Seminelí
Ko Hono Ako ‘o e Folofolá: Piki maʻu ki he folofola ʻa e ʻOtuá


“Ko Hono Ako ʻo e Folofolá: Piki Maʻu ki he Folofola ʻa e ʻOtuá,” Tohi ʻa Molomoná – Tohi Lēsoni ʻa e Faiakó (2024)

“Ko Hono Ako ʻo e Folofolá,” Tohi ʻa Molomoná – Tohi Lēsoni ʻa e Faiakó

Ngaahi Naunau Fakafeʻiloakí

Ko Hono Ako ʻo e Folofolá

Piki Maʻu ki he Folofola ʻa e ʻOtuá

ʻĪmisi
Finemui ʻokú ne ako ‘a e folofolá

ʻOku makehe ʻa e folofolá ʻi heʻenau malava ke fakaloloto ʻa e tui mo e ʻofa ki he Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisí. Ko e toutou ako maʻu pē mo hono ako lolotó ‘okú ne fakaafeʻi ʻa e tuí mo fakamālohia ʻetau moʻui fakaʻahó. Ko e taumuʻa ʻo e lēsoni ko ʻení ke fakatupulaki hoʻo holi mo e malava ke ako fakaʻaho e folofolá pea maʻu e ngaahi tāpuaki kuo talaʻofa mai ʻoku hoko ʻi he ako folofolá.

Fakaʻaiʻai ha ʻulungaanga ʻaki hono ako fakaʻaho e folofolá. Ko e fanga kiʻi meʻa ʻe ala lava ke fakaivia lahi mo lōlōa ange ai hono tākiekina ki he lelei ‘o e ngaahi moʻui ‘a e fānau akó ʻi hono tokoniʻi kinautolu ke ako ke saiʻia ʻi he folofolá pea mo ako fakaʻaho kinautolú. Ko e founga ʻe taha ke fai ai ʻení ko hano talanoaʻi mo e kau akó ʻa e ngaahi lelei mo e ngaahi tāpuaki ʻo e ako folofola fakatāutaha fakaʻahó.

ʻĪmisi
fakaʻilonga, fakahinohino fakafaiako

Teuteu ʻa e tokotaha akó: ʻOange ki he kau akó ʻa e laʻipepa tufa ki he “Vakaiʻi ʻo e Ako Folofolá” mei he lēsoni ko ʻení ke nau foki mo ia ki ʻapi pea fakafonu. Fakakaukau ke fakaafeʻi e kau akó ke nau kole ki he kau mēmipa ʻo e fāmilí ke nau tali foki mo e ngaahi fehuʻí pea mo aleaʻi fakataha ʻenau ngaahi talí.

Ngaahi ʻEkitivitī Ako ʻOku Ala Fakahokó

Ako folofola fakaʻahó

ʻĪmisi
fakaʻilonga, fakahinohino fakafaiako

Ke tokoni ke ʻilo ʻe he kau akó ʻa e mahuʻinga ʻo e toutou feinga ʻi ha taimi lahi ʻi hono ako ʻo e folofolá, fakakaukau ke fakaafeʻi ha tokotaha ako ʻokú ne ongoʻi fiemālie ke fai ha fakamālohisino pamu ‘i he falikí ke haʻu ki muʻa ʻi he kalasí ʻo fakatātaaʻi. Hili iá, fakakaukau ke fehuʻi ange, “ʻOku mālohi ange nai ʻa e tokotaha akó he taimí ni ʻi he hili ʻene fai ha fanga kiʻi fakamālohisino pamu ‘i he falikí? Ko e hā hono ʻuhingá pe ‘uhinga ‘oku ‘ikai aí?”

Kapau naʻe fiemaʻu ʻe ha taha ke mālohi ange ʻi hono fai ha fakamālohisino pamu he falikí, ko e hā kuopau ke ne faí? Ko e hā hano fuoloa pea toki hāsino mai ha tupulaki ʻi he mālohí? Ko e hā ha ngaahi faingataʻa ʻe ala ke ikunaʻi ʻe ha tokotaha?

  • ʻE fekauʻaki fēfē nai ʻeni mo hono ako ʻo e folofolá?

Lau ʻa e lea ko ʻeni ʻa Palesiteni Tōmasi S. Monisoni (1927–2018) mo Suli B. Peki, ko e Tokoni ʻUluaki ʻi he Kau Palesitenisī Lahi ʻo e Kau Finemuí he taimi ko iá, pea toe fakamanatu ʻa e meʻa naʻá na akoʻi fekauʻaki mo e ako folofolá:

Ko hano fakamoleki ha taimi he ʻaho takitaha ʻi he ako folofolá, ‘oku ‘ikai toe veiveiua, ‘ene fakamālohia hotau fakavaʻe ʻo e tuí mo ʻetau ngaahi fakamoʻoni ki he moʻoní. (Thomas S. Monson, “How Firm a Foundation,” Ensign pe Liahona, Nov. 2006, 68)

Neongo ʻoku ʻikai ke u pehē ko ha tokotaha mataotao au, … ka ʻoku ou houngaʻia ʻi heʻeku kamataʻi ʻa e tōʻonga moʻui ʻo hono lau [ʻo e folofolá]. ʻE ala faingataʻa ke ako e ngaahi lēsoni ʻoku ʻi he folofolá ʻaki hono lau tuʻo taha pē kinautolu pe ako e ngaahi veesi kuo filí ʻi ha kalasi. (Julie B. Beck, “My Soul Delighteth in the Scriptures,” Ensign pe Liahona, May 2004, 107)

  • Ko e hā naʻá ke maʻú?

ʻĪmisi
fakaʻilonga, fakahinohino fakafaiako

Fakakaukau ke fakaʻaliʻali ʻa e fakafuofua fakataautaha ko ʻeni ki he ako folofolá kae lava ke fakakakato ia ʻe he kau akó ʻiate kinautolu pē.

Fakakaukau ki hoʻo ongo fekauʻaki mo hoʻo ako e folofolá.

Laʻipepa tufa: “Vakaiʻi ʻo e Ako Folofolá”

Tohi ʻa Molomoná – Tohi Lēsoni ʻa e Faiakó (2024)—“Ko Hono Ako ʻo e Folofolá”

Fakamaakaʻi koe fakatatau ki he ngaahi fakamatala ko ʻení ʻi ha meʻafua mei he 1 ki he 5 (1 ʻoku maʻulalo pea māʻolunga e 5):

  • Ko hono ako e folofolá ‘i he ‘aho kotoa pē oku mahuʻinga ia kiate au.

  • ʻOku ou ʻiloʻi mo fakaʻaongaʻi ʻa e ngaahi taukei ako folofolá (lotú, fakalaulaulotó, ngaahi futinoutí, ngaahi fakamatalá, mo e ngaahi meʻa peheé) ʻa ia ʻoku tokoni ke mahino ange kiate au ʻa e folofolá.

  • ʻOku mahino ʻa e meʻa ʻoku ou lau ʻi he folofolá.

  • ʻOku tokoni hono ako e folofolá ke u ongoʻi ofi ange ai kia Sīsū Kalaisi.

ʻĪmisi
fakaʻilonga, fakahinohino fakafaiako

ʻE lava ke fakaafeʻi ʻa e kau akó ke nau vahevahe ʻa e ngaahi faingataʻa te nau ala fehangahangai mo iá fekauʻaki mo e ako folofola fakaʻaho ʻoku ʻuhingamālié. Fakakaukau ke fakaafeʻi e kau akó ke nau vahevahe ha ngaahi founga ‘e lava ke fakaleleiʻi ʻaki e ngaahi faingataʻá. Tokoni ke mahino ki he fānau akó ʻe tatau ai pē pe ko e fē feituʻu ʻoku nau ʻi ai ʻi heʻenau fakafuofuá, te nau lava ʻo tupulaki ʻi heʻenau malava ke maʻu e ngaahi tāpuaki ʻo e ako folofolá.

Ngaahi tapuaki ʻi hono ako e folofolá

Lau ʻa e ngaahi veesi ko ʻení, ʻo kumi e ngaahi tāpuaki ʻoku maʻu mei hono ako ʻo e folofolá.

ʻĪmisi
fakaʻilonga, fakahinohino fakafaiako

ʻE lava ke fakaafeʻi e kau akó ke nau hiki e ngaahi tāpuaki kehekehe ʻo e ako folofolá ʻi he palakipoé. ʻI heʻenau tohí, fakaafeʻi kinautolu ke fakaʻilonga tonu ʻi he tafaʻaki ʻo ha ngaahi tāpuaki kuo nau maʻu.

  • Ko e hā ha ngaahi moʻoni ʻoku fekauʻaki mo e ako folofolá te ke lava ʻo ʻiloʻi mei he ngaahi veesi ko ʻení?

ʻĪmisi
fakaʻilonga, fakahinohino fakafaiako

ʻE ala ʻiloʻi ʻe he kau akó ʻa e ngaahi moʻoni hangē ko ʻení kapau te tau tokanga mo piki maʻu ki he folofola ʻa e ʻOtuá, te Ne tāpuakiʻi kitautolu ke tau matuʻuaki ʻa e ʻahiʻahí mo e koví (vakai, 1 Nīfai 15:24); ʻE tokoniʻi kitautolu ʻe Sīsū Kalaisi ke tau ʻilo ʻa e meʻa ke fai ʻi heʻetau moʻuí ʻi heʻetau keinanga ʻi Heʻene ngaahi folofolá (vakai, 2 Nīfai 32:3); pea ʻe lava ke tokoniʻi au ‘i hono ako e folofolá ke u ʻiloʻi pea fiefia ʻia Sīsū Kalaisi (vakai, ʻAlamā 37:9).

  • Ko e fē ʻi he ngaahi moʻoni pe ngaahi tāpuaki ko ʻení kuó ke aʻusiá?

ʻĪmisi
fakaʻilonga, fakahinohino fakafaiako

Ki ha ngaahi tāpuaki lahi ange ʻoku maʻu mei hono ako e folofolá, vakai ki he “Ngaahi Fakamatala Fakamahino mo e Puipuituʻá.”

Te u lava fēfē ʻo maʻu ha meʻa lahi ange mei heʻeku ako folofolá?

ʻĪmisi
fakaʻilonga, fakahinohino fakafaiako

ʻE lava ke aleaʻi ʻa e fehuʻi ko ʻení ʻe he kau akó ʻi ha fanga kiʻi kulupu iiki pe tauhoa. Fakakaukau ke fakaafeʻi e kau akó ke vahevahe ʻenau ngaahi fakakaukaú. Te ke lava ʻo kole ki he kau akó ke vahevahe ha toe ngaahi fakaikiiki fekauʻaki mo ʻenau ngaahi talí, hangē ko e founga, taimi, pe ʻuhinga ʻoku nau fakaʻaongaʻi ai e founga ko iá.

  • Ko e hā ʻe lava ʻo tokoni ki ha taha ke ne maʻu ha meʻa lahi ange mei heʻene ako folofolá?

Lau ʻa e fakamatala ko ʻeni ʻa ʻEletā D. Toti Kulisitofasoni ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá pea kumi ha ngaahi taukei kehe ʻe lava ke tokoni ke toe ʻaonga ange ai ʻa e ako folofolá.

Ko ha meʻa lelei he taimi ʻe niʻihi ke lau ha tohi folofola ʻi ha vahaʻa taimi tukupau ke ʻiloʻi fakalūkufua ʻene pōpoakí, ka ko e uluí, ʻoku totonu ke ke tokanga ki he lahi ʻo e taimi ʻokú ke fakaʻaongaʻi ʻi he folofolá ʻo laka ange ʻi he lahi ʻo e meʻa ʻokú ke lau ʻi he taimi ko iá. ʻOku ou ʻilo ʻokú ke faʻa lau ha ngaahi veesi he taimi ʻe niʻihi, pea kiʻi mālōlō ʻo fakalaulauloto ki ai, pea toe lau fakalelei ange ʻa e ngaahi vēsí, pea ʻi hoʻo fakakaukau ko ia ki hono ʻuhingá, mo lotua ke mahinó, pea mo fehuʻi ʻi ho ʻatamaí, mo tatali ki ha ueʻi fakalaumālié, pea mo hiki ʻa e ngaahi ongo mo e ngaahi ʻilo ʻoku hokó, koeʻuhi ke ke lava ʻo manatuʻi mo ako lahi ange ai. ʻI hoʻo ako ʻi he founga ko ʻení, mahalo he ʻikai te ke lau ha ngaahi vahe pe veesi lahi ʻi ha haafe houa, ka te ke fakaʻataʻatā ai ha potu ʻi ho lotó maʻá e folofola ʻa e ʻOtuá, pea te Ne folofola atu kiate koe. (D. Todd Christofferson, “When Thou Art Converted,” Ensign pe Liahona, May 2004, 11)

  • Ko e hā ‘a e meʻa ʻokú ke vakai ki ai ʻi he ngaahi fakakaukau ko ʻení te ne lava ʻo tāpuekina hoʻo aʻusia ʻi hono ako e folofolá?

ʻĪmisi
fakaʻilonga, fakahinohino fakafaiako

ʻE lava ke tānaki atu ʻe he kau akó ki he palakipoé ha ngaahi fakakaukau lahi ange ʻa ia naʻe teʻeki ai ke hiki.

Tānaki atu ki he taukei ako folofola ʻoku hoko atu hení, ʻoku ʻoatu ha ngaahi fakakaukau lahi ki he taukeí ʻi he “Ngaahi ʻEkitivitī Fakalahi ki he Akó” ‘i he konga ʻi laló ke malava ʻo fakaʻaongaʻi.

Te ke ala lava ʻo fakaafeʻi e kau akó ke nau fakahoko fakalongolongo ʻa e ʻekitivitī ko ʻení ʻiate kinautolu pē. Vahevahe leva kinautolu ki ha fanga kiʻi kulupu iiki pe tauhoa ke vahevahe ʻa e meʻa naʻa nau akó.

Fakaʻaongaʻi e miniti ʻe 5 pe 10 ka hokó ke ke feinga ke fakaʻaongaʻi e ngaahi fokotuʻu ne ʻomi ʻe ʻEletā Kulisitofasoní. Tuku ha taimi ke fakalaulauloto, toe lau, lotu, fai ha ngaahi fehuʻi, mo hiki ai hoʻo ngaahi ongó. Ko ha ngaahi potufolofola ʻeni ʻe niʻihi te ke ala fakaʻaongaʻi (tauʻatāina pē ke fili ha ngaahi potufolofola kehekehe ʻi he Tohi ʻa Molomoná).

Mōsaia 3; ʻAlamā 32; 3 Nīfai 11

ʻĪmisi
fakaʻilonga, fakahinohino fakafaiako

Hili hono maʻu ʻe he kau akó ha taimi ke nau ako aí, fakaafeʻi ke nau vahevahe ‘enau ngaahi aʻusiá. ʻE lava ke tokoni atu e ngaahi fehuʻi ko ʻení.

  • Ko e hā hoʻo aʻusia ki hono ako ‘o e folofolá ʻi he founga ko ʻení?

  • ʻE tākiekina fēfē ʻe hoʻo ako ʻi he founga ko ʻení hoʻo ako folofola fakatāutahá?

Fokotuʻu ha taumuʻa ki he ako folofolá

Ko e taha ʻo e ngaahi taumuʻa ʻo e seminelí ke tokoniʻi koe ke ke ofi ange kia Sīsū Kalaisi ʻi hono ako fakaʻaho ʻo e folofolá. Ke tokoniʻi koé, ʻoku ʻi ai ha fiemaʻu ki he kalasi seminelí ke lau ʻa e tohi folofola ʻo e taʻu lolotongá ʻo ʻoua naʻa toe siʻi hifo he peseti ʻe 75 ʻo e tohi māhina ‘o e semesitaá.

Fekumi ki ha ueʻi fakalaumālie ʻi he Laumālie Māʻoniʻoní ke fokotuʻu ha taumuʻa ako fakataautaha. Ke tokoni atu, kamata ʻaki hano foaki ha lotu ke fekumi ki ha fakahinohino fakalaumālie mei he Tamai Hēvaní. Fakakaukau ki he ngaahi fehuʻi ko ʻení ʻi hoʻo fokotuʻu ha taumuʻá:

  • Ko e fē ʻa e taimi mo e feituʻu te u lava ʻo ako fakaʻaho ai ʻeku folofolá?

  • Ko e hā e lahi ʻo e taimi ʻi he ʻaho takitaha te u ako aí?

  • Ko e hā te u lava ʻo fai ke fakaafeʻi kakato ange ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní ki heʻeku aʻusia ʻi hono ako e folofolá?