Aby Jeho Duch bol s vami
Z celého srdca sa modlím o to, aby ste počuli hlas Ducha, ktorý je vám tak veľkoryso posielaný.
Moji bratia a sestry, som vďačný za to, že mám príležitosť prihovárať sa vám počas Pánovho sabatu na generálnej konferencii Jeho Cirkvi v tomto veľkonočnom období. Ďakujem nášmu Nebeskému Otcovi za dar Jeho milovaného Syna, ktorý prišiel dobrovoľne na zem, aby bol naším Vykupiteľom. Som vďačný za to, že viem, že uzmieril naše hriechy a povstal vo vzkriesení. Každý deň som požehnaný tým, že to viem, pretože vďaka Jeho uzmiereniu môžem byť jedného dňa vzkriesený, aby som navždy žil v milujúcej rodine.
Toto som spoznal tým jediným spôsobom, ako to môže ktokoľvek z nás spoznať. Duch Svätý mi v mysli a v srdci dosvedčil, že je to pravda – nielen jedenkrát, ale často. Potrebujem túto stálu útechu. Každý z nás niekedy prežil nejaké nešťastie, počas ktorého potreboval uistenie Ducha. Ja som ho pocítil, keď som raz stál s otcom v nemocnici. Sledovali sme, ako sa mama párkrát plytko nadýchla – a potom už nie. Keď sme sa pozreli na jej tvár, usmievala sa, lebo bolesť už odišla. Po chvíli ticha otec prehovoril ako prvý. Povedal: „Dievčatko sa vrátilo domov.“
Povedal to potichu. Zdalo sa mi, že cíti pokoj. Oznamoval niečo, o čom vedel, že je to pravda. Ticho začal zbierať mamine osobné veci. Vyšiel na nemocničnú chodbu, aby poďakoval každej zdravotnej sestre a každému lekárovi, ktorí sa o mamu celé dni starali.
V tej chvíli mal otec spoločenstvo Ducha Svätého, aby mohol pocítiť, poznať a urobiť to, čo oného dňa urobil. Obdržal to isté zasľúbenie, ktoré obdržali aj mnohí iní: Aby mohli mať jeho Ducha, aby bol s nimi (pozri NaZ 20:79).
Rád by som dnes posilnil vašu túžbu a schopnosť prijímať Ducha Svätého. Pamätajte, On je tretím členom Božstva. Otec a Syn sú vzkriesené bytosti. Duch Svätý je bytosť duchovná. (Pozri NaZ 130:22.) Záleží na vás, či Ho prijmete a pozvete do svojho srdca a svojej mysle.
Podmienky, za ktorých môžeme toto nadpozemské požehnanie obdržať, sú jasne vyjadrené slovami, ktoré počúvame každý týždeň, ale možno sa nie vždy dostatočne dotknú nášho srdca a mysle. Aby nám bol Duch poslaný, musíme vždy … pamätať na Spasiteľa a zachovávať [Jeho] prikázania (pozri NaZ 20:77).
Toto obdobie v roku nám pomáha pamätať na Spasiteľovu obeť a na to, že vstal z hrobu ako vzkriesená bytosť. Mnohí z nás si uchovávajú tieto výjavy v pamäti. Raz sme s manželkou stáli pred hrobom v Jeruzaleme. Mnohí sú presvedčení, že sa jedná práve o ten hrob, z ktorého ukrižovaný Spasiteľ vystúpil ako vzkriesený a živý Boh.
Zdvorilý sprievodca nám toho dňa pokynul rukou a povedal: „Poďte si prehliadnuť prázdny hrob.“
Sklonili sme sa a vošli dovnútra. Pri stene sme uvideli kamennú lavicu. Do mysle mi však prišiel iný výjav, práve taký skutočný ako to, čo sme videli oného dňa. Bol to obraz Márie, ktorú apoštoli zanechali pri hrobe. Práve to mi Duch v mysli umožnil uzrieť a dokonca aj počuť tak jasne, akoby som tam bol:
„Mária však stála von pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu
a na mieste, kde ležalo telo Ježišovo, videla sedieť dvoch anjelov v bielom rúchu, jedného pri hlave a druhého pri nohách.
Títo jej povedali: Žena, čo plačeš? Odpovedala im: Vzali mi Pána a neviem, kam Ho položili.
Ako to povedala, obrátila sa a videla Ježiša stáť, ale nevedela, že je to Ježiš.
I riekol jej Ježiš: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona si myslela, že je to záhradník, a povedala Mu: Pane, ak si Ho ty odniesol, povedz mi, kam si Ho položil, a ja si Ho odnesiem.
Ježiš ju oslovil: Mária! Ona sa obrátila a povedala Mu po hebrejsky: Rabbúni! to znamená Majstre!
Ježiš jej riekol: Nezdržuj ma, lebo som ešte nevstúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu“ (Ján 20:11 – 17).
Modlil som sa, aby som mohol pocítiť niečo z toho, čo cítila Mária pri hrobe a čo cítili ďalší dvaja učení na ceste do Emmaus, keď kráčali so vzkrieseným Spasiteľom a považovali Ho za návštevníka Jeruzalema:
„Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi.
A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im.
Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol.
I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?“ (Lukáš 24:29 – 32).
Niektoré z týchto slov boli prednesené na zhromaždení sviatosti, ktorého som sa zúčastnil pred viac ako 70 rokmi. Vtedy sa zhromaždenie sviatosti konalo večer. Vonku bola tma. Zhromaždení členovia spievali tieto dobre známe slová. Počul som ich už veľakrát. V spomienkach však so mnou ostáva pocit z jedného konkrétneho večera. Privádza ma bližšie k Spasiteľovi. Možnože keď tieto slová zopakujem, vráti sa oný pocit nám všetkým:
Zostaň so mnou dnes večer,
deň sa už minul a odišiel;
Večerné tiene padajú;
Noc už prichádza.
V mojom srdci hosť vítaný,
v dome ostaň mojom.
Zostaň so mnou dnes večer.
Kráčals so mnou dnes
srdce moje spôsobils by horelo,
keď hovoril som s tebou.
Slová úprimné dušu moju naplnili
držali po tvojom ma boku.
Ó Spasiteľ, zostaň tejto noci so mnou;
hľa, dnes večer.
Ó Spasiteľ, zostaň tejto noci so mnou;
hľa, dnes večer.1
Drahocennejšia než spomienka na udalosti je spomienka na chvíle, kedy sa Duch Svätý dotkne nášho srdca a neustále nám potvrdzuje pravdu. Drahocennejšie než vidieť niečo na vlastné oči alebo spomínať na slová, ktoré sme počuli alebo čítali, je spomenúť si na pocity, ktoré sprevádzajú tichý hlas Ducha. Len výnimočne to cítim presne tak ako oní pútnici na ceste do Emmaus – ako mierny, ale nezameniteľný oheň v srdci. Omnoho častejšie je to pocit jemného a tichého uistenia.
Máme drahocenné zasľúbenie, že Duch Svätý bude naším spoločníkom a tiež správne pokyny na to, ako si na tento dar činiť nárok. Keď Pánov oprávnený služobník vloží ruky na našu hlavu, prednesie tieto slová: „Prijmi Ducha Svätého.“ V ten okamih získavate vy aj ja uistenie o tom, že Duch bude zoslaný. Našou povinnosťou je však rozhodnúť sa otvoriť srdce a prijímať prejavy Ducha v priebehu celého života.
Isté vedenie nám poskytujú zážitky Proroka Josepha Smitha. Joseph začal svoju službu a pokračoval v nej s rozhodnutím, že jeho vlastná múdrosť nestačí na to, aby poznal, kadiaľ sa vydať. Rozhodol sa pred Bohom pokoriť.
Potom sa rozhodol Boha opýtať. Modlil sa s vierou, že mu Boh odpovie. Odpoveď získal, keď bol ešte chlapec. Tie posolstvá prišli vtedy, keď potreboval vedieť, ako si Boh praje založiť Svoju Cirkev. Duch Svätý mu po celý jeho život poskytoval útechu a vedenie.
Riadil sa inšpiráciou, aj keď to bolo ťažké. Obdržal napríklad pokyn, že má Dvanásť apoštolov poslať do Anglicka v dobe, kedy ich najviac potreboval. Poslal ich.
Prijal od Ducha pokarhanie a útechu, keď bol väznený a keď boli Svätí nesmierne prenasledovaní. A poslúchol, keď sa vydal do Carthage, napriek tomu že vedel, že mu hrozí smrteľné nebezpečenstvo.
Prorok Joseph je pre nás príkladom toho, ako máme skrze Ducha Svätého prijímať trvalé duchovné vedenie a útechu.
Jeho prvým rozhodnutím bolo pokoriť sa pred Bohom.
Druhým bolo modliť sa s vierou v Pána Ježiša Krista.
Tretím bolo poslúchnuť s presnosťou. Poslušnosť môže znamenať, že zareagujeme rýchlo. Môže znamenať, že sa pripravíme. Alebo môže znamenať, že trpezlivo počkáme na ďalšiu inšpiráciu.
A štvrtým rozhodnutím je modliť sa, aby sme poznali potreby a srdcia druhých a to, ako im môžeme v Pánovom zastúpení pomáhať. Keď bol Joseph vo väzení, modlil sa za trpiacich Svätých. Osobne mám veľa príležitostí sledovať prorokov Božích, keď sa modlia, prosia o inšpiráciu, prijímajú vedenie a konajú podľa neho.
Vidím, ako často sa ich modlitby týkajú ľudí, ktorých majú radi a ktorým slúžia. Starosť, ktorú o druhých majú, im zjavne otvára srdce, aby obdržali inšpiráciu. To isté môže platiť aj pre vás.
Inšpirácia nám bude pomáhať slúžiť druhým v zastúpení Pána. Už s tým máte svoje skúsenosti, práve tak ako ja. Môj biskup mi raz, keď bola moja manželka v živote pod veľkým tlakom, povedal: „Kedykoľvek počujem o tom, že niekto zo zboru potrebuje pomoc a prídem tam, zistím, že tam predo mnou už bola tvoja manželka. Ako to robí?“
Je ako všetci veľkí služobníci v Pánovom kráľovstve. Zdá sa, že majú spoločné dve veci. Veľkí služobníci sú hodní toho, aby bol Duch Svätý skoro stále ich spoločníkom. A sú hodní daru pravej lásky, čo je čistá láska Kristova. Tieto dary v nich silnejú, zatiaľ čo ich používajú, keď slúžia z lásky k Pánovi.
To, ako modlitba, inšpirácia a láska k Pánovi spoločne pôsobia, keď slúžime, podľa mňa dokonale opisujú tieto slová:
„Keď ma teda budete prosiť o niečo v mojom mene, ja (to) učiním.
Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.
A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky –
Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás.
Neopustím vás ako siroty, prídem k vám.
Ešte máličko, a svet ma viac neuvidí, ale vy ma uvidíte; pretože ja žijem, aj vy budete žiť.
V ten deň poznáte, že ja som vo svojom Otcovi, a vy ste vo mne, ako ja som vo vás.
Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje, a kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec, aj ja ho budem milovať a vyjavím mu seba samého“ (Ján 14:14 – 21).
Vydávam vám osobné svedectvo, že Otec vás pozná a vníma v túto chvíľu vaše pocity a duchovné a časné potreby všetkých tých, ktorí sú okolo vás. Dosvedčujem, že Otec a Syn posielajú Ducha Svätého všetkým tým, ktorí majú tento dar, žiadajú o toto požehnanie a snažia sa ho byť hodní. Otec, Syn ani Duch Svätý sa nám do života nevnucujú. Máme slobodu sa rozhodnúť. Pán všetkým povedal:
„Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.
Kto zvíťazí, tomu umožním sedieť so mnou na mojom tróne, tak ako aj ja som zvíťazil a sedím so svojím Otcom na Jeho tróne.
Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí“ (Zjavenie 3:20 – 22).
Z celého srdca sa modlím o to, aby ste počuli hlas Ducha, ktorý je vám tak veľkoryso posielaný. A modlím sa, aby ste vždy otvorili srdce a prijali Ho. Pokiaľ so skutočným zámerom a s vierou v Ježiša Krista požiadate o inšpiráciu, obdržíte ju Pánovým spôsobom a v Jeho čase. Boh to učinil pre mladého Josepha Smitha. A činí tak aj dnes pre nášho žijúceho proroka, prezidenta Russella M. Nelsona. Stavia vás do cesty ďalších detí Božích, aby ste im v Jeho zastúpení slúžili. To viem nielen vďaka tomu, čo vídavam na vlastné oči, ale ešte mocnejšie vďaka tomu, čo mi Duch našepkáva do srdca.
Často cítim lásku, ktorú Otec a Jeho milovaný Syn majú pre všetky deti Božie na svete aj k Jeho deťom vo svete duchovnom. Často cítim útechu a vedenie Ducha Svätého. Modlím sa o to, aby ste sa mohli radovať z toho, že máte Ducha ako svojho stáleho spoločníka. V mene Ježiša Krista, amen.