Hlas veselia!
Výstavba chrámov bola jednou z najvyšších priorít všetkých prorokov od čias proroka Josepha Smitha.
„Teraz, čo počujeme v evanjeliu, ktoré sme obdržali? Hlas veselia! Hlas milosrdenstva z neba; a hlas pravdy zo zeme; … hlas veselia pre živých a mŕtvych; radostné zvesti veľkej radosti.“1
Bratia a sestry, je takmer nemožné počuť tieto slová od proroka Josepha Smitha a nezačať sa doširoka usmievať!
Josephov nadšený prejav skutočne vystihuje plnú a majestátnu radosť, ktorá sa nachádza vo veľkom pláne šťastia Boha, nášho Nebeského Otca, lebo nás uistil: „Ľudia sú, aby mohli mať radosť.“2
Všetci sme jasali od radosti3 v našom predsmrteľnom živote, keď sme počuli Boží plán šťastia, a naďalej jasáme od radosti aj tu, keď žijeme podľa Jeho plánu. Ale aký bol presne kontext tohto šťastného vyhlásenia od proroka? Čo podnietilo tieto hlboké a srdečné emócie?
Prorok Joseph učil o krste za mŕtvych. Bolo to skutočne slávne zjavenie, ktoré bolo prijaté s veľkým nadšením. Keď sa členovia Cirkvi prvýkrát dozvedeli, že môžu byť pokrstení za svojich zosnulých blízkych, radovali sa. Wilford Woodruff povedal: „V momente, keď som o tom počul, moja duša poskočila od radosti!“4
Krst za našich zosnulých milovaných nebol jedinou pravdou, ktorú Pán zjavil a znovuzriadil. Bolo množstvo iných darov alebo obdarovaní, ktoré Boh veľmi túžil udeliť Svojim synom a dcéram.
Tieto ďalšie dary zahŕňali kňazskú právomoc, zmluvy a obrady, manželstvá, ktoré môžu trvať večne, pečatenie detí k rodičom v Božej rodine a nakoniec požehnanie návratu domov do prítomnosti Boha, nášho Nebeského Otca, a Jeho Syna Ježiša Krista. Všetky tieto požehnania boli umožnené prostredníctvom uzmierenia Ježiša Krista.
Pretože to Boh považoval za svoje najvyššie a najsvätejšie požehnania5, dal pokyn, aby sa postavili posvätné budovy, kde by mohol udeliť tieto vzácne dary Svojim deťom.6 Tieto budovy sú Jeho domovom na zemi. Tieto budovy sú chrámy, kde to, čo bolo spečatené či zviazané na zemi v Jeho mene, Jeho slovom, Jeho právomocou, bude zviazané na nebesiach.7
Niektorí z nás, ako dnešní členovia Cirkvi, tieto slávne večné pravdy možno považujú za samozrejmosť. Stali sa pre nás druhou prirodzenosťou. Niekedy je užitočné, keď sa na ne pozrieme očami tých, ktorí sa o nich dozvedajú úplne prvýkrát. Toto som si uvedomil na základe nedávnej skúsenosti.
Minulý rok, tesne pred znovuzasvätením japonského chrámu v Tokiu, navštívili tento chrám mnohí hostia, ktorí nie sú našej viery. Na jednu takúto prehliadku prišiel aj vnímavý predstaviteľ iného náboženstva. Nášmu hosťovi sme povedali o pláne šťastia Nebeského Otca, o vykupiteľskej úlohe Ježiša Krista v tomto pláne a o náuke, že rodiny môžu byť prostredníctvom obradu pečatenia navždy spojené.
Na konci prehliadky som pozval nášho priateľa, aby sa podelil o svoje pocity. V súvislosti so spájaním rodín – minulých, súčasných a budúcich – sa tento dobrý muž vo všetkej úprimnosti opýtal: „Naozaj členovia vašej viery rozumejú tomu, aká významná je táto náuka?“ Dodal: „Toto môže byť jedno z mála učení, ktoré môže zjednotiť tento svet, ktorý je taký rozdelený.“
Aký pôsobivý postreh. Tento muž nebol dojatý len znamenitým remeselným spracovaním chrámu, ale skôr ohromujúcou a hlbokou náukou, že rodiny sú zjednotené a spečatené s Nebeským Otcom a Ježišom Kristom navždy.8
Nemali by sme sa teda čudovať, keď aj niekto, kto nie je nášho vierovyznania, rozpozná majestátnosť toho, čo sa deje v chráme. To, čo by sa pre nás mohlo stať bežným alebo rutinným, niekedy vidia vo svojej nádhere a majestátnosti tí, ktorí to počujú alebo cítia po prvý raz.
Hoci chrámy existovali odpradávna, so znovuzriadením evanjelia Ježiša Krista bola výstavba chrámov jednou z najvyšších priorít všetkých prorokov od čias proroka Josepha Smitha. A je ľahké pochopiť prečo.
Keď prorok Joseph učil o krste za mŕtvych, zjavil ďalšiu veľkú pravdu. Učil: „Dovoľte mi, aby som vás uistil, že toto sú zásady vo vzťahu k mŕtvym a živým, ktoré sa nemôžu ľahkovážne prejsť, čo sa týka spásy našej. Lebo ich spása je nutná a nevyhnutná pre spásu našu, … oni bez nás nedosiahnu dokonalosť – ani my nemôžeme byť bez mŕtvych svojich učinení dokonalými.“9
Ako vidíme, potreba chrámov a práce, ktorá sa vykonáva za žijúcich a aj mŕtvych, sa stáva veľmi jasnou.
Protivník je v strehu. Jeho moc je ohrozená obradmi a zmluvami, ktoré sa vykonávajú v chrámoch a on robí všetko, čo môže, aby sa pokúsil zastaviť toto dielo. Prečo? Pretože vie o moci, ktorá prichádza z tejto posvätnej práce. Vždy keď je zasvätený nový chrám, spásna moc Ježiša Krista sa rozširuje po celom svete, aby pôsobila proti úsiliu protivníka a aby nás vykúpila, keď prichádzame k Nemu. Ako rastie počet chrámov a ľudí, ktorí dodržiavajú zmluvy, protivník slabne.
V začiatkoch Cirkvi sa niektorí obávali dňa, kedy bude ohlásený nový chrám, pretože hovorili: „Nikdy sme nezačali stavať chrám bez toho, aby sa nerozozvučali zvony pekelné.“ Ale Brigham Young odvážne odpovedal: „Ja ich chcem počuť znieť znova.“10
V tomto smrteľnom živote tejto vojne nikdy neunikneme, ale môžeme mať moc nad nepriateľom. Táto moc a sila pochádza od Ježiša Krista, keď uzatvárame a dodržiavame chrámové zmluvy.
Prezident Russell M. Nelson učil: „Prichádza doba, keď tí, ktorí neposlúchajú Pána, budú oddelení od tých, ktorí Ho poslúchajú. Našou najbezpečnejšou poistkou je byť aj naďalej hodný prijatia v Jeho svätom dome.“11
Tu sú niektoré z ďalších požehnaní, ktoré nám Boh sľúbil prostredníctvom Svojho proroka.
Potrebujete zázraky? Náš prorok povedal: „Sľubujem vám, že pokiaľ budete prinášať obete, aby ste slúžili a uctievali Boha v Jeho chrámoch, Pán spôsobí zázraky, o ktorých vie, že ich potrebujete.“12
Potrebujete uzdravujúcu a posilňujúcu moc Spasiteľa Ježiša Krista? Prezident Nelson nás uisťuje: „Všetko, čo sa učí v chráme … prehlbuje naše chápanie Ježiša Krista. … Keď potom dodržiavame naše zmluvy, obdarúva nás Svojou uzdravujúcou, posilňujúcou mocou. A ach, ako len budeme potrebovať Jeho moc v nadchádzajúcich dňoch.“13
Na prvú Kvetnú nedeľu, keď Ježiš Kristus víťazoslávne vstúpil do Jeruzalema, sa zástup učeníkov radoval a chválil Boha silným hlasom: „Požehnaný, ktorý prichádza, kráľ v mene Pánovom!“14
Bolo príhodné, že na Kvetnú nedeľu v roku 1836 bol zasvätený chrám v Kirtlande. Pri tejto príležitosti sa radovali aj učeníci Ježiša Krista. V zasväcujúcej modlitbe, prorok Joseph Smith vyhlásil tieto slová chvály:
„Ó Pane Bože Všemohúci, … vypočuj nás z neba, … kde sedíš na tróne so slávou, cťou, silou, majestátnosťou, [a] mocou. …
… Pomôž nám mocou Ducha svojho, aby sme mohli zmiesiť hlas svoj s tými jasnými a žiarivými serafínmi okolo trónu tvojho s volaním chvály, spievajúc hosana Bohu a Baránkovi!
A nech svätí tvoji s radosťou hlasno jasajú.“15
Bratia a sestry, chváľme aj my na dnešnú Kvetnú nedeľu ako učeníci Ježiša Krista, nášho svätého Boha a radujme sa z Jeho dobroty voči nám. „Čo počujeme v evanjeliu, ktoré sme obdržali?“ Skutočne „hlas veselia!“16
Svedčím o tom, že keď budete vstupovať do svätých chrámov Pána, budete stále viac pociťovať radosť. Svedčím o tom, že zažijete radosť, ktorú má pre vás, v mene Ježiša Krista, amen.