Pripravujte sa na stretnutie s Bohom
    Footnotes

    Pripravujte sa na stretnutie s Bohom

    Ak sa budeme v spravodlivosti, jednote a rovnosti venovať božsky určeným zodpovednostiam, pripraví nás to na stretnutie s Bohom.

    Eliza R. Snowová v súvislosti so zasvätením chrámu v Kirtlande (ktorého sa zúčastnila) povedala: „O priebehu onej zasväcovacej bohoslužby je možné rozprávať, avšak žiadny jazyk smrteľníka nemôže popísať nebeské prejavy oného pamätného dňa. Niektorým sa zjavili anjeli, a vedomie božskej prítomnosti pociťovali všetci prítomní, a každé srdce bolo naplnené radosťou nevýslovnou a plnou slávy.“1

    Božské prejavy, ku ktorým došlo v chráme Kirtland, zohrali zásadnú úlohu v súvislosti s účelom znovuzriadenej Cirkvi Ježiša Krista, ktorým je uskutočniť spásu a povýšenie detí nášho Nebeského Otca.2 Zatiaľ čo sa pripravujeme na stretnutie s Bohom, môžeme sa zoznámiť so svojimi božsky určenými zodpovednosťami tým, že si zopakujeme posvätné kľúče znovuzriadené v chráme Kirtland.

    Prorok Joseph Smith v zasväcovacej modlitbe pokorne prosil Pána, aby prijal ten dom, ktorý im prikázal postaviť.3

    O týždeň neskôr, na veľkonočnú nedeľu, sa Pán ukázal vo veľkolepom videní a Svoj chrám prijal. Toto sa stalo 3. apríla 1836, takmer presne pred 182 rokmi od dnešnej veľkonočnej nedele. Zároveň to bolo obdobie paschy – pri jednej zo vzácnych príležitostí, kedy sa Veľká noc a pascha prekrývajú. Keď toto videnie skončilo, ukázali sa traja dávni proroci, Mojžiš, Elias a Eliáš, a odovzdali kľúče nevyhnutné k napĺňaniu účelu, ktorý Pán v tejto dispenzácii dal Svojej znovuzriadenej Cirkvi. Ten je jednoducho, ale výstižne definovaný ako zhromažďovanie Izraela, pečatenie rodín a príprava sveta na druhý príchod Pána.4

    To, že sa ukázal ako Eliáš tak Mojžiš sa pozoruhodne zhodovalo so židovskou tradíciou, podľa ktorej Mojžiš a Eliáš spolu prídu na konci času.5 Podľa našej náuky sa vďaka tomuto zjaveniu uskutočnilo zásadné znovuzriadenie určitých kľúčov daných pre posledné dni a pre posledný čas, v ktorom je dispenzácia plnosti časov.6

    Chrám Kirtland, pokiaľ ide o jeho polohu a rozmery, bol relatívne nevýznamný. Ale z hľadiska svojho nesmierneho významu pre ľudstvo mal formujúci vplyv na večnosť. Dávni proroci znovuzriadili kľúče kňazstva potrebné pre večné spásne obrady evanjelia Ježiša Krista. Pre verných členov bolo toto zdrojom nesmiernej radosti.

    Tieto kľúče prinášajú moc z výsosti7 pre božsky určené zodpovednosti, ktoré predstavujú hlavný účel Cirkvi.8 V ten úžasný veľkonočný deň boli v chráme v Kirtlande znovuzriadené tri kľúče:

    Po prvé, ukázal sa Mojžiš a odovzdal kľúče zhromažďovania Izraela zo štyroch častí zeme, čo je misionárska práca.9

    Po druhé, ukázal sa Elias a odovzdal kľúče dispenzácie evanjelia Abrahámovho, čo zahŕňa znovuzriadenie Abrahámovej zmluvy.10 Prezident Russell M. Nelson učil, že účelom týchto kľúčov zmluvy je pripraviť členov na kráľovstvo Božie. Povedal: „[Vieme], kto sme [a vieme], čo od nás Boh očakáva.“11

    Po tretie, ukázal sa Eliáš a odovzdal kľúče pečatiacej moci v tejto dispenzácii, ktorou sú práca na rodinnej histórii a chrámové obrady, ktoré umožňujú spásu živých aj mŕtvych.12

    V Cirkevnom ústredí fungujú pod vedením Prvého predsedníctva a Kvóra Dvanástich tri výkonné rady, ktoré dohliadajú na tieto božsky určené zodpovednosti na základe kľúčov, ktoré boli znovuzriadené v chráme v Kirtlande. Sú to Misionárska výkonná rada, Výkonná rada pre kňazstvo a rodinu a Výkonná rada pre chrámovú prácu a rodinnú históriu.

    Ako na tom sme v dnešnej dobe pri napĺňaní týchto božsky určených zodpovedností?

    Po prvé, s ohľadom na Mojžišovo znovuzriadenie kľúčov zhromažďovania Izraela pôsobí teraz po celom svete skoro 70 000 misionárov, ktorí hlásajú Jeho evanjelium, aby zhromaždili Jeho vyvolených. Toto je počiatok napĺňania veľkého a podivuhodného diela, ktoré predvídal Nefi, a to ako medzi pohanmi, tak aj medzi domom Izraela. Nefi videl našu dobu, kedy sa Svätí Boží budú nachádzať po celej tvári zeme, avšak ich počet bude malý kvôli zlovoľnosti. Predvídal ale, že budú „ozbrojení spravodlivosťou a mocou Božou vo veľkej sláve“13. Ak vnímame misionárske úsilie z hľadiska krátkej histórie znovuzriadenej Cirkvi, jedná sa o veľmi pozoruhodnú záležitosť. Vidíme, ako sa Nefiho videnie napĺňa. Napriek tomu, že je náš počet relatívne malý, budeme vo svojom úsilí pokračovať a oslovovať tých, ktorí na Spasiteľovo posolstvo zareagujú.

    Po druhé, zjavil sa Elias a odovzdal dispenzáciu evanjelia Abrahámovho, pričom povedal, že v nás a v našom semene budú všetky pokolenia po nás požehnané. Na tejto konferencii boli predstavené významné pokyny, ktoré majú pomôcť v zdokonaľovaní Svätých a v ich príprave na kráľovstvo Božie.14 Oznámenie na kňazskom zasadaní ohľadom kvór starších a vysokých kňazov uvoľní viac kňazskej moci a právomoci. Domáce a navštevujúce učenie, teraz „inšpirovaná služba“, ako to bolo tak výrečne učené na tomto zasadaní, pripraví Svätých neskorších dní na stretnutie s Bohom.

    Po tretie, Eliáš odovzdal pečatiace kľúče tejto dispenzácie. Pre tých z nás, ktorí žijeme v tejto dobe, je vzostup, pokiaľ ide o chrámy a prácu na rodinnej histórii, fenomenálny. Toto tempo bude pokračovať a zrýchľovať až do druhého príchodu Spasiteľa, inak by celá zem bola úplne spustošená pri Jeho príchode.15

    Práca na rodinnej histórii, požehnaná nebesiami vďaka technike, zaznamenala v niekoľkých posledných rokoch prudký nárast. Nebolo by múdre podľahnúť vo vzťahu k tejto božsky danej zodpovednosti pocitu uspokojenia a očakávať, že sa o to postará teta Jana alebo nejaký iný oddaný príbuzný. Dovoľte mi podeliť sa o priamočiare slová prezidenta Josepha Fieldinga Smitha: „Od tejto dôležitej povinnosti nie je nikto oslobodený. Vyžaduje sa ako od apoštola, tak aj od toho najprostejšieho staršieho [alebo sestry]. Postavenie, významnosť alebo dĺžka služby v Cirkvi … neoprávňujú niekoho na to, aby zanedbával spásu svojich zosnulých.“16

    Teraz máme chrámy po celom svete a prostriedky z fondu pomoci pre návštevníkov chrámu určené na pomoc núdznym, ktorí sú od chrámu ďaleko.

    Ako jednotlivci by sme mali zhodnotiť svoje úsilie pri vykonávaní misionárskej práce, chrámovej práce a práce na rodinnej histórii a pri príprave na stretnutie s Bohom.

    Základom týchto posvätných zodpovedností je spravodlivosť, jednota a rovnosť pred Pánom

    Pokiaľ ide o spravodlivosť, tento život je dobou na to, aby sa každý z nás pripravil na stretnutie s Bohom.17 Kniha Mormonova uvádza mnohé príklady tragických následkov toho, keď jednotlivci alebo skupiny nedodržiavajú Božie prikázania.18

    Počas môjho života sa svetské záležitosti a starosti posunuli z jedného extrému do druhého – od ľahkovážnych a nepodstatných záujmov k závažnej nemorálnosti. Je chvályhodné, že došlo k odhaleniu a verejnému odsúdeniu obecne zavrhovanej nemorálnosti.19 Takáto obecne zavrhovaná nemorálnosť je proti zákonom Božím aj zákonom spoločnosti. Tí, ktorí rozumejú Božiemu plánu, sa majú stavať tiež proti obecne tolerovanej nemorálnosti, ktorá je takisto hriech. Prehlásenie o rodine varuje, že jedinci, „ktorí porušujú zákony morálnej čistoty, ktorí zneužívajú partnera alebo svojich potomkov [alebo kohokoľvek iného], … sa jedného dňa budú zodpovedať pred Bohom“20.

    Keď sa rozhliadneme, sme na všetkých stranách svedkami skazy prameniacej zo zlovoľnosti a závislosti. Pokiaľ nás, ako jednotlivcov, skutočne znepokojuje to, ako nás bude nakoniec Spasiteľ súdiť, mali by sme činiť pokánie. Obávam sa, že mnohí ľudia už nemajú pocit zodpovednosti voči Bohu a nehľadajú vedenie v písmach ani u prorokov. Keby sme sa ako spoločnosť zamysleli nad následkami hriechu, došlo by zo strany verejnosti k silnému odporu voči pornografii a objektivizácii žien.21 Ako v Knihe Mormonovej povedal Alma svojmu synovi Koriantonovi, „zlovoľnosť nikdy nebola šťastím“22.

    V súvislosti s jednotou Spasiteľ povedal, že ak nie sme jedno, nie sme Jeho.23 Vieme, že duch sváru je od diabla.24

    V dnešnej dobe zostáva naliehavé volanie písiem po jednote z veľkej časti nevypočuté a mnohí kladú dôraz na príslušnosť k určitej skupine25, často na základe postavenia, pohlavia, rasy či majetku. V mnohých krajinách, ak nie vo väčšine, sú ľudia ohľadom toho, ako žiť, značne rozdelení. V Pánovej Cirkvi je jedinou kultúrou, ktorej sme zástancami a učiteľmi, kultúra evanjelia Ježiša Krista. Jednota, o ktorú sa snažíme, spočíva v zjednotení sa so Spasiteľom a s Jeho učením.26

    Ak sa pozrieme na hlavné účely Cirkvi, všetky sa zakladajú na rovnosti pred Pánom27 a riadia sa kultúrou evanjelia Ježiša Krista. Pokiaľ ide o misionársku prácu, hlavným predpokladom pre krst je to, že sa človek pokorí pred Bohom a príde so zlomeným srdcom a skrúšeným duchom.28 Vzdelanie, majetok, rasa ani národnosť sa vôbec neberú do úvahy.

    Misionári naviac pokorne slúžia tam, kam sú povolaní. Nepokúšajú sa slúžiť na základe svetských meradiel spoločenského postavenia či prípravy na budúce povolanie. Slúžia celým svojím srdcom, mocou, mysľou a silou všade tam, kam sú pridelení. Nevyberajú si misionárskych spoločníkov a usilovne sa snažia rozvíjať kresťanské vlastnosti29, ktoré sú stredobodom kultúry Ježiša Krista.

    Písma nám poskytujú vedenie ohľadom našich najdôležitejších vzťahov. Spasiteľ učil, že prvým prikázaním je „milovať budeš Pána, svojho Boha“. A druhým je, „milovať budeš blížneho ako seba samého“30.

    Spasiteľ ďalej vysvetli, že naším blížnym je úplne každý.31 Kniha Mormonova jasne uvádza, že nesmú existovať žiadni -iti, kmene či triedy.32 Musíme byť jednotní a byť si pred Bohom rovní.

    Na tomto predpoklade sú postavené posvätné obrady a božské zodpovednosti. Predpokladal by som, že vaše zážitky z chrámu budú podobné tým mojim. Keď som opúšťal svet bežného pracovného dňa v San Franciscu a vchádzal do chrámu v Oaklande, zažíval som úžasný pocit plný lásky a pokoja. Jeho dôležitou súčasťou bol dojem, že som bližšie k Bohu a Jeho zámerom. Sústredil som sa hlavne na spásne obrady, ale podstatnou súčasťou oných krásnych pocitov boli aj rovnosť a jednota, ktorými je chrám nasiaknutý. Všetci sú oblečení v bielom. Nie je tu zjavná žiadna známka bohatstva, postavenia ani dosiahnutého vzdelania, všetci sme bratia a sestry, ktorí sa snažia byť pokorní pred Bohom.

    V posvätnej pečatiacej miestnosti prebieha obrad uzatvorenia manželstva na večnosť pre všetkých rovnako. Teší ma skutočnosť, že páry z tých najchudobnejších aj z tých najbohatších pomerov majú úplne rovnaké zážitky. Majú na sebe rovnaký odev a uzatvárajú rovnaké zmluvy pri tom istom oltári. Tiež získavajú rovnaké kňazské požehnania na večnosť. Toto všetko prebieha v krásnom chráme, ktorý je postavený za desiatky Svätých ako posvätný dom Pána.

    Napĺňanie božsky určených zodpovedností na základe spravodlivosti, jednoty a rovnosti pred Pánom je zdrojom osobného šťastia a pokoja v tomto svete a pripravuje nás na večný život vo svete, ktorý príde.33 Pripravuje nás to na stretnutie s Bohom.34

    Modlíme sa o to, aby si každý z vás, bez ohľadu na svoju súčasnú situáciu, pohovoril so svojím biskupom a bol hodný získať chrámové odporučenie.35

    Sme vďační za to, že sa oveľa viac členov pripravuje na vstup do chrámu. Už mnoho rokov sledujeme značný nárast spôsobilých dospelých držiteľov chrámového odporučenia. Počet odporučení s obmedzeným použitím pre spôsobilú mládež za posledné dva roky tiež prudko narástol. Je zjavné, že jadro Cirkvi tvorené vernými členmi nebolo nikdy silnejšie.

    Na záver by som vás chcel uistiť, že služobne najstarší vedúci Cirkvi, ktorí predsedajú nad všetkými božsky určenými účelmi Cirkvi, získavajú božskú pomoc. Toto vedenie prichádza od Ducha a niekedy priamo od Spasiteľa. Duchovné vedenie prichádza oboma spôsobmi. Som vďačný za to, že som túto pomoc obdržal aj ja. Vedenie však prichádza v Pánovom čase, riadok za riadkom a predpis za predpisom36, kedykoľvek „sa vševediaci Pán zámerne rozhodne, že nás bude učiť“37. Vedenie pre Cirkev ako celok získava iba Jeho prorok.

    Všetci sme na tejto konferencii mali výsadu vyjadriť podporu prezidentovi Russellovi M. Nelsonovi ako nášmu prorokovi a prezidentovi Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Ako členovia Dvanástich, spoločne aj ako jednotlivci, sme mali významný duchovný zážitok, keď sme vložili ruky na hlavu prezidenta Nelsona a prezident Dallin H. Oaks, ktorý bol hovorcom, ho vysvätil a ustanovil za prezidenta Cirkvi. Svedčím o tom, že bol predustanovený a celý život pripravovaný na to, aby sa stal Pánovým prorokom pre našu dobu. V mene Ježiša Krista, amen.

    Poznámky:

    1. Eliza R. Snow, v Janiece Johnson and Jennifer Reeder, The Witness of Women: Firsthand Experiences and Testimonies from the Restoration (2016), 124; pozri tiež Eliza R. Snow, v Edward Tullidge, The Women of Mormondom (1877), 65.

    2. Pozri Handbook 2: Administering the Church (2010), 2.2.

    3. Pozri NaZ 109:4.

    4. Pozri Russell M. Nelson, „Epistles of the Lord“ (príhovor daný počas seminára pre nových misijných prezidentov, 25. júna 2015), 1 – 2.

    5. Stephen D. Ricks, „The Appearance of Elijah and Moses in the Kirtland Temple and the Jewish Passover“, BYU Studies, zv. 23, č. 4 (jeseň1983), 485.

    6. Pozri NaZ 112:30.

    7. Pozri NaZ 38:38; pozri tiež NaZ 43:16; 84:20 – 21.

    8. Pozri Handbook 2, 2.2. K štvrtej zodpovednosti, starostlivosti o chudobných a potrebných, nebolo potrebné znovuzriadiť kľúče, ale opiera sa o božsky inšpirovanú organizáciu Cirkvi.

    9. Na túto božsky určenú zodpovednosť dohliada Misionárska výkonná rada. Pozri NaZ 110:11.

    10. Na túto božsky určenú zodpovednosť dohliada Výkonná rada pre kňazstvo a rodinu. Pozri NaZ 110:12.

    11. Russell M. Nelson, „Zmluvy“, Generálna konferencia, október 2011, 117.

    12. Na túto božsky určenú zodpovednosť dohliada Výkonná rada pre chrámovú prácu a rodinnú históriu. Pozri NaZ 110:13 – 16.

    13. 1. Nefi 14:14; pozri tiež 1. Nefi 14:5, 7, 12.

    14. Pozri Mosiáš 18:9; Alma 6:1; 32:37; pozri tiež Jeffrey R. Holland, „Emissaries to the Church“, Liahona, november 2016, 61 – 62, 67.

    15. Pozri NaZ 2:3.

    16. Joseph Fielding Smith, Doctrines of Salvation, comp. Bruce R. McConkie (1955), 2:148 – 149.

    17. Pozri Alma 34:32.

    18. V Knihe Mormonovej sa opakuje téma, že ak ľudia budú dodržiavať prikázania, bude sa im v krajine dariť, ale pokiaľ prikázania dodržiavať nebudú, budú odrezaní z prítomnosti Pána. Pozri, mimo iného, 2. Nefi 1:9; 4:4; Alma 9:13.

    19. K tomuto došlo v rámci hnutia #MeToo.

    20. Rodina: Prehlásenie svetu“, Slovak 35602 176.

    21. Pozri Ross Douthat, „Let’s Ban Porn“, New York Times, 11. februára 2018, SR11.

    22. Alma 41:10.

    23. Pozri NaZ 38:27.

    24. Pozri 3. Nefi 11:29.

    25. Pozri David Brooks, „The Retreat to Tribalism“, New York Times, 2. januára 2018, A15.

    26. Pozri Ján 17:21 – 22.

    27. Pozri 2. Nefi 26:33: „Všetci sú Bohu rovnakí“, vrátane čierneho a bieleho, porobeného a slobodného, muža a ženy.

    28. Pozri NaZ 20:37.

    29. Pozri Kážte Moje evanjelium: Sprievodca misionárskou službou (2004), kapitola 6.

    30. Pozri Matúš 22:36 – 39.

    31. Pozri Lukáš 10:29 – 37.

    32. Pozri 4. Nefi 1:17.

    33. Pozri NaZ 59:23.

    34. Pozri Alma 34:32.

    35. Na základe otázok, ktoré sú súčasťou pohovoru pre získanie chrámového odporučenia, sa dá dobre zhodnotiť, nakoľko sa nám darí žiť v súlade s evanjeliom.

    36. Pozri 2. Nefi 28:30; NaZ 98:12; 128:21.

    37. Neal A. Maxwell, All These Things Shall Give Thee Experience (2007), 31.