Generálna konferencia
Chrámová práca a práca na rodinnej histórii – jedno a to isté dielo
Generálna konferencia apríl 2023


Chrámová práca a práca na rodinnej histórii – jedno a to isté dielo

Ústredným zameraním plánu nášho Nebeského Otca je zjednotiť rodiny v tomto živote a na večnosť.

Som veľmi vďačný za neprestajné budovanie chrámov v tejto „dispenzáci[i] plnosti časov“ (Náuka a zmluvy 128:18). Verní Svätí prinášajú už od počiatočných dní znovuzriadenia veľa obetí, aby obdržali chrámové obrady a zmluvy. Podľa ich skvelého príkladu sme spolu s mojou drahou manželkou Eveliou, po mnohých ekonomických obetiach spojených s cestovaním z Mexiko City, boli v roku 1975 spečatení ako večný manžel a manželka v chráme v Mese v Arizone, kam nás sprevádzali naši drahí rodičia. V ten deň, keď sme boli zjednotení kňazskou právomocou v dome Pána, sme skutočne zažili náznak neba.

Práca a účel chrámov

Táto skúsenosť mi umožnila oveľa lepšie oceniť, ako Svätí v Kirtlande v Ohiu po troch rokoch tvrdej práce a veľkých obetiach nakoniec na jar roku 1836 dokončili svoj nádherný chrám – prvý v tejto dispenzácii. V marci toho istého roku sa na zasväcovacej bohoslužbe v chráme a pri jeho vstupoch zišlo viac ako tisíc ľudí. Prorok Joseph Smith sa postavil, aby vyslovil zasväcovaciu modlitbu, ktorú obdržal zjavením (pozri Náuka a zmluvy 109). V nej opísal mnohé výnimočné požehnania, ktoré sú udelené tým, ktorí spôsobilo vstupujú do Pánových chrámov. Zbor potom zaspieval náboženskú pieseň „Duch Boží“ a kongregácia sa postavila a zakričala Hosana „s takou [silou, že] sa zdalo … že sa strecha zdvihla z budovy“ (Teachings of Presidents of the Church: Joseph Smith [2007], 307).

O týždeň neskôr prorok opísal, ako sa v chráme zjavil Pán, ktorý povedal:

„Lebo hľa, prijal som tento dom a meno moje bude tu; a budem sa v tomto dome prejavovať ľudu svojmu v milosrdenstve. …

A vychýrenosť tohto domu sa bude šíriť do cudzích krajín; a toto je počiatok požehnania, ktoré bude vyliate na hlavu ľudu môjho“ (Náuka a zmluvy 110:7, 10).

Po tomto a ďalších videniach sa pred prorokom Josephom Smithom a Oliverom Cowderym ukázal Eliáš, ktorý bol vzatý do neba bez toho, aby zažil smrť, a povedal:

„Hľa, už nadišiel čas, o ktorom bolo hovorené ústami Malachiáša – ktorý svedčil, že on [prorok] [Eliáš] bude poslaný, skôr ako príde deň Pánov, veľký a hrozný –

Aby obrátil srdcia otcov k deťom, a detí k otcom, aby celá zem nebola zasiahnutá prekliatím –

Takže, kľúče tejto dispenzácie sú odovzdané do rúk vašich; a tým môžete vedieť, že veľký a hrozný deň Pánov je blízko, dokonca predo dvermi“ (Náuka a zmluvy 110:14 – 16).

Chrám a rodinná história

Po tom, čo Pán znovuzriadil pečatiace kľúče do rúk Josepha Smitha, sa v našej dispenzácii začala práca spásy na oboch stranách závoja (pozri 1. Korintským 15:22, 29; Náuka a zmluvy 128:8 – 18).

Prezident Boyd K. Packer učil, že „táto významná udalosť sa stala bez povšimnutia svetom, ale ovplyvnila osud každej duše, ktorá kedy žila alebo bude žiť. Veci sa začali diať v tichosti. Cirkev sa stala cirkvou, ktorá stavia chrámy.

Spôsobom, ktorý bol považovaný za spontánny, sa na svete tu a tam začali objavovať ľudia a organizácie, a spoločnosti, ktoré sa zaujímali o vyhľadávanie genealógií. To všetko sa udialo, odkedy sa v chráme v Kirtlande zjavil Eliáš“ (The Holy Temple [1980], 141).

„Presne od toho dňa, 3. apríla 1836, sa začali srdcia detí obracať ku svojim otcom. Odvtedy neboli obrady len provizórne, ale trvalé. Pečatiaca moc bola s nami. Žiadne oprávnenie nemá väčšiu hodnotu. Vďaka tejto moci sú všetky obrady za žijúcich aj zosnulých vykonané s náležitou právomocou pravdivé a majú večnú trvalosť“ (Preparing to Enter the Holy Temple [2002], 28).

Drahí bratia a sestry, stavba a správne využívanie chrámov boli v každej dispenzácii znamením pravej Cirkvi Ježiša Krista. Po zasvätení chrámu Salt Lake v roku 1893 prezident Wilford Woodruff povzbudil členov Cirkvi, aby našli záznamy svojich predkov a zaznamenali ich genealógiu tak, že pôjdu tak ďaleko do minulosti, ako sa len dá, aby mohli priniesť mená do chrámu a vykonať obrady spásy a povýšenia (pozri Teachings of Presidents of the Church: Wilford Woodruff [2004], 174).

Práca na rodinnej histórii a chrámová práca – jedno dielo

O rok neskôr (1894) ten istý prezident Woodruff dohliadol na vznik Genealogickej spoločnosti Utahu. V roku 1994, o sto rokov neskôr, starší Russell M. Nelson, vtedy člen Kvóra dvanástich apoštolov, povedal: „Udalosti tohto historického roku ustanovili v Cirkvi výskum rodinnej histórie a chrámovú službu ako jedno dielo“ („The Spirit of Elijah“, Ensign, november 1994, 85).

Práca na rodinnej histórii

Drahí bratia a sestry, Pán nás ako členov Svojej Cirkvi povzbudzuje, aby sme uchovávali svoju rodinnú históriu, učili sa od svojich predkov a zariadili to, čo je potrebné, aby v chráme obdržali obrady evanjelia, ktoré im pomôžu napredovať po ceste zmluvy, čo ich požehná večnou rodinou. To je ústredným zameraním plánu nášho Nebeského Otca: zjednotiť rodiny v tomto živote a na večnosť.

Tí z vás, ktorí sa necítite schopní vykonávať túto prácu, mali by ste vedieť, že nie ste sami. Všetci sa môžeme obrátiť na pomôcky, ktoré pripravila Cirkev a ktoré sa nachádzajú v centrách FamilySearch, ktoré sme predtým poznali ako centrá rodinnej histórie. Tieto centrá FamilySearch boli navrhnuté tak, aby takmer každý s malou pomocou našiel informácie o svojich predkoch a správne ich zorganizoval na to, aby ich mohol vziať do domu Pána. Prosím, kontaktujte vo svojom zbore alebo pobočke konzultantov pre rodinnú históriu, ktorí vás povedú krok za krokom.

Keď budeme nasledovať vedenie prorokov a naučíme sa, ako pracovať na svojej rodinnej histórii a budeme za svojich predkov vykonávať chrámové obrady, zažijeme takú veľkú radosť, že s tým nebudeme chcieť prestať. Duch zaplaví naše srdce, prebudí naše schopnosti, aby sme to mohli robiť a povedie nás, keď budeme hľadať mená svojich predkov. No pamätajme si, že rodinná história je viac než len hľadanie mien, dátumov a miest. Ide v nej o zjednocovanie rodín a pocit radosti, ktorá pochádza z toho, že im ponúkneme obrady evanjelia.

Veľmi sa mi páči inšpirované učenie nášho milovaného proroka, prezidenta Russella M. Nelsona, ktorý povedal: „Chrám je najdôležitejším prvkom posilňovania našej viery a duchovnej sily, lebo Spasiteľ a Jeho náuka sú stredobodom chrámu. Všetko, čo sa v chráme vyučuje prostredníctvom poučenia a prostredníctvom Ducha prehlbuje naše pochopenie Ježiša Krista. Jeho základné obrady nás k Nemu zaväzujú pomocou posvätných kňazských zmlúv. Keď potom dodržiavame naše zmluvy, obdarúva nás Svojou uzdravujúcou posilňujúcou mocou“ („Chrám a váš duchovný základ“, Generálna konferencia október 2021).

Práca chrámu a rodinnej histórie je v Cirkvi istotne jedným a tým istým dielom.

Svedčím o týchto pravdách. Viem, že toto je Cirkev Pána Ježiša Krista, nášho Spasiteľa a Vykupiteľa, ktorého si v tomto veľkonočnom období pripomíname a ktorého uctievame. Viem, že nás miluje a keď dodržiavame svoje zmluvy a vkladáme v Neho svoju dôveru, On nás obdarúva Svojím uzdravením a posilňujúcou mocou. V mene Ježiša Krista, amen.