yi mu no yɛ soronko.’’ Muhun dɛ nna ɔrobɔ mbɔdzen akã Sunsum Krɔnkrɔn a ɔwɔ hɔ no ho asɛm, a nokwar, ɔtsena krɔnkrɔn bea. Sɛ epɛ dɛ itse Sunsum ne nkã a, kɔ bea a ɔnnkɛyɛ dzen ama Sunsum no dɛ ɔbɛtsena hɔ.

Hɛn temple na hɛn efiefi nye mbea a woetutu ahyɛ Nyame nsa yinom bi krɔnkrɔn dodow. Hɔn mu no ɔyɛ mberɛw yie ma hɛn dɛ yɛtõ nsa frɛ Sunsum no na yehu no Mbea krɔnkrɔn binom a ɔka ho nye asɔr adan, seminary na institute adan, na Asɔr abakɔsɛm na ahɔho mbea asoɛe horow. Hom Ngyina Mbea Krɔnkrɔn.

Hom nye Nkorɔfo Krɔnkrɔn Ngyina

Otsĩa ebien, hom nye nkorɔfo krɔnkrɔn ngyina. Medze nkaadze bi so bɛkã akwankyerɛ fapem a otsĩa ebien no no ho asɛm.

Mowerɛ nnkefir mpaabɔsom bi a medze moho hyɛɛ mu a wɔyɛɛ no agorprama bi a ɔayɛ atsenkã do. Ɔtaa dɛ ekyirtaafo a wɔyɛ dede na wɔnnkã mbra na wɔtaa hyɛ agor pramado yi hɔ mã na wɔbɔ gye hɔn kuw do na annyɛ mpo a wosi hɔn esidzifo no atwetwe. Mbom anafua yi dze, nna wimu no yɛ soronko kakra. Nna mbabun mpempem na woehyia mu ahyɛ pramado hɔ ma dze rebɛkaa na woedzi Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith n’abrabɔ nyi. Hɔn obu, ndze bɔkɔɔ, ndaase, na mpaabɔ akoma dze Sunsum krɔnkrɔn no hyɛɛ pramado hɔ mã. Nna nokwar mutum hu enyinsuwa wɔ hɔn enyim. Nna ɔyɛ Sunsum Krɔnkrɔn n’akyɛdze a oridzi dwuma, orisi dase a nna wɔregye no wɔ Joseph Smith na asɛmpa ne Nsanananmu no ho pi.

Wonnkotum esiw Sunsum no kwan dɛ mma ɔnnkɔ nkorɔfo krɔkrɔn hɔn mboano mu. Sɛ epɛ dɛ itse Sunsum ne nkã a, kɔ nkorɔfo a ɔnnkɛyɛ dzen ama Sunsum no dɛ ɔbɛtsena hɔn nkyɛn. Agyenkwa no kãa no iyi dɛ “Beebiara beenu anaa baasa edzi ehyia wɔ me dzin mu, no hɔ na mowɔ hɔn finimfin.’’7 Mbabun no dze, hom nhwɛ hom nkorɔfo krɔnkrɔn hɔn mboanofo, quorum na adzesũa horow, FSY na seminary, ward na stake dwumadzi horow, mpo ward adwontow ekuwekuw. Hom nsan mu nyi dɛ wɔnye nkorɔfo a wobohu tsenenee wɔ hɔn nkyɛn nnantsew na wɔnkɔ mbea a wobohu tsenenee. Hom nhwehwɛ hom ahoɔdzen wɔ hom dodow mu. Hom nhwehwɛ anyɛnkofo apapa. Hom nyɛ anyɛnkofo apapa. Hom mboa hom ho nkorkor wɔ beebiara hom wɔ. Hom nye nkorɔfo krɔnkrɔn ngyina.

Gye Nokwar Krɔnkrɔn ho Dase

Otsĩa ebiasa, gye nokwar krɔnkrɔn ho dase mpɛn dodow biara a ibotum. Ɔwerɛkyekyefo no kyɛ Ne ndze aber nyina sɛ yɛdze hɛn ndze gye dase a. Sunsum no gye dase kyerɛ nyia a ɔrekasa na nyia a oritsie no dɛmara.

Mekaa mber bi a mefaa taxi sima 45 wɔ new York City. Menye hɛnkanyi no dzii nkɔmbɔ a ɔyɛ ahomka ber a nna metse hɛn no mu rokɔ wimuhɛn gyinabea no, mutuaa no kaw na meyɛɛ dɛ mirifi taxi no mu epue. Nna muhun dɛ manngye dza mekyɛe no ho dase. Migyinae no, megyee dase bɔkɔɔ tsiabaa, a ɔfrɛ Sunsum no, a ɔdze nyinsuwa brɛɛ hɛn beenu no enyiwa mu.

Sɛ ehwehwɛ na inya akwan horow dɛ enye binom bɛkyɛ wo dase a, ebenya mber dze ehu Sunsum no dze ama woho.

Tsie Sunsum krɔnkrɔn no

Fapem a odzi ewiei nye dɛ ebetsie Sunsum Krɔnkrɔn no. Obotum ayɛ hɛn daa daa adamfo na Ɔkasa wɔ ndze a no mu dɔ, bɔkɔɔ mu. Nkɔnhyɛnyi Elijah hun dɛ nna Ewuradze ne ndze nnyi mframa, asaase wosow, anaa ogya no mu na mbom nna ɔyɛ “ndze bɔkɔɔ bi a.’’8 Ɔnnyɛ “wimu mpaapaamu,’’ na mbom “ndze tseabaa bɔkɔɔ a ɔtse dɛ ma ɔrowasa gu asowa mu a,’’ na mbom otum “ohwira kɔ ɔkra mu.’’9

President Boyd K. Packer kãa dɛ: “Sunsum no mmfa nkekamu anaa nsa dzendzen nnwosow hɛn nnya hɛn asokyɛn. Mbom ɔwasa. Ɔfofɔw hɛn bɔkɔɔ ara dɛ sɛ hɛn adwen nnda hɔ a, yennkotum atse ne nkã koraa.’’10 Meehu dɛ ɔtɔfabi a Ne ndze yɛ bɔkɔɔ ara ma, anaa m’adwen nnda hɔ, ara ma dɔfo bi gye ma me. Mber pii na Sunsum Krɔnkrɔn ne nkenyan no edua me yer, Lesa do aba mo hɔ. Awofo anaa baanodzifo atseneneefo botum so enya nkenyan akwankyerɛ ama hom.

Dede, mbobɔmu, na wentwiwentwi a ɔnnyɛ na wɔ wiadze mu no botum ahyɛ Sunsum Krɔnkrɔn ne nkenyan dzinn bɔkɔɔ no do. Hwehwɛ bea dzinn, krɔnkrɔn bea bi a ibotum ahwehwɛ dze enya akwankyerɛ efi Sunsum no hɔ.

Kɔkɔbɔ Nsɛm Binom

Ber a ihwɛ fapem horow yinom dze tõ nsa frɛ Sunsum no na ihu no no, hwɛ kɔkɔbɔ akwankyerɛ nsɛm a odzi no.11

Si wo sunsum mu nkenyan pi. Mfatoho, nkenyan a ofi Sunsum no hɔ nye kyerɛwsɛm na nkyerɛkyerɛ fi nkɔnhyɛfo atseasefo hɔ no bɛyɛ kor.

Hwɛ no pefee dɛ nkã-tse a inya no nye wo dwumadzi no kɔ do. Gyedɛ wɔdze tumdzi papa afrɛ wo, wɔmmfa nkenyan a ofi Sunsum no hɔ mma wo dɛ fa tsentsen binom anaa fa tu hɔn fo.

Sunsum mu ndzɛmba no wonnkotum dze ayɛ nnhyɛ. Ibotum enya su bi na bea bi a wobotum atõ nsa afrɛ Sunsum no, na ibotum esiesie woho, mbom nnkotum akã mbrɛ nkenyan no nsi mbra anaa ber a ɔmbra. Nya abotar na awerɛhyɛmu dɛ ibenya dza ihia sɛ mber no ye a.

Fa wankasa wo nsusui papa dzi dwuma. Ɔtɔfabi a nna yɛpɛ dɛ Sunsum no dzi hɛn kan wɔ ndzɛmba nyinara mu. Naaso, ɔtaa dɛ Ewuradze pɛ dɛ yɛdze hɛn Nyankopɔn-akyɛdze mae nyimdzee na yedzi dwuma wɔ akwanhorow mu a ɔnye hɛn ntseasee papa kɔ do. President Dallin H. Oaks kyerɛkyerɛɛ dɛ:

“Pɛ no dɛ Ewuradze bedzi wo kan yɛ ahoɔdzen, mbom ohia dɛ ntseasee bi dɛ hɛn Ɔsor Egya gya hɛn adwenpɔw horow ma hɛn ankorankor nsan mu yi no ka ho. … Nyimpa a wɔbɔ mbɔdzen dze adwenpɔw nyɛe nyinara kɔto Ewuradze do na wɔtotɔserɛ gye nyikyerɛ wɔ nsan mu yi biara mu no, ɔnnkɛkyɛr na woehu gyinabew horow a wɔbɔ mpaa gye akwankyerɛ na hɔn nsa nnka. …

“Ɔwɔ dɛ yɛyɛ mpɛnsapɛnsamu wɔ hɛn adwen mu. … Nkyii ɔwɔ dɛ yɛbɔ mpaa gye akwankyerɛ na yɛdzi ho dwuma. … Sɛ yennya akwankyerɛ a, ɔwɔ dɛ yedzi hɛn nsusui papa ho dwuma.’’12

Ewiei na Nsatõ

Ewiei no, ɔwɔ dɛ Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo yɛ ahyɛmudzi-sie nkorɔfo a wɔwɔ akyɛdze. Naaso, ɔda hɔ ma hɛn mu kor biara dɛ yɛhwehwɛ dze hɛn sunsum mu akyɛdze horow bedzi dwuma na nkyii yɛbɔtõ nsa afrɛ Sunsum no na yeesũa ehu ne nkenyan. Fapem horow anan a ɔbɔboa hɛn wɔ sunsum mu aperdzi a ohia tsitsir yi mu nye:

  1. Hom Ngyina Mbea Krɔnkrɔn.

  2. Hom nye nkorɔfo krɔnkrɔn ngyina.

  3. Gye nokwar krɔnkrɔn ho dase

  4. Tsie Sunsum krɔnkrɔn no.

Wo tum dɛ ibɔtõ nsa afrɛ Sunsum no na ehu ne nkenyan no benyin nkakrankakra. “Hom ruhu Sunsum no ne kasaa yie no tse dɛ irusũa kasa fofor. Ɔyɛ kwan nkakrankakra a ohia enyimpisi, abotar mbɔdzembɔ.”13

Yɛresan akɔ bea a yɛhyɛɛ ase no, meserɛ hom nkaa dɛ hom yɛ Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo na hom wɔ akyɛdze. Hom nsusu akɔnkye Kwesida bea a hom nyim yi ho adwen, a ndaansa yi wɔkãa ho asɛm kyerɛɛ me no. Nna abofra kakrabaa bi a nna wonntum nnhu no yie gyina egua do wɔ ɔsɛnkafo egua n’enyim. N’egya gyinaa ne nkyɛn maa no nkuranhyɛ na ɔdze awasa ndze bɔkɔɔ wɔ n’asowa mu dze boaa no ber a akokodur mu ara ɔkãa dɛ, “Meyɛ Nyame ne ba.’’

Dase a ɔtoa do a no fii young adultnyi hɔ a ɔdze asɛm serew, tsiabaa hyɛɛ ase dɛ, “Me yamu a nkyɛ obi rowasa gu m’asowa mu tse dɛm.’’ Nkyii onyaa nkenyan ntsɛmara na ɔgyee dase dɛ, “Mowɔ obi a ɔrowasa gu m’asowa mu tse dɛm—Sunsum Krɔnkrɔn no!’’

Medze nsatõ ma, tsitsir ara mbabun nyinara! Hom mu dodowara gyina ahwehwɛ enyim dze hyɛ hom da no ase. Ɔkyena, dapɛn yi, afe yi, aber nyina, gyina ber a ihwɛ woho wɔ ahwehwɛ mu. Dwen woho, anaa sɛ epɛ a bɔ mu kã dɛ: “Nyew, hom hwɛ me! Meyɛ nwanwa! Meyɛ Nyame ne ba! Onyim me! Ɔdɔ me! Mowɔ akyɛdze—wɔdze Sunsum Krɔnkrɔn no akyɛ me dɛ me daadaa nyɛnko!’’

Medze me dase kã hom Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo a wɔama hom akyɛdze dze ho, wɔ Nyame Egya, Jesus Christ, na Sunsum Krɔnkrɔn, a ɔgye Hɔnho dase ho. Jesus Christ ne dzin mu, amen.