Až do sedemdesiatkrát sedem razy
Uprostred života plného kameňov úrazu a nedokonalosti sme všetci vďační za druhé šance.
Chyby sú skutočnosťou života. Naučiť sa zručne hrať na klavíri je v podstate nemožné bez toho, aby sme urobili tisícky chýb – možno dokonca milión. Aby sme sa naučili cudzí jazyk, musíme čeliť hanbe z toho, že urobíme tisícky chýb – možno dokonca milión. Dokonca aj tí najlepší svetoví atléti nikdy neprestávajú robiť chyby.
„Úspech,“ ako bolo povedané, „nie je neprítomnosť zlyhania, ale to, že ideme od jedného zlyhania k druhému bez toho, aby sme stratili nadšenie.“1
Thomas Edison údajne povedal o svojom vynájdení žiarovky: „Nezlyhal som tisíckrát. Žiarovka bola vynálezom s počtom tisíc krokov.“2 Charles F. Kettering nazval zlyhania „ukazovateľmi na ceste k úspechu“.3 Snáď sa každá chyba, ktorú urobíme, stane lekciou v múdrosti, zmeniac kamene úrazu na odrazové mostíky.
Nefiho neochvejná viera mu pomohla ísť od jedného zlyhania k druhému, až kým nezískal mosadzné dosky. Mojžišovi bolo treba desať pokusov, kým nakoniec uspel v úteku z Egypta s Izraelitmi.
Môžeme sa pýtať – ak Nefi aj Mojžiš konali Pánovu vôľu, prečo Pán nezasiahol a nepomohol im dosiahnuť úspech pri ich prvom pokuse? Prečo im dovolil – a prečo dovoľuje nám – zmietať sa v problémoch a zlyhať v našich pokusoch uspieť? Spomedzi mnohých dôležitých odpovedí na túto otázku vám ponúkam niekoľko:
-
Po prvé, Pán vie, že tieto veci nám dajú skúsenosť a budú pre naše dobro.4
-
Po druhé, aby nám umožnil ochutnávať horké, aby sme mohli vedieť, ako oceňovať dobré.5
-
Po tretie, aby ukázal, že „toto je Hospodinov boj,“6 a len Jeho milosťou môžeme vykonať Jeho dielo a stať sa takými, ako je On.7
-
Po štvrté, aby nám pomohol rozvíjať sa a zdokonaliť vlastnosti podobné Kristovým, ktoré nemôžu byť zušľachtené inak ako skrze protivenstvo8 a „v peci biedy“9.
Takže uprostred života plného kameňov úrazu a nedokonalosti sme všetci vďační za druhé šance.
V roku 1970, keď som bol v prvom ročníku na BYU, zapísal som sa do začiatočníckeho kurzu o základoch fyziky, ktorý učil Jae Ballif, vynikajúci profesor. Po skončení každej kapitoly tohto kurzu nám dal test. Ak dostal študent C a chcel lepšiu známku, profesor Ballif umožnil tomuto študentovi urobiť pozmenený test zahŕňajúci rovnaké učivo. Ak dostal študent B na druhý pokus a bol ešte stále nespokojný, mohol urobiť test tretíkrát a štvrtýkrát, a tak ďalej. Tým, že mi umožnil viacero druhých šancí, pomohol mi prekonať sa a zaslúžiť si nakoniec A z tohto kurzu.
Bol to nezvyčajne múdry profesor, ktorý inšpiroval svojich študentov, aby sa neprestávali snažiť – považovať zlyhanie za učiteľa, nie ako tragédiu, a nebáť sa zlyhať, ale poučiť sa z toho.
Nedávno som zatelefonoval tomuto skvelému mužovi 47 rokov po tom, čo som absolvoval jeho kurz fyziky. Spýtal som sa ho, prečo bol ochotný dať študentom neobmedzený počet pokusov, aby si zlepšili známky. Jeho odpoveď znela: „Chcel som sa na to dívať z pohľadu študentov.“
Napriek tomu, že sme vďační za druhé šance po chybách alebo zlyhaniach mysle, žasneme nad Spasiteľovou milosťou, keď nám dáva druhé šance na prekonanie hriechu alebo zlyhaní srdca.
Nikto nie je viac na našej strane ako Spasiteľ. Umožňuje nám, aby sme stále znovu robili testy od Neho. Aby sme sa stali takými, ako je On, bude to vyžadovať nespočetné druhé šance v našich každodenných trápeniach s prirodzeným človekom, ako kontrolovanie chúťok, učenie sa trpezlivosti a odpusteniu, prekonanie lenivosti a vyvarovanie sa hriechu z nedbalosti, a to je len zopár z nich. Ak robiť chyby je v povahe človeka, koľko zlyhaní bude potrebných, kým naša povaha už nebude ľudská, ale božská? Tisíce? Pravdepodobne skôr milión.
S vedomím toho, že tesná a úzka cesta bude posiata skúškami a že zlyhania sa budú vyskytovať na dennom poriadku, Spasiteľ zaplatil nekonečnú cenu, aby nám dal toľko šancí, koľko budeme potrebovať, aby sme úspešne prešli našou smrteľnou skúškou. Protivenstvo, ktoré umožňuje, aby sa stalo, sa môže často zdať neprekonateľné a takmer neznesiteľné, no On nás napriek tomu nenecháva bez nádeje.
Aby sme si udržali pevnú nádej, keď čelíme výzvam života, Spasiteľova milosť je vždy pripravená a vždy prítomná. Jeho milosť je hybnou silou, ktorá umožňuje mužom a ženám podieľať sa na večnom živote a povýšení, potom ako vynaložili svoju najväčšiu snahu.10 Jeho milosť a láskyplný pohľad sa upiera na nás celú našu cestu, keď nás inšpiruje, uľahčuje bremená, posilňuje, vyslobodzuje, ochraňuje, uzdravuje a inak „pom[áha] ľudu svojmu,“ dokonca aj keď zakopneme na tesnej a úzkej ceste.11
Pokánie je vždy prístupný dar od Boha, ktorý nám dovoľuje a umožňuje ísť od jedného zlyhania k druhému bez straty nadšenia. Pokánie nie je Jeho záložný plán v prípade, že zlyháme. Pokánie je Jeho plán, lebo vie, že zlyháme. Toto je evanjelium pokánia, a ako poznamenal prezident Russell M. Nelson, bude to celoživotný plán.12
V tomto celoživotnom pláne pokánia je sviatosť Pánovým ustanoveným spôsobom, ako poskytnúť neustály prístup k Jeho odpusteniu. Ak ju prijímame so zlomeným srdcom a skrúšeným duchom, každý týždeň nám poskytuje odpustenie, keď na ceste zmluvy robíme pokrok od jedného zlyhania k druhému. Lebo napriek našim hriechom je vnútro Jeho naplnené súcitom voči nám.13
Ale koľkokrát nám odpustí? Aká veľká je jeho zhovievavosť? Pri jednej príležitosti sa Peter spýtal Spasiteľa: „Pane, keď sa brat previní proti mne, koľko razy mu odpustiť? Až do sedem razy?“14
Peter si pravdepodobne myslel, že sedem bolo dostatočne vysoké číslo, aby zdôraznil pochabosť odpustenia až príliš veľakrát a táto zhovievavosť by mala mať svoje hranice. V odpovedi Spasiteľ v podstate povedal Petrovi, aby to ani nepočítal – aby nestanovil hranice odpusteniu.
„Ježiš mu povedal: Nehovorím ti, že až do sedem razy, ale až do sedemdesiatkrát sedem razy.“15
Samozrejme Spasiteľ neustanovil vyššiu hranicu číslom 490. Bolo by to ako povedať, že prijímanie sviatosti má hranicu počtu 490, a potom na 491-krát zakročí nebeský audítor a povie: „Je mi to veľmi ľúto, ale platnosť vašej karty pokánia práve vypršala – odteraz ste na to sami.“
Pán použil príklad sedemdesiatkrát sedem razy ako metaforu Jeho nekonečného uzmierenia, Jeho bezmedznej lásky a Jeho bezhraničnej milosti. „Áno, a kedykoľvek bude ľud tento činiť pokánie, odpustím mu previnenia jeho proti mne.“16
To neznamená, že sviatosť sa stáva oprávnením k hriechu. To je jeden z dôvodov, prečo Pán zahrnul túto frázu do knihy Moroniho: „Ale koľkokrát so skutočným zámerom činili pokánie a usilovali o odpustenie, toľkokrát im bolo odpustené.“17
Skutočný zámer naznačuje skutočnú snahu a skutočnú zmenu. „Zmena“ je základným slovom, ktoré Sprievodca písmami používa na definovanie pokánia: Zmena mysle a srdca, ktorá prináša nový postoj k Bohu, k sebe samým a životu vo všeobecnosti.18 Taký druh zmeny spôsobuje duchovný rast. Náš úspech potom nie je ísť od jedného zlyhania k druhému, ale rásť od jedného zlyhania k druhému bez straty nadšenia.
Premýšľajte ohľadom zmeny nad týmto jednoduchým postrehom: „Veci, ktoré sa nemenia, ostávajú také isté.“ Tá zrejmá pravda nemá uraziť vašu inteligenciu, ale je to nesmierna múdrosť prezidenta Boyda K. Packera, ktorý následne dodal, že keď odmietame meniť sa, tak sme úplne skončili.19
Pretože nechceme skončiť, kým sa nestaneme takými, ako je náš Spasiteľ20, musíme vstať zakaždým, keď spadneme, s túžbou pokračovať v raste a pokroku napriek svojim slabostiam. V našej slabosti nás uisťuje: „Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva.“21
Iba s využitím časozberného fotografovania alebo grafu rastu môžeme vidieť náš fyzický rast. Rovnako je náš duchovný rast zvyčajne nerozpoznateľný, okrem toho, keď sa obzrieme dozadu v čase. Bolo by múdre obzrieť sa pravidelne v čase dozadu, aby sme zhodnotili svoj pokrok a inšpirovali sa „tlačiť vpred so stálosťou v Kristovi, majúc dokonalý jas nádeje“.22
Som neskonale vďačný za milujúcu láskavosť, trpezlivosť a zhovievavosť Nebeských Rodičov a Spasiteľa, ktorí nám poskytujú nespočetné druhé šance na našej ceste späť do Ich prítomnosti. V mene Ježiša Krista, amen.