Získavanie prístupu k Božej moci prostredníctvom zmlúv
Sľubujem vám, že keď budete kráčať po ceste zmluvy, od krstu po chrám a počas celého života, budete mať moc ísť proti prirodzenému prúdu sveta.
Minulý rok v novembri som mal tú česť zasvätiť chrám v Beléme v Brazílii. Bolo mi potešením, že som mohol stráviť čas so zasvätenými členmi Cirkvi v severnej Brazílii. Vtedy som sa dozvedel, že Belém je bránou k regiónu, ktorého súčasťou je najdravšia rieka na svete: Amazonka.
Napriek tomu, že je táto rieka silná, dvakrát ročne sa udeje niečo zdanlivo neprirodzené. Keď sú Slnko, Mesiac a Zem v jednej línii, vyplaví sa proti prirodzenému toku vody silná prílivová vlna. V minulosti už boli zaznamenané vlny o výške 6 metrov1, ktoré sa pohybovali rýchlosťou 50 km (za hodinu)2 proti prúdu (rieky). Tento jav, všeobecne známy ako prílivová vlna, sa na miestnej úrovni nazýva pororoca alebo „veľký rev“, pretože spôsobuje silný hluk. Môžeme správne usúdiť, že aj mocná Amazonka musí ustúpiť nebeským silám.
Podobne ako Amazonka, aj naše životy prúdia prirodzeným smerom. Máme vo zvyku robiť to, čo je nám prirodzené. Tak ako Amazonka, aj my môžeme s nebeskou pomocou robiť zdanlivo neprirodzené veci. Koniec koncov, nie je pre nás prirodzené byť pokorní, krotkí či ochotne podriadiť svoju vôľu Bohu. Ale iba tak sa môžeme premeniť, vrátiť sa do prítomnosti Božej a dosiahnuť naše večné určenie.
Na rozdiel od Amazonky sa môžeme rozhodnúť, či sa podvolíme nebeským silám alebo „sa necháme unášať prúdom“.3 Ísť proti prúdu môže byť ťažké. Ale ak sa poddáme „nabádaniu Ducha Svätého“ a odložíme sebecké zvyky prirodzeného muža či ženy4, môžeme vo svojom živote obdržať Spasiteľovu premieňajúcu moc, moc robiť ťažké veci.
Prezident Russell M. Nelson nás učil, ako to môžeme urobiť. „Každý človek, ktorý uzatvára zmluvy v krstiteľniciach a chrámoch – a dodržiava ich – má lepší prístup k moci Ježiša Krista … [pozdvihovať nás] nad príťažlivosť tohto padlého sveta.“5 Inak povedané, môžeme získať prístup k Božej moci, ale iba keď sa s Ním spojíme prostredníctvom posvätných zmlúv.
Pred stvorením tejto zeme Boh založil zmluvy, aby boli nástrojom, pomocou ktorého sa s Ním zjednotíme. Na základe večného a nemenného zákona upresnil nesporné podmienky, pomocou ktorých môžeme byť premenení, spasení a povýšení. V tomto živote uzatvárame tieto zmluvy tým, že sa zúčastňujeme na kňazských obradoch a tým, že sľubujeme, že urobíme to, čo od nás Boh žiada a Boh nám na oplátku sľubuje určité požehnania.6
Zmluva je prísľubom, na ktorý sa máme pripraviť, jasne mu rozumieť a bezvýhradne si ho ctiť.7 Keď uzavrieme zmluvu s Bohom, je to niečo iné ako nejaký obyčajný sľub. Po prvé, je na to potrebná kňazská právomoc. Po druhé, slabý sľub nemá spájajúcu silu, ktorá nás vyzdvihne nad príťažlivosť prirodzeného prúdu. Zmluvu uzatvárame len vtedy, keď máme v úmysle zaviazať sa celkom výnimočným spôsobom k tomu, že ju dodržíme.8 Staneme sa Božími deťmi zmluvy a dedičmi Jeho kráľovstva, najmä ak sa s touto zmluvou úplne stotožníme.
Výraz cesta zmluvy sa vzťahuje na niekoľko zmlúv, prostredníctvom ktorých prichádzame ku Kristovi a spájame sa s Ním. Prostredníctvom tohto zmluvného zväzku máme prístup k Jeho večnej moci. Táto cesta začína vierou v Ježiša Krista a pokáním, po ktorých nasleduje krst a prijatie Ducha Svätého.9 Ježiš Kristus nám prostredníctvom Svojho krstu ukázal, ako na túto cestu vstúpiť.10 Podľa príbehov v Novom zákone z evanjelií podľa Marka a Lukáša sa Nebeský Otec prihovoril Ježišovi priamo počas Jeho krstu, keď povedal: „Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo.“ Predstavujem si, že keď sa vydáme na cestu zmluvy tým, že sa dáme pokrstiť, Nebeský Otec povie každému z nás niečo takéto: „Ty si moje drahé dieťa, z teba mám potešenie. Pokračuj v tom naďalej.“11
Počas krstu a keď požívame sviatosť,12 svedčíme, že sme ochotní zobrať na seba meno Ježiša Krista.13 V tejto súvislosti si pripomeňme starozákonné prikázanie: „Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo.“14 Našim moderným ušiam toto znie ako zákaz neúctivo používať Pánovo meno. To dané prikázanie zahrňuje, ale jeho nariadenie má oveľa hlbší význam. Hebrejské slovo preložené ako „brať“ znamená „pozdvihnúť“ alebo „niesť“, tak ako by sa to urobilo so zástavou, ktorá označuje, že niekto má spojenie s určitou osobou či skupinou.15 Slovo preložené ako „nadarmo“ znamená „naprázdno“ alebo „klamlivo“.16 Prikázanie, aby sme nebrali Pánovo meno nadarmo, môže potom znamenať: „Nemáš sa označovať za učeníka Ježiša Krista, pokiaľ nemáš v úmysle Ho dobre zastupovať.“
Jeho učeníkmi sa stávame a dobre Ho zastupujeme, keď si úmyselne a postupne berieme na seba meno Ježiša Krista prostredníctvom zmlúv. Naše zmluvy nám dávajú moc zostať na ceste zmluvy, lebo náš vzťah s Ježišom Kristom a naším Nebeským Otcom sa zmenil. Sme s Nimi prepojení zmluvným zväzkom.
Cesta zmluvy vedie k chrámovým obradom, akým je napríklad chrámové obdarovanie.17 Obdarovanie je Božím darom v podobe posvätných zmlúv, ktoré nás s Ním plnšie spájajú. Počas obdarovania sa najprv zaväzujeme, že sa budeme snažiť nasledovať prikázania Božie; po druhé, že budeme činiť pokánie so zlomeným srdcom a skrúšeným duchom a po tretie, že budeme žiť podľa evanjelia Ježiša Krista. Robíme tak tým, že v Neho uplatňujeme vieru, uzatvárame zmluvy s Bohom, keď prijímame obrady spásy a povýšenia, keď tieto zmluvy dodržiavame počas celého života a keď sa snažíme žiť podľa dvoch veľkých prikázaní lásky k Bohu a k blížnemu. Po štvrté sa zaväzujeme zachovávať zákon cudnosti a po piate zasväcujeme seba a všetko, čím nás Pán požehná, budovaniu Jeho Cirkvi.18
Keď uzatvárame chrámové obrady a dodržiavame ich, učíme sa viac o Pánových účeloch a obdržíme plnosť Ducha Svätého.19 Dostávame usmernenie do života. Dozrievame v našom učeníctve, aby sme nezostali trvalo neznalými deťmi.20 Práve naopak, žijeme s večnou perspektívou a máme väčšiu motiváciu slúžiť Bohu a druhým. Dostávame väčšiu schopnosť naplniť naše zámery v smrteľnosti. Sme ochránení od zla21 a naša moc odolávať pokušeniam a činiť pokánie, keď zakopneme, rastie.22 Keď sa zapotácame, spomienka na naše zmluvy s Bohom nám pomôže vrátiť sa späť na cestu. Keď sa prepojíme na Božiu moc, budeme ako pororoca – schopní ísť proti prúdu sveta v tomto živote i do večnosti. Nakoniec sa náš osud zmení, lebo cesta zmluvy vedie k povýšeniu a večnému životu.23
„Dodržiavanie zmlúv, ktoré sme uzatvorili v krstiteľniciach a chrámoch, nám tiež poskytuje silu odolávať skúškam a trápeniam smrteľnosti.“24 Náuka, ktorá je spojená s týmito zmluvami, nám uľahčuje cestu a poskytuje nám nádej, útechu a pokoj.
Moji starí rodičia Lena Sofia Renlundová a Matts Leander Renlund obdržali Božiu moc prostredníctvom svojich krstných zmlúv, keď v roku 1912 vstúpili do Cirkvi vo Fínsku. S radosťou sa stali súčasťou prvej pobočky Cirkvi vo Fínsku.
O päť rokov neskôr Leander zomrel na tuberkulózu, keď Lena čakala ich desiate dieťa. Tým dieťaťom, ktoré sa narodilo dva mesiace po Leanderovej smrti, bol môj otec. Lena nakoniec pochovala nielen svojho manžela, ale aj sedem zo svojich desiatich detí. Ako nemajetná vdova sa trápila. Celých 20 rokov jej nebol dopriaty pokojný spánok. Cez deň sa snažila zabezpečiť jedlo pre svoju rodinu. V noci sa starala o umierajúcich členov rodiny. Je ťažké si predstaviť, ako to zvládala.
Lena vytrvala, lebo vedela, že jej zosnulý manžel a deti jej budú patriť naveky. Náuka chrámových požehnaní, vrátane náuky o večných rodinách, jej priniesla pokoj, lebo ona verila v pečatiacu moc. Počas smrteľnosti neobdržala obdarovanie ani nebola k Leanderovi pripečatená, ale on mal v jej živote aj naďalej veľký vplyv a bol súčasťou jej veľkej nádeje do budúcnosti.
V roku 1938 Lena predložila záznamy na to, aby mohli byť chrámové obrady vykonané za jej zosnulých členov rodiny. Boli medzi prvými predloženými záznamami z Fínska. Po jej smrti za ňu, za Leandera a za jej zosnulé deti vykonali chrámové obrady ďalší členovia. Lena obdržala obdarovanie v zastúpení, Lena a Leander boli spolu spečatení a ich zosnulé deti a môj otec k nim boli pripečatené. Lena, tak ako mnohí iní, umrela „vo viere a nedosiahl[a], čo [jej] bolo zasľúbené. Len zďaleka to …, uvítal[a] a vyznával[a]“25.
Lena žila tak, ako keby už tieto zmluvy vo svojom živote bola uzavrela. Vedela, že ju jej zmluvy krstu a sviatosti spájali so Spasiteľom. Dovolila, aby jej „túžba po svätom mieste [Vykupiteľa vliala] nádej do srdca“26. Lena považovala to, že sa dozvedela o večných rodinách predtým, ako v živote zažila tragédie, za veľkú milosť Božiu. Prostredníctvom zmluvy obdržala moc Božiu vytrvať depresívnu ťažobu jej výziev a ťažkostí a povzniesť sa nad ňu.
Sľubujem vám, že keď budete kráčať po ceste zmluvy, od krstu po chrám a počas celého života, budete mať moc ísť proti prirodzenému prúdu sveta – moc učiť sa, moc činiť pokánie a moc byť posväcovaní a moc k nájdeniu nádeje, útechy a dokonca i radosti, keď budete čeliť životným výzvam. Sľubujem vám a vašej rodine ochranu od vplyvu protivenstva, najmä keď sa chrám stane hlavným zameraním vášho života.
Keď prídete ku Kristovi a spojíte sa s Ním a s naším Nebeským Otcom skrze zmluvu, stane sa niečo zdanlivo neprirodzené. Budete premenení a stanete sa dokonalí v Ježišovi Kristovi.27 Stanete sa Božím dieťaťom zmluvy a dedičom Jeho kráľovstva.28 Viem si predstaviť, ako vám hovorí: „Ty si moje drahé dieťa, z teba mám potešenie. Vitaj doma.“ V mene Ježiša Krista, amen.